ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 53. Michalovi Fedorovičovi Rajevskému ^[396]

20. января 1869 г.

Велька Ревуца

Вашему зоркому наблюданию развивания славянского чувства между славянскими народами в Австрии верно не избегло, что двигателем и органом народного духа, литературной деятельности, гражданской и политической жизни в народе словенском в Угорщине с 1861 г. были и суть сначала мною, теперь Николайом Ференчиком издаванные Пештьбудинские ведомости“.

Также известно Вам, что как скоро Пештьбудинские ведомости“ и их славянский народный дух начал распространяться между словаками, с намерением противодействовать, появился Краян“, издаванный под покровительством и деньгами сначала народу своему изменивших аристократов и латинских священников, позже самого мадьярского правительства.

Основатели и покровители Краяна“ старались свой орган лукавством и силою навязывать общинам и частным лицам, с одной стороны, с другой же стороны, препятствовать в распространении Пештьбудинским ведомостям“. Вопреки того не удалось им ни приобресть и малейшего влияния Краяну“, ни вытеснить Пештьбудинские ведомости“, ибо и основатели и сотрудники Краяна“ повсеместно были знакомые как враги славянства, откровенно написавшие на своем знамени противодействовать славянству и Пештьбудинским ведомостям“.

Но с началом прошлого года стал некий неопытный молодец, честолюбивый невежа, человек без дохода, впрочем народу словенскому преданный, ревнительнейший латиник именем Иван Бобула издавать Словенские новины“ю.

Никто не сомневался в том, что Бобула только вывеска, в течение же довольно короткого времени указалось, что его головные сотрудники, даже и настоящий редактор — все беэименики — досель хорошие народные деятели, но ревнительнейшие латиники. Они откровкнно написали на своем знамени в объединенном духом народе словенском делать партии и очевидно думали Словенские новины“ сделать органом словаков-латиников.

K сожaлению, это удалось до некоторой степени, но успех все таки далеко не удовлетворил ожидания. Предприятие их упало в больший недостаток и долг, и первый грех породил больше новых. Чтоб избавиться от долгов, Словенские новины“ старались умножить своих читателей провошглашением себя органом народных людей вместе с мадьяронами, после того кокетировать рядом с самыми крайнейшими либеральцами мадьярскими, с аристократами, с правительством, даже требовать пособия от правительства; наконец, как скоро правительство требовало доказательств, что Словенские новины“ не то что Пештьбудинские ведомости“, стали Словенские новины“ самым страcтнейшим и страннейшим образом нападать и оскорблять не только Пештьбудинские ведомости“, как орган, но и самых лучших и достойнейших народных деятелей, как агентов Москвы“. В зтом последнем отношении пользовались Словенские новины“ каким—то польским эмигрантом, который выдающийся за русского, под именем Николая Кевелева, часто писал оскорбительные статьи в Словенские новины“, раздражал словаков против русских и против словаков ведомостяр“.

В этом жалком состоянии дела позвани были, как Вам известно, предводители обеих партий 9 числа ноября пр. г. в Прешпорок посоветоваться, каким образом прекратить эту позорную и вредную распрy. Люди Пештьбудинских ведомостей“ старались сложить все духовные и денежные силы народа около одной газеты: но люди Словенских новин“, хотя созналися, что у них несколько тысяч гульд. долгу и что народная партия у нас теперь не в состоянии издержать двое газет, опять не хотели ни прекратить выдавание Словенских новин“ и сложиться с Пештьбудинскими ведомостями“, ни согласиться в прекращение издавания Пештьбудинских ведомостей“.

Смотря на изъяснения людей Словенских новин“, на их поведение и на дух Словенских новин“, никто уже не сомневался и не сомневается в том, что Словенские новины“ стали с службу мадьярского правительства и латинского высшего клира, опасность же заключается в том: во—первых, что этим двум теперь всемогущим в Угорщине факторам удалось приобресть народные лица для осуществления в народе словенском под вывеской народности словенской стремлений, славянству и народу словенскому враждебных; во-втopыx, что poд своим знаменем твердо стоящая народная партия под теперешним гнетом мадьярского правительства и латинского клира не в состоянии обезопасить свой орган Пуштьбудинские ведомости“ денежными средствами.

Hэвините теперь меня, прощу покорно, что познающий наше настоящее опасное состояние и опасающийся падением знамени славянства между словаками, испорчения и удушения их хорошего славянского духа, осмеливаюсь ваше преосвященство усильно просить у Славянского благодетельного общества испросить денежное пособие для выдавания Пештьбудинским ведомостям“.

Наконец, теперь неизбежная нам осторожность заставляет меня нарочно просить ни этого моего прошения, ни ожиданного пособия явно в газетах не упомянуть.

Иван Францисци

Preklad:

Veľká Revúca

20. januára 1869

Vášmu bystrému nazeraniu na rozvíjanie slovanského cítenia medzi slovanskými národmi v Rakúsku určite neušlo, že hýbateľom a orgánom národného ducha, literárnej činnosti, občianskeho a politického života u slovenského národa v Uhorsku od roku 1861 boli a sú od začiatku mnou, teraz^[397] Mikulášom Ferienčíkom vydávané Pešťbudínske vedomosti.

Takisto Vám je známe, že čoskoro ako Pešťbudínske vedomosti a ich slovanský národný duch sa začal šíriť medzi Slovákmi, s cieľom účinkovať proti ním objavil sa Krajan vydávaný pod záštitou a za peniaze spočiatku svojmu národu odcudzených aristokratov a katolíckych kňazov, neskôr samotnej maďarskej vlády.

Zakladatelia a podporovatelia Krajana usilovali sa svoj orgán lsťou i silou natláčať spoločnostiam i súkromným osobám z jednej strany, z druhej strany prekážať šíreniu Pešťbudínskych vedomostí. Napriek tomu sa im nepodarilo zvýšiť malý vplyv Krajana, ani vytlačiť Pešťbudínske vedomosti, pretože zakladatelia a spolupracovníci Krajana všeobecne boli známi ako nepriatelia slovanstva otvorene hlásajúci odporovať proti Slovanstvu a Pešťbudínskym vedomostiam.

Ale na začiatku minulého roka začal nejaký neskúsený mladík, ctižiadostivý nevedomec, človek bez príjmov, pritom slovenskému národu oddaný, ctižiadostivejší katolík menom Ján Bobula vydávať Slovenské noviny.

Nikto nepochyboval o tom, že Bobula je len zásterka, v priebehu krátkeho času sa ukázalo, že jeho hlavní spolupracovníci, dokonca aj súčasný redaktor — všetko bezvýznamní —, dosiaľ dobrí národní dejatelia, ale ctižiadostiví katolíci.^[398] Oni otvorene napísali na svoj prápor spoločným duchom národa urobiť stranu a zrejme uvažovali Slovenské noviny urobiť orgánom strany Slovákov — katolíkov.

Žiaľ, toto sa do istého stupňa podarilo. No úspech ani zďaleka nesplnil očakávania. Ich podujatie padlo do veľkého nedostatku a dlhu, ale prvý hriech zrodil viacej nových. Aby sa zbavili dlhov, Slovenské noviny usilovali sa rozšíriť svojich čitateľov prehlásením seba za orgán národných ľudí spolu s maďarónmi, potom koketovali s najextrémnejšími liberálnymi Maďarmi, s aristokratmi, s vládou, dokonca požadovali aj podporu od vlády. Nakoniec, keď vláda potrebovala dôkazy, že Slovenské noviny sú nie to čo Pešťbudínske vedomosti, začali Slovenské noviny najneobyklejším a najnáruživejším spôsobom napádať a ohovárať nielen Pešťbudínske vedomosti ako orgán, ale aj najlepších a najdôstojnejších národných činiteľov ako agentov Moskvy. V tomto poslednom prípade využili Slovenské noviny akéhosi poľského emigranta, ktorý vydávajúc sa za Rusa pod menom Mikuláša Koveleva, často písal urážlivé články do Slovenských novín, buntoval Slovákov proti Rusom a proti Slovenským vedomostiam.^[399]

V takomto žalostnom stave veci boli pozvaní ako Vám je známe, predstavitelia oboch strán 9. novembra minulého roku do Bratislavy^[400] poradiť sa, akým spôsobom zastaviť túto hanebnú a škodlivú rozopru. Ľudia pešťbudínskych vedomostí usilovali sa stmeliť všetky duchovné i peňažné sily národa okolo jedných novín, ale ľudia Slovenských novín, hoci sa priznali, že majú niekoľko tisíc zlatých dlhu a že národná strana u nás nie je v stave udržať dvoje novín, znova nechceli ani zastaviť vydávanie Slovenských novín a spojiť sa s Pešťbudínskymi vedomosťami, ani nesúhlasili so zastavením vydávania Pešťbudínskych vedomostí.

Hľadiac na vyhlásenia ľudí Slovenských novín, na ich pôvod, na ducha Slovenských novín, nikto už nepochyboval ani nepochybuje o tom, že sa Slovenské noviny postavili do služby maďarskej vlády a vyššieho katolíckeho kléru. No nebezpečie spočíva v tomto. Po prvé, že týmto dvom teraz v Uhorsku všemocným faktorom sa podarilo získať národné osobnosti pre uskutočňovanie v slovenskom národe pod znakom slovenskej národnosti snahy slovanstvu a slovenskému národu nepriateľské. Po druhé, že pod svojím znakom tvrdo stojaca národná strana pod terajším tlakom maďarskej vlády a katolíckeho kléru nie je v stave zabezpečiť svoj orgán Pešťbudínske vedomosti peňažnými prostriedkami.

Ospravedlňte teraz mňa, pokorne prosím, že poznajúc naše súčasne ťažké položenie a nebezpečný pád znakov slovanstva medzi Slovákmi skazenia a udusenia ich slovanského ducha, opovažujem sa nástojčivo prosiť Vaše Preosvietenstvo o vyprosenie u Slovanského podporného spolku peňažnej podpory na vydávanie Pešťbudínskych vedomostí.^[401]

Nakoniec teraz nevyhnutná ostražitosť núti ma úpenlivo prosiť, aby ani táto moja prosba ani očakávaná podpora sa zjavne v novinách nespomínala.

Ján Francisci

List 54. Andrejovi Sládkovičovi ^[402]

Vo V. Revúci dňa 14/2 869

Brat môj drahý!

Iste verím, že si sám budeš vedieť predstaviť, ako ma dojala vesť o Tvojej nemoci. Potešovať Ťa nejdem, lebo veď si kňaz a poet, a tak sám v sebe máš najviac s premenou potešenia — a potom, ak by nemoc Tvoja mala byť ťažšou, čo neverím, i sám by potreboval potešovanie. Medzitým dá pánboh, že ten chýr, dľa ktorého Tvoja nemoc značne umenšila sa, skoro vyrastie na chýr a istú vesť, že si sláva Bohu celkom ozdravel. Ako ľutujem, že moje terajšie položenie nedovoľuje mi byť Ti niečím na pomoci. Ale potešuje ma, že matičnému výboru pán Boh dal rozumu a srdca urobiť to,^[403] čo nám jednotlivcom na teraz nemožno.

Ďakujem Ti, že i v Tvojom navštívení pamätáš na verejné záležitosti, a že si i mňa upamätoval na premeškanie.^[404] Ako pokladníka zbierky na Petianov životopis, keď aj opozdene, uvedomujem Ťa následkom Tvojho vyzvania, že som ja podľa mojej knihy zozbieraných 20 zl. 45 xr. spolu so zbierkami na pomník Holubyho, Hamuljakov, na Svetlicu martinskú a na vydanie Hostinského práce „o rovnoprávnosti“ — dňa 26. julia 1864 nebohému Kuzmánymu jako I. podpredsedovi Matice odoslal, a má toho dôkazy, že sa všetky tieto zbierky kroz Maticu prejali. Len jedno som vtedy vynechal, a síce, jako dobre upozorňuješ, 3 zl. v 73, čísle Vedomostí 1862 redakciou alebo mnou venúvané. Tieto 3 zlaté teraz napochytre poslať nemôžem, ale ich ako dlh u mňa uznávam, a čím skôr zaplatiť zaväzujem sa.

Pán Boh Ťa, brat môj drahý, čím skôr pozdrav k radosti i mojej, i celého národa, za čo sa modlí Tvoj úprimný

J. Francisci

List 55. Jánovi Mallému ^[405]

Vo V. Revúci dňa 17. mája 1869

Brat môj drahý!

Keď aj pozde, predca za potrebné držím na Tvoj list od 6. marca odpovedať, a síce za jedno preto, že by mi priateľstvo naproti osobe Tvojej a uznanie a váženie si zásluh Tvojich za nešetrnosť vo vlastných mojich očiach pokladali, jestliby odpoveď dlžen ostal — a takej neštrnosti naproti Tebe dopustiť sa nechcem a nemôžem, za druhé ale preto, poneváč mlčaním zdal bych sa v liste Tvojom vyslovené mylné predpokladanie, na ktorom sa vlastne celá záležitosť zvŕta, potvrdzovať.

Medzitým dovoľ mi najprv opozdenie mojej odpovedi objasniť. Tvoj list,^[406] ačpráve by bol mal dosť času ma ešte doma zastihnúť, nenašiel ma už doma. Ja som, keď list prišiel, už bol odišiel do vrbovského voleb. okresu, a síce na súrne, raz písemné, dvakrát ďalekopisné volanie, a list som našiel, až keď som sa 25. marca domov navrátil. Vtedy bolo už „po všem“, a následkom Tvojho listu, v záležitosti voľby vrbovskej, z mojej stránky urobiť sa viac nič nemohlo. Hneď o pár dní po mojom návrate onemocnel som. Potom prišli s jarným časom všelijaké dedinské prozaické trampoty vezdejšieho života, a list, ktorého hlavnie meritum^[407] už i tak bolo len archivárskou antiquitou,^[408] prišiel v istom zmyslu do zabudnutia.

Druhé, čo ma k odpovedi, keď aj opozdenej, ponúka, je to mylné predpokladanie v Tvojom liste, že „Keď teda Ty (t. j. ja) včul prechádzaš do Vrbového^[409] — a do Kulpína^[410] vyzýva sa Pauliny, nemožno prostým rozumom pochybovať, že by sa to nedialo so vzájomným dorozumením“. Bez objasnenia toto predpokladanie nechať nemôžem preto, že sa na ňom celé Tvoje rozumovanie bazíruje, a celé Tvoje vedenie alebo nevedenie vrbovskej volebnej záležitosti zvŕtalo; mne ale sa v istom zmyslu perfídia^[411] pripisuje.

Medzi mnou a Paulinym v otázke tejto žiadneho prvočasného, a tak ďaleko siahajúceho dorozumenia, jako Ty predpokladáš, nebolo. Historický opis vývinu tvrdenie moje najlepšie vysvetlí. Že v Slov. nov. stálo krátke oznámenie, že mňa v Kulpínskom okresu chcú kandidovať, čítal som. Keď ale krem tej správy, ku mne z Kulpínskeho okresu bezprostredne, ani zinakade žiadneho, tým menej určitého a rovného vyzvania, alebo čo len náveštia za pár týždňov nechodilo, držal som vec za bezpodstatný novinársky chýr a žiadal som redakciu Vedom.,^[412] aby tiež medzi krátkymi správami oznámila, že ja o tom kulpínskom kandidovaní ničoho neznám. Na to som dostal o Vrbovskom okresu správu, že tam národná stránka mňa chce kandidovať — a dotaz, že či kandidatúru prijmem? Skôr ako bych bol odpovedal, zdelil som dotaz Paulinymi, ako takému, ktorý už predošle mal tam prevažnú stránku, a zreknul sa bol i verejne kandidatúry len navtedy byť majúcu prozatimnú voľbu — nasledovne i pre dôslednosť, i pre mnou predpokladanú vierypodobnosť prerazenia, prednosť mal — a dal som mu rozhodnúť, či on má tam vystúpiť ako národný kandidát, a či ja. On odpovedal, že nevystúpi tam a prijatie kandidatúry porúčal mne. Len o pár týžňov po tejto udalosti dostal som, nedbalosťou zapisovateľa porady, ako mi bolo zdelené, opozdené vyzvanie od porady z Kulpínskeho okresu a skôr, ako bych sa bol rozhodnul a odpovedal, i vyzvanie z porady na Myjave 3. febr. držanej. Ja som sa rozhodnul pre Vrbovský okres, poneváč mi tak bolo písané, že obce na porade tej sa zúčastnivšie, prevažnú väčšinu tvoria volebného okresu, nasledovne som musel i prerazenie za vierepodobné, i vystúpenie Boorovo^[413] za také považovať, ktoré už ohľadom na počet voličov obcí mňa požiadavších, nemá výhľadu na víťazstvo — krem toho bola stránka Boorova ako nepatrná pripomenutá.

O Kulpínskom okresu nebolo medzi mnou a Paulinym žiadnej spomienky a o Tvojich dopisoch s ním som ja žiadnej vedomosti nemal.

Toto je jednoduché, pravdivé species facti.^[414] Vysvetľuj si ho, jako za dobré uznáš; — len perfídii v ňom nehľadaj, lebo jej v ňom ani nebolo, ani niet.

Čo sa Boora dotýče, s tým sa za čas môjho bavenia sa vo Vrbovskom voleb. okresu ovšem vyjednávalo, kde on sčiastky nechcel odstúpiť, sčiastky kládol výminky i pre voličov, i pre kandidátov nesnadné, ba v istom zymslu nečestné, preto voličia moji, ako ani pred tým, tak a to tým menej poznajúc Boorove výminky, za žiadnu cenu nechceli na jeho stranu pristať.

Medzitým, keď Tebe volenie medzi mnou a Boorom tak ťažké bolo, prestáva potreba všetkých ďalších objasnení; mne by volenie medzi Tebou a Boorom zo žiadneho ohľadu nebolo ťažkým bývalo.

Porúčajúc sa do Tvojho priateľstva, naďalej i zostávam

Tvoj starý a vždy rovný priateľ J. Francisci

List 56. Petrovi Makovickému ^[415]

Vo V. Revúci 3/7 869

Vysokoctený a drahý priateľ môj!

Že tak pozde odpovedám na Váš, keď aj pre moju spozdilosť i Vám, i mne nepríjemný, ale jako od Vás predsa mne vždy milý list,^[416] ráčte to pripísať tej okolnosti, že som chcel mojej povinnovatosti aspoň čiastočne vyhovieť^[417] a čakal, kým moju mesačnú penziu z Budína, kde mi je asignovaná, dostanem.

Prítomne teda pripojujem 61 zl. 80 kr. s predbežným úctivým a srdečným poďakovaním za Vaše, ozaj len od Petra Makovického možné zhovievanie v mojom terajšom trudnom položení, a s tým sľubom, poťažne prosbou k Vám, aby mi pozhoveno bolo ešte za niektorý čas, a dovoleno pozostávajúcich ešte 200 zl. čiastočne navracať, k čomu sa zaväzujem a vynasnažovať sa budem.

S poľutovaním som vyrozumel z Vášho listu, že Vaša ctená pani^[418] je neduživá; no ale tá neduživosť, ako i sami píšete, nie je tak nebezpečná; a Peter Kuzmány^[419] mi pred pár dňami zdelil v Brezne, kde som bol, že i jeho pani je nateraz u Vás z príčiny očakávaného rozmnoženia sa rodinky Vašej. Panebože, zavinšoval som na tú zvesť, panebože, rozmnožuj len to dobré Makovickovské plamä a požehnávaj ho na každom kroku.

Čo sa nás dotýče, my tu žijeme, zdraví síce chvalabohu, ale len tak, ako dáki amerikanskí vysťahovalci. No ale keď sme len ešte zdraví.

Vinšujúc Vám a celej rodinke stáleho zdravia a všetko dobré, porúčam sa do priateľstva Vášho i na ďalej a zostávam

Váš úprimný priateľ a ctiteľ J. Francisci

List 57. Gustávovi Zechenterovi ^[420]

V Revúci 13/8 869

Braček Gusto!

Keď sme u Teba v priateľskom rozhovore pri večeri sedeli, oddal som Ti list od Knappu^[421] opátovi Belházymu^[422] poslaný, v ktorom boli knižtičky B. Bystrickej sporitelni v cene 2 000 zl. a 52 zl. hotových peňazí, aby si ho, jako si sa ponúknul, Belházymu oddal. Ty si vstal od stolu a odložil si ho v tej istej izbe, kde sme pri večeri sedeli, do akejsi kasničky.

Práve teraz som dostal od Knappa kurrens,^[423] že kde je ten list? lebo že ho Belházy nedostal. Ak by si ho ešte nebol, zo zabudnutia, oddal, nože ho oddaj štanda pede^[424] a odpíš mi pre upokojenie, či si urobil.

Pozdrav všetkých od nás všetkých a ostaň zbohom

Tvoj úprimný Francisci

List 58. Frankovi Víťazoslavovi Sasinkovi ^[425]

Velebný pane!

Prosím srdene ráčte mať lásku zdeliť mi predbežne nasledujúce dáta:^[426]

1. Aké platy by ste navrhli pre úradníkov a sluhu vo Vašom návrhu a rozdelení práce za potrebných uznaných, a síce pre každého zosobne?

2. Uzavretie Výboru v poťahu na povinnosti a plat p. podpredsedu Paulinyho — v odpise.

3. Koľko treba ešte platiť mestu Sv. Martin za dom a dokedy?

4. Koľko činia nematičné základiny pokladníkom Matice opatrované a zavedované ku pr. na Štúrov pomník atď. atď.

5. Koľko je zakladateľov a koľko stálych riadnych členov Matice?

Veľmi by som bol povďačný, keby som tieto dáta ešte dnes obdržať mohol.

S náležitou úctou

oddaný ctiteľ J. Francisci

List 59. Viliamovi Paulinymu-Tóthovi ^[427]

Veľkomožný pane!

Vysokoctený I. podpredseda Matice slovenskej!

I v záujme Matice, i pre mňa, následkom naloženia mi zbierok na Dom Matice slovenskej kroz valné zhromaždenie,^[428] nevyhnutne potrebné je: pevne určiť a znať i tie ťarchy a povinnovatosti, ktoré Matica uzavretím v poťahu na kúpu domu od mesta T. Sv. Martin a záhrady od ev. cirkvi tamže na seba prevzala, i prostriedky, ktoré má k dispozícii, i čas a spôsob splácania týchže povinností. A poneváč mi na tom všetkom veľmi záleží, jako v tomto ohľade plnomocníkovi Matice, preto obraciam sa ku Veľkomožnosti Vašej s týmto písmom.

Hodnoverný odpis zmluvy s mestom uzavretej som, napriek prosby, od p. tajomníka ešte dosiaľ neobdržal,^[429] ba ani odpisy zápisnice valného zhromaždenia a výborového zasadnutia poťažne na moje vyslanmie a úlohu, prečo som strany zbierok ešte žiadneho kroku urobiť nemohol; ale som dostal z rúk spoľahlivých cestou súkromnou odpis tejže zmluvy. Či je zmluva s cirkvou už uzavretá, neznám.

Podľa obdržaného odpisu zmluvy, punktu 2-ho kúpna cena za doma „pľac ku nemu patriaci“ obnáša 21.000 zl. — a zmluva sa podľa punktu 6-ho za uzavretú a právoplatnú považuje s tým dňom, v ktorý tak skrze politickú vrchnosť, ako aj valné zhromaždenie „Slovenskej Matice“ potvrdená bude. Oboje toto potvrdenie stalo sa 4. augusta t. r. a nasledovne 4. august 1869 je deň právoplatnosti zmluvy, a deň ten tvorí demarkacionálnu čiaru v poťahu na všetky punkty a celý obsah zmluvy.

Kúpna cena v sume 21.000 zl. rozpadá sa podľa punktu 3-ho na:

a) dlžobu u mesta Martina 7.000 zl.^[430]

i s úrokami, ktorých suma v zmluve vyložená neni,

b) daných Martinu 1863 roku 2.377 zl. 89 xr.

c) „ostatných“ 11.000 zl. —

Spolu 20.377 zl. 89 xr.

Aby určite znať sa mohlo, či a nakoľko rovná sa punkt 2-hý s 3-tím v zmluve, potrebno je na základe úpisu kroz mesto Martin na 7.000 zl. vydanom a na základe počtov spoľahlive vypočtovať a nezvratne určiť, koľko vynášajú pod punktom 3. lit. a spomenuté, kroz mesto Martin od 7.000 zl. až do 4. augusta t. r. Matici nevyplatené úroky. Túto sumu úrokov prosím i mne zdeliť.

V poťahu na v punkte 3. lit. b spomenutých 2.337 zl. 89 xr., prosím poslať mi odpis v tomže punkte spomenutej zmluvy od 23. aug. 1863, a zdeliť, jestli by toho v zmluve tej nebolo, i špecifikáciu súm a ich charakterizovanie, z ktorých rečených 2.337 zl. 89 xr. záleží. Akej povahy je táto suma, t. j. či pôžička, lebo niečo iného,— a v druhom zmyslu — či bola zo základiny matičnej daná, alebo len z disponibilných dôchodkov. To bude asnáď zo zmluvy do 23. aug. 1863 patrné, ak by ale nebolo, teda prosím o vysvetlenie. Zo zmyslu punktu 3. lit. b zmluvy tohoročnej ja zavieram, že bola pôžička daná zo základiny, lebo ináč by do zmluvy od 23. aug. 1863 nebol mohol postavený byť záväzok na — keď i eventuálne — prinavrátenie, a Matica namiesto úrokov užívala istú čiastku domu.

Preto myslím, že i týchto 2.337 zl. 89 xr. je takej povahy pôžička zo základiny matičnej vzatá, ako pod lit. a 7.000 zl., nasledovne že ohľadom na uzavretie od 4. aug. t. r., dľa ktorého na nadobudnutie domu základina narušená byť nemôže, i 7.000 zl. i 2.337 zl. 89 xr., teda spolu 9.337 zl. 89 xr. — a k tomu úroky od 7.000 zl. do 4. aug. t. r. závislé, základine matičnej kroz zbierky na dom Matice nahradené byť majú.

K určitému pojatiu litery c punktu 3., prosím, aby bolo, jestli je nie, s mestom Martin tak určeno, žeby pozatímneho dotazu byť nemohlo, či sa splácanie osmoročných rát z 11.000 zl. so 4. augustom t. r. začína — ako by sa malo, a či nie, — a keď nie, kedy? — potom 4% úroky od akej sumy majú byť počítané? ad na termín (ale ktorý?) ešte nevyplatenou ostalej? — akoby som myslel — či od akej?

Podľa tohto nástinu, myslím, že zbierka na dom Matice nahradiť má základine matičnej 7.000 zl., potom 2.337 zl. 89 xr. a úroky — neznám koľko — od 7.000 zl. do 4. augusta 1869 kroz mesto Martin nezaplatené; potom ale má platiť od tejže sumy 6% úroky až dovtedy, kým sa ten dlh nevyplatí základine matičnej.

Ďalej má zbierka platiť mestu Martinu za 8 rokov po 1/83 11.000 zl. = ročne 1.375 zl. neznám, na aký termín, a prosím mi to udať, k tomu úroky 4%, tiež neznám, od akej sumy, a prosím mi to tiež udať.

Možno že podobne táže zbierka má platiť útraty prenesenia majetku na Maticu, o čom síce v zmluve ani slova, a preto pri usporiadaní tejže záležitosti medzi mestom a Maticou slušná vec je, aby záujem Matice bol hájený. Výsledok, prosím, mi podobne zdeliť.

Naposledy má táže zbierka platiť i daň od 4. aug. 1869 počnúc. Ako nové stavenie je dom ten od domovej dani podľa § 23 XXII: 1868 na 10 rokov a podľa § 2 lit. h. i dľa povahy svojej navždy slobodný; podľa § 3, ale do árendy dané čiastky i stavení dľa § 2 slobodných, padajú pod daň. Medzitým dom Matice i v tomto poslednom ohľade bol by v zmyslu § 23 a 2. lit. f. Či sa platí dôchodková daň od vyárendovaných miestností, neznám, a prosím mi oznámiť zosobna, kto ju platí, za čo a koľko? Rozumie sa, že jestli pod týmto titulom akákolvek ťarcha padá na dom, tú do 4. augusta t. r. mesto Martin, do 4. aug. ale Matica znáša.

Jestliby asekurovaný^[431] nebol, malo by sa to bez odkladu stať; ak bol, ťarcha padá do 4. aug. na mesto, od 4. augusta na Maticu a sumu prosím mi oznámiť.

V poťahu na záhradu uzavrenú zmluvu, prosím, mi v odpise tiež zdeliť a spolu oznámiť analogicky s kúpou domu všetky potrebné mi a dosiaľ spomínané a žiadané dáta.

Takýmto spôsobom, myslím, žeby som spoľahlive a určite zoznal: komu, pod akým titulom, koľko a kedy bude treba platiť zo zbierok na Dom Matice slovenskej. Preto prechádzam ešte na otázku skade?

V prvej čiare a hlavne sú k tomu povolané, dosiaľ urobené a napotom urobiť sa majúce zbierky. Nakoľko by Velkomožnosť Vaša z písemností a počtov Matice znať mohla a mala sumu a jakovosť zbierok na dom či Matice, či Múzea dosiaľ urobených a Správe matičnej oddaných, prosím mi to oznámiť spolu i so sumou úrokov, ktoré tie zbierky do konca či matičného, či slnečného^[432] roku učinia.

Ďalej prosím mi zdeliť odpisy zmlúv v poťahu na všetky v dome teraz už matičnom vyárendovaných miestností, a spolu mi oznámiť, či a ktoré zmluvy následkom vypovedania v zmyslu výborového uzavretia — a kedy prestávajú? Koľko prenájmu od 4. augusta už do vyprázdnenia vypovedanej miestnosti fond domu matičného požadovať má, nasledovne i doslova?

Pevne verím, že Velkomožnosť Vaša všetky tieto záležitosti pred obdržaním tohto mojeho písma už na jasno privedla; preto mi i toto obťažovanie tým láskavejšie prepáčiť a vyhovoriť nech ráči, že, poneváč na kúpu domu základinu matičnú hýbať nelzä, ba vybrané z nej istiny prinavrátiť treba, podľa mojeho presvedčenia nevyhnutne je potrebné vyhotovenie určitého rozvrhu a plánu k takémuto prevedeniu celej kúpnej záležitosti, žeby i povinnovatosti vyplnené i základiny matičné nenarušené, a nakoľko by sa to už bolo stalo, alebo požičaným spôsobom ešte stať malo, postaralo sa, základinu matičnú tak skoro doplniť, ak len možno.

V spojitosti s tým som ďalej toho presvedčenia, žeby na dom akýkoľvek spôsobom zobrané a prijaté peniaze v osobitných poctách vedené a všetky dôchodky, nielen zo zbierok, ale i z domu do Sporiteľne martinskej ukladané a bežné výdavky z týchže vkladov vyplácané byť mali. Avšak by som ja prosil (aby som bol dobre rozumeným, výslovne dodávam, nie pre akúkoľevk kontrolu, ale len pre orientovanie sa z mojej strany), aby mi i všetky príjmy, mimo zbierok mnou ta poslaných, i všetky výdavky, periodicky, ku pr. štvrťročne, ale bez štrbiny zdeľované boli. Toto poslednie by bolo pre mňa práve nevyhnutne potrebným v tej prípadnosti, ak by počty na kúpu domu a záhrady sa vzťahujúce, podľa uzavretia valného zhromaždenia a výborového zasadnutia, ja viesť mal.

Naposledy prosím mi ešte oznámiť i to, kto bude včas neprítomnosti Veľkomožnosti Vašej v Martine opatrovať sporiteľnú knižtičku zbierok na Dom Matice slovenskej, a komu eventuálne posielať zbierky k uloženiu do martinskej Sporiteľne určené.

Ináče porúčajúc sa do blahosklonnosti Veľkomožnosti Vašej zostávam s úplnou úctou

Vo Veľkej Revúci dňa 29. augusta 1869

Veľkomožnosti Vašej ochotný sluha Ján Francisci ako plnomocník Matice slov.

List 60., číslo 3/869, Redakciám Pešťbudínskych vedomostí, Slovenských novín, Vlastenca, Obzoru, Ev. cirkevných listov, Cyrila a Metoda, Sokola, Vojtecha ^[433]

abc) V prílohe mám štestie sl. redakcii doručiť Vyzvanie k príspevkom na dom Matice slovenskej s tou úctivou prosbou, aby sl. redakcia mala lásku tože vo svojom liste, možne najskôr, v úplnosti a bezplatne

a) i s pripojeným Zoznamom príspevkov

abc) uverejniť.

bc) Zo samého obsahu vyzvania tohoto ráči sláv. redakcia nahliadnuť, že sa nádejame na vyslyšanie tejto mojej prosby na nie bezzákladnú považujem preto, poneváč i slávnej redakcie snaha a cieľ je ten, keď snáď i odchodným spôsobom od iných slovenských časopisov, predsa len na duchovnom a hmotnom dobrobytu národa slovenského pracovať.

bc) Ak by sláv. redakcii z ktorýchkoľvek príčin neprichodilo celé toto vyzvanie vo svojom ctenom listu dať vytlačiť, teda prosím obsah jeho zdeliť a pripojiť ho mimo expedicionálnych^[434] nákladkov ináče bezplatne v osobitnom odtisku jako prílohu. Osobitné odtisky v potrebnej zásobe prosím vyžiadať si od p. Mikuláša Ferienčíka red. Pešťbudínskych vedomostí, ktorý na požiadanie moje tlač osobitných výtiskov Vyzvania obstaráva. Ak by slávna redakcia naklonená bola Zoznamy mesačné príspevkov bezplatne uverejňovať, myslím, že by tým dobrú službu preukázala národu slovenskému, a prosil by som tieže zoznamy, pre usporenie písačky pre mňa, z Pešťbudínskych vedomostí prejímať, alebo, jestliby bezprostredné doposielanie zoznamov naskrze mať žiadala, o tom mňa bezprostredne uvedomiť.

Podobne by som úctive prosil, aby cieľom napomáhania dobrej veci, slávna redakcia ráčila mať lásku zbierky na Dom Matice slovenskej svojemu obecenstvu vrele porúčať, a takú zbierku i zaviesť a zozbierané peniaze z času na čas s poťažnými zovrbunými zoznamami mne posielať, naposledy články o predmete tomto v Pb. vedomostiach kroz mňa uverejnené do svojeho časopisu bezplatne prejímať alebo v celom objemu, alebo čo len v dostatočnom výťahu.

defgh) Práve posielam redakcii Pb. vedomostí „Vyzvanie k príspevkom na Dom Matice slovenskej“ a mám štestie slávnu redakciu úctive poprosiť, aby vyzvanie to, ako prílohu svojemu časopisu mimo expedicionálnych výdavkov ináče bezplatne pripojiť ráčila a ak by to nemožné bolo, obsah jeho v dostatočnom výťahu svojemu obecenstvu zdeliť ráčila. K prílohám potrebný počet výtiskov, prosím, vyžiadať si od p. Mik. Ferienčíka, red. Pbv., ktorý na požiadanie moje tlač osobitných výtiskov Vyzvania obstaráva.

Podobne, prosím, zoznamy príspevkov mnou v Pb. vedomostiach uverejňované svojemu obecenstvu, aspoň v hlavných sumách zdeľovať, ďalej cieľom napomáhania dobrej veci zbierky na Dom Matice slovenskej svojmu obecenstvu vrele porúčať, a takú zbierku i zaviesť a zozbierané peniaze z času na čas s poťažnými zovrubnými zoznamami mne posielať, naposledy články o predmete tomto v Pb. vedomostiach kroz mňa uverejnené do svojeho časopisu bezplatne prejímať alebo v celom objemu, alebo čo len v dostatočnom výťahu (vidz horevyšie až po prejímať!).

a) Prosím podobne (tit.) čo za cieľuprimerané uzná i v Národ. hlásniku uverejňovať.

Podobné vyzvanie súčasne posielam i redakciám Slov. novín a Vlastenca s tým dodatkom, že ak by im vytlačiť Vyzvanie v samých novinách neprichodilo, aby si od Blahorodia Vášho vyžiadali potrebný počet osobitných výtiskov. O toto posledné som požiadal i redakcie Obzoru, ev. Cirkevných listov a Cyrila a Methoda Vyzývam teda, Blohorodie Vaše, aby také k prílohám slúžiť majúce Vyzvanie, vo formáte, aký Blahor. Vaše za príhodný uzná, v dostatočnom počtu na moje útraty vytlačiť a hlásiacím sa redakciám franko poslať ráčila. Aby sa zbytočný počet netlačil, dobre by bolo asnáď sadzbu dať zhotoviť a stáť nechať, a len vždy potrebnú zásobu dať odtlačiť.

Naposledy pripojujem formulár pre Zoznamy,^[435] ktorý, prosím, dať vytlačiť podľa poznamenaní na samom Návrhu napísaných — a mne poslať, žeby som ich možne i čím najskôr i najlacnejšie obdržal.

Kontá o výdavkoch z nariadenia mojeho urobených ráčte mi svojím časom k vyplateniu alebo zarátaniu posielať.

Dňa 4/9 869

J. Fr.

Rozposlané 5/9 Fr.

List 61. Viliamovi Paulinymu-Tóthovi ^[436]

Veľkomožný pane!

Úctive ďakujem za doposlanie mi splnomocnenia ku zbierkam na Dom Matice slovenskej od 28. aug. t. r. pod č. 46/MS, podobne i odpisu kúpnej zmluvy s mestom T. Sv. Martin uzavretej a zoznam príspevkov k tomuže účelu u pána pokladníka zložených.

Aby som ale v celej záležitosti mal jasný a určitý rozhľad, prosím úctive o poslanie mi odpisu i tej kúpnej zmluvy, ktorá je v poťahu na nadobudnutie záhrady s tamojšou evanj. cirkvou uzavretá, ako tiež o všetky tie vývody, o ktoré som v mojom liste od 30. aug. r. t. p. čísl. 2 prosil.

Milé by mi bolo podobne vysvetlenie strany tých 80 zl., ktoré mlaď turčianska, ochotníci mošovskí a oravskí Veľkomožnosti Vašej doručili a na ktoré sporiteľná knižtička, dľa poznamenania na zoznamu, v rukách Vašich sa nachodí. Podľa punktu 2. obdržaného splnomocnenia by tieto peniaze mne boli mali byť poslané a ja ich mám vziať do mojich príjmov. Keď sa ale prvšie nestalo, môže sa to nahradiť tým spôsobom, že ich aj vezememe do príjmov a spolu i do výdavku, ako Vám poslané — čo v skutku i robím. Len by som rozhodne prosil tieto peniaze, ani žiadne iné, jestli by ešte zrovna ta prišli, do Sporiteľne nevkladať na osobitnú knižtičku; ale všetky len na tú jednu, na ktorú sú už tamže zložené, kroz mňa Veľkom. Vašej oddané 500 zl. Podobne by som prosil, k doplneniu mojich počtov, o poslanie mi poistenia na spomenutých 80 zl.

Zo súkromného listu Vášho som ďalej vyrozumel, že cirkev evanj. chce mať vyjednaných 1.000 zl. zaraz, a že Velkomž. Vaša v tomto ohľade p. pokladníkovi matičnému už písala. Tak myslím, že keď, podľa spomenutého punktu splnomocnenia, zo všetkých príspevkov na Dom Matice slovenskej ja mám viesť a skladať počty, pre vyhnutie dopisovačkám a zmutkom^[437] v poťahu na tých 1.259 zl. 48 1/2 xr., u pána matičného pokladníka zložených treba niečo ustanoviť, a že najlepšie a najjednoduchšie bude nasledovne s nimi naložiť: Pán pokladník celú túto sumu i s úrokami jej nech pošle hneď Veľkomožnosti Vašej, a Veľkomožnosť vaša nech ju uloží dľa knižtičky „Dom Matice slovenskej“ do tamojšej pokladnice sporiteľnej. Ak by v tejže sume neboli samé hotové peniaze, ale i úpisy štátne alebo vyvazovacie, nech by tie boli z pokladnice matičnej zamenené hotovými peniazmi, tak že by Vám pre knižtičku „Dom Matice slovenskej“ len hotové peniaze boli doposlané. Kadenáhle by ste Vy obdržali od pána pokladníka peniaze, ráčte ma uvedomiť s určitým udaním obdržanej sumy i diela i úrokov, a ja ich prejmem do mojich počtov ako príjem a spolu hneď i jako výdavok pošlem pánu pokladníkovi matičnému poistenie, jako by ste ich nie od pána pokladníka, ale odo mňa boli prijali. Myslím, že len takýmto spôsobom možno vyhovieť 2. punktu splnomocnenia, a preto prosím pána pokladníkovi v tomto zmyslu vydať narídzenie.

Ináče, porúčajúc sa úctive, zostávam s náležitou úctou vo V. Revúci dňa 23. sept. 1869.

Veľkomožnosti Vašej ochotný sluha

Ján Francisci

ako povereník Matice slovenskej

List 62. Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi ^[438]

Blahorodý p. Mikuláš Ferienčík,

redaktor P.b. vedomostí a Nár. hlásnika

v Budíne

Prosím úctive o čím skoršie vytlačenie v Pb^[439] vedomostiach pripojeného II. zoznamu príspevkov na Dom Matice slovenskej a o zdelenie hlavných súm i čitateľstvu Národ. hlásnika.

1/10 869

II. zoznamu hlavné sumy zadelené b. m. redakcii Slov. novín

1/10 869

Fr.

II. zoznam príspevkov na „Dom Matice slovenskej“

Podľa I. zoznamu bolo zložených 600 zl. —

K tomu behom mesiaca septembra prirástlo:

1. Turčianska mlaď zo zábavy dňa 6. júna 1869 50 zl.

2. Ochotníci mošovskí z divadelného predstavenia 10 zl.

3. „ oravskí „ „ 20 zl.

4. Ako sa pripovedal novorodzený Ján Konček pri svojich krstinách k Matici — zbierka: Ján Konček ml. dvaciatnik in natura; pán Ján Konček starší, evanj. farár na Rédovej, 1 zl.; pán Emanuel Philadelphy, evanj. farár vo Vyšnej Slanej, jeden zlatník in natura; pán Michal Nandrásy — Dalen, evanj. farár v Roštári, 1 zl.; pán Jozef Rántó, evanj. farár na Bystrom, 1 zl.: Spolu 4 zl. 20

5. Pán Gábriel Izák, evanj. kaplán v Pojnikách, na podpísaných 50 zl. 5 zl. 50

6. Zbierka kroz pána Gábr. Izáka na Pojnikách zavedená: P. Ján Filipča, garbiarsky majster v Pojnikách, 43 kr.; p. Imrich Piar, gar. majster teraz už v Brezne, 24 kr.; p. Ján Blatnický, evanj. učitel v Pojnikách, 1 zl. 20 kr.; p. August Pauliny, evanj. podučitel v Pojnikách, 53 kr.; slečna Anna Kosec v Pojnikách 60 kr.; p. Alex. Havrla v Pojnikách 50 kr.: Spolu 3 zl. 50

7. Pán Karol Vladislav Kuzmány vo Viedni na podpísaných lOO zl. 10 zl.

8. Pani Mária Kuzmány vo Viedni na podpísaných 50 zl. 5 zl.

9. P. Karol Michal Kuzmány vo Viedni na podpísaných 50 zl. 5 zl.

10. P. Pavel Vladimír Kuzmány ml. vo Viedni na podpísaných 50 zl. 5 zl. —

Spolu 718 zl. 20 kr.

Vo V. Revúci dňa 1. okt. 1869

Fr.

List 63. Viliamovi Paulinymu-Tóthovi ^[440]

Číslo 18

Veľkomožný pane!

Dňa 29 m. m. pod čísl. 78 poslaný odpis zmluvy^[441] s evanj. cirkvou martinskou v poťahu na kúpu záhrady uzavretej, spolu i s poistením tamojšej Sporiteľni na 80 zl., kroz sv. martinskú mládež, oravských a mošovských ochotníkov v prospech Domu Mat. slov. do rečnej Sporiteľne zložených — obdržal som.

Z príležitosti tejto ale dovoľujem si poznamenanie, že ja, podľa obdržaného splnomocnenia, so Sporiteľňou martinskou v žiadnom bezprostrednom spojení nestojím, ale len a výlučne so Správou Matice slov., — nasledovne že i poistenie toto, nie od Sporiteľne, ale od Správy matičnej, poťažne od Veľkomožnosti Vašej, alebo v čas neprítomnosti od osoby k tomu kroz Vás splnomocnenej, a mne ako takej oznámenej, bolo by malo byť vyhotovené. Aby teda v tomto ohľade istý korektný a spoľahlivý poriadok zachovaný bol, želal by som, aby všetky príspevky na Dom Matice slovenskej do Martina prichádzajúce osobne Veľkomožnosť Vaša prejímala a do Sporiteľne vkladala, o príspevkoch ale nie odo mňa, ale bezprostredne prišlých, mne poistenie v podobe takého jednoduchého oznámenia, lenže so špecifikáciou jednotlivých darcov a ich čiastočných príspevkov a s vynechaním všetkého iného na ten predmet sa nevzťahujúceho, — posielala, jaké bolo odo 25. m. m. pod č. 76. Mne je taká špecifikácia potrebná preto, poneváč jednotlivých darcov ja poisťujem kroz v novinách uverejňované „Zoznamy“;^[442] pokračovanie ale opísané preto držím za jediné korektné, poneváč ja so Sporiteľňou v žiadnom bezprostrednom spojení nestojím, a bez zapríčinenia zmutkov a bez vystavenie sa zaslúženej odpovednosti ani stáť nemôžem, kým Veľkomožnosť Vaša — asnáď v čas svojej neprítomnosti v Martine, Sporiteľňa k tomu nesplnomocní a mňa o tom riadne neuvedomí, poťažne mne nenaloží peniaze do Sporiteľne bezprostredne posielať.

Podobne by som pre vyhnutie dopisovačkám a pre zdržanie istého poriadku bol očakával, že ma Veľkomožnosť Vaša pri zdelení mi, že pán pokladník matičný evanj. cirkvi 1.000 zl. už vyplatil, jednou cestou uvedomí, či a nakoľko je s mojím návrhom dole 23. m. m. pod čísl. 5 v poťahu na 1.259 zl. 48 xr. u pána pokladníka matičného na Dom Matice slovenskej zložených, uzrozumení. A poneváč sa to nestalo, prosím o čím skoršie uvedomenie ma, alebo v prípadnosti uzrozumenia o riadne upravenie ma.

Naposledy prosím o doposlanie mi všetkých tých dát, o ktoré som v liste od 30. aug. r. t. pod č. 2 a opätne v liste od 23. m. m. pod č. 5 prosil, a síce prosím mi ich poslať ešte pred odchodom Vašim do Pešti na snem, poneváč sa veľmi obávam, že v neprítomnosti Vašej to urobiť nikto vstave nebude,— a ja dáta tie mať želám preto, že ich potrebujem.

Ináče, porúčajúc sa úctive, zostávam s úplnou úctou vo V. Revúci dňa 4. okt. 1869.

Veľkomožnosti Vašej ochotný sluha

Ján Francisci

povereník Matice slovenskej

List 64. Správe Matice slovenskej ^[443]

Číslo 38.

Slávna Správa Matice slovenskej!

V poťahu na ctený dopis od 10 t. m. pod č. 63 prosím úctive slávnu Správu, aby mi ráčila vysvetliť, ako rozumieť načim to, že dlh mesta Martina len 7.000 zl. obnáša, a predsa základina Domu má Matici „prinavrátiť 8.000 zl. i s úrokami“.^[444] Nevidím, akých to má byť 1.000 zl., ktoré rozdiel robia, a jaké úroky sa majú „prinavrátiť“ okrem tých zastaratých 106 zl. 25 xr., ktoré hneď z počiatku cteného dopisu vyložené boli a o ktorých vyplatenie zo zbierky na Dom do pokladnice matičnej som pána pokladníka súčasne požiadal.

Prosím spolu pozatýmne mi oznámiť, koľko obnáša árenda pána I. podpredsedu za hospodu, o čom len dátum kontraktu bolo v uvedenom ctenom dopisu uvedené, ale suma árendy nevyložená.

Naposledy prosím o zdelenie mi výdavkov na zákonné prenesenie vlastníctva domu a záhrady na Maticu, ktoré prosím z peňazí na Dom Matice v Sporiteľni martinskej zložených vyplatiť.

Vo V. Revúci dňa 18. okt. 1869

Ján Francisci

povereník Matice slovenskej

List 65. Tomášovi Červeňovi ^[445]

Číslo 38.

Veľkomožný pane!

Pán I. podpredseda Matice slovenskej^[446] zdeľuje mi v prípise od 10. t. m. pod čís. 63, že ohľadom na to, aby v zmysle uzavretia valného zhromaždenia^[447] a výborového zasadnutia Matice slovenskej počty o všetkých na Dom Matice slovenskej zozbieraných príspevkov v rukách mojich zosústredené boli, Veľkomožnosť Vašu požiadal, aby tých 259 zl. 48 1/2 xr., ktoré zo zložených u Veľkomožnosti Vašej a pred 4. aug. t. r. na Dom Matice slov. zozbieraných 1.259 zl. 48 1/2 xr.- po vyplatení kroz Veľkomožnosť Vašu evanj. cirkvi v T. Sv. Martine za záhradu pre Dom Matice slov. 1.000 zl. r. č. ešte sa zvýšili, Veľkomožnosť Vaša mne poslať ráčila.

Spolu ale, medzi inými dátami, zdeľuje mi tenže p. I. podpredseda, že do kúpnej ceny domu zarátať sa majú kroz mesto T. Sv. Martin Matici podlžné úroky, a síce:

a) na 2 mesiace as 19 dní od 2.000 zl. na čas od 27/10 867 po 15/1 1868 26 zl. 25 xr.

b) na 4 1/2 mesiaca od 2.000 zl. na čas od 30/8 1867 do 15/1 1868 45 zl.

c) na 3 1/2 mesiaca od 2.000 zl. na čas od 1/10 1867 do 15/1 1868 35 zl.

Spolu 106 zl. 25 xr.

Týchto 106 zl. 25 xr. je teda taká suma, ktorú základina Domu Matice zaplatiť má namiesto mesta T. Sv. Martina Matici.

Preto by som myslel, že by i pre usporenie posielania peňazí sem tam i pre vyrovnanie tejto závislej dlžoby najpríhodnejšie bolo, aby týchže 106 zl. 25 xr. Veľkomožnosť Vaša zadržať si mala z tých vyše spomenutých 259 zl. 48 1/2 xr. a vezmúc ich do príjmov svojeho denníka^[448] ako vyplatené úroky na hore udaný čas

-----File: lijf0118.png----------------------------------------------------

od spomenutých kapitálov, poistenie na ne i so zvyšnými 153 zl. 23 1/2 xr. mne poslať ráčila.

Ďalej, keďže počty zo všetkých príspevkov na Dom Matice ja mám viesť, toho som presvedčenia, že by som i tých 1.000 zl., ktoré Veľkomožnosť Vaša evanj. cirkvi martinskej za záhradu už skutočne vyplatiť ráčila, uvedených a riadne prevedených malo byť v mojich počtách. Tým cieľom by som za najpríhodnejšie držal chybu formálnosti, ktorú Správa Matice pri osignovaní tejto sumy urobila, tak napraviť, že by Veľkomožnosť Vaša za moje tu pripojené osvedčenie 1 kus, poistenie cirkvi ev. martinskej zameniť, a toto poslednie mne poslať ráčila.

Opisovanou manipuláciou by sa suma zbierok na Dom Matice u Veľkomožnosti Vašej úplne zavrela.

Naposledy prosil by som úctive Veľkomožnosť Vašu, poneváč i kapitál u mesta Martina, i úroky zaň od 4. aug. t. r. základina Domu Matice splácať má,— o láskave oznámenie mi, či T. Sv. Martin od kapitálov jemu vypožičaných, vskutku nie je do 4. aug. t. r. nič viac dlžen, okrem hore uvedených 106 zl. 25 xr.? Ďalej, jaké interesy^[449] sa platia od tých 7.000 zl. kapitálu, ktoré z mesta Martina prešli od 4. aug. 1869, počnúc na základinu Domu Matice, a ktoré i s úrokami má táže základina Domu platiť? a kedy vychádza termín platenia úrokov?

Ináče s vyslovením najhlbšej úcty zostávam

vo V. Revúci dňa 18. okt. 1869

Veľkomožnosti Vašej ochotný sluha

Ján Francisci

povereník Matice slovenskej

List 66. Jánovi Kohútovi ^[450]

Brat môj drahý!

Stanovy Kníhtlačiarskeho spolku^[451] sú teda už potvrdené. Ak ich ešte nemáte, iste ich dostanete o krátky čas. Tu je teda už doba definitívneho ustrojenia spolku a započatia jeho činnosti. I jako skromný účastinár, i a hlavne ako človek, ktorému na zdaru ako každého, tak i tohto národného podujatia záleží, zaumienil som si Vás, jako muža, ktorému je teraz správa spolku a podujatia zverená, poprosiť o to, aby ste celou prísnosťou a neustupnosťou na tom nástojili, aby spolok a tlačiareň bez odkladu ustrojili sa, a čo sa poslednej dotýče, keď aj skromnej asnáď najatej miestnosti, a asnáď so skromnými prostriedkami, účinkovať začali; aby teda strate času vyhýbalo sa a nákladky zbytočné, alebo aspoň nepotrebné, spočiatku usporili sa; aby k technickej správe zaopatrený bol čím skôr spôsobný a spoľahlivý factor; aby vedenie peňažitých záležitostí ustrojené bolo hneď spočiatku v prísny systém; — jedným slovom, aby ten diletantizmus, ktorý, bohužiaľ, je patrný pri každom našom slovenskom podujatí na ujmu samého podujatia, neuhniezdil sa i v lone tohoto nového podujatia. Diletantizmus pri tomto podujatí by bol tým záhubnejší, poneváč je to hlavne priemyslné zištné podujatie, a ako Nemec hovorí „beim Geschaft hort die Gemuthlichkeit auf“;^[452] poneváč takéto podujatie požaduje i známosť úplnú veci i prísne oddanie sa jeho službe, i pedantský poriadok; poneváč podujatie toto má vyvinúť sa i podľa stanov, i podľa potrieb národných vo veľmi rozvetvenú činnosť; poneváč nepodarí-li sa toto podujatie tak, ako sa očakáva a jako načim, dezenditíruje^[453] každé druhé priemyselné podujatie slovenské. Ako vidno z mnohých ohľadov, veľmi ťažká odpovednosť leží na pleciach tých, v rukách ktorých spočíva teraz osud podujatia, a netreba im ani času, ani rozmyslu, ani ustávania lutovať, aby keď sa raz na to vzali, i z ohľadu času, i z ohľadu lacnoty a cieľuprimeranosti ustrojenia, i z ohľadu skorého započatia činnosti očakávaniam vyhoveli, ináče pripravení môžu byť pretrasy záležitosti tejto alebo rekriminácie v časopisoch, čo by ani podujatiu, ani ich osobám neposlúžilo.

Poznamenania tieto, prosím, neráčte brať za také, ktoré by asnáď len práve na osobu Vašu boli namierené, nie, ale sú platné pre všetkých, ktorým je záležitosť zverená, a poneváč teraz Vy stojíte na čele podujatiam,^[454] len preto sú adresované k vašim rukám. Ani ich neberte za také, na ktorých by len mne jako mne záležalo, nie, ony sú výrazom tej mienky, ktorá medzi našincami v poťahu na všetky naše podujatia, od Matici počnúc, panujú, a ktorá mienka len z úctivosti naproti národu ešte nepremenila sa vo verejnú a otvorenú necnosť. Naposledy netajím, že i mne jako mne veľmi mnoho záleží na tom, aby čo sa pod firmou národnou osvedčenou alebo neosvedčenou podujme, alebo čo národu poslúžiť môže, i náležite ustrojené a vedené bolo.

Pri príležitosti tejto chcem Vás upozorniť i na jeden špeciálny predmet. Kníhtlačiarsky spolok iste prijme i náklad na slovenské spisy. Medzi týmito spismi vo veľmi mnohých ohľadoch prvé miesto zaujíma podľa môjho zdania kalendár pre ľud. Keď v čas lanského val. zhromaž. Matice hovoreno bolo o založení spolku tlačiarskeho, pripomenuto bolo i to, že by ten spolok mal vydávať vo svojej tlačiarni kalendár,^[455] ktorý by zbor profesorský vo V. Revúci zredigoval. Tým sa docieliť zamýšľalo značný prameň dôchodku utvoriť pre tlačiareň, a spolu značnú pomoc i pre tunajšie gymnázium. Pravda, že by sa medzi spolkom a tunajším profesorským zborom určiť mal pomer účasti v čistom výnosu. V tomto ohľade by som myslel, žeby z čistého výnosu dostalo tunajšie gymnázium až po 10.000 predaných výtiskov 50%; vyše toho 25%. Chcem veriť, že by spolok, jestli by sa rozhodol za vydávanie kalendára pre ľud, presvedčený bol, že redigovanie jeho v rukách profesorátu tunajšieho by očakávaniu úplne zodpovedalo, za druhé, že by spolok tento dôchodok gymnáziu tunajšiemu, už teraz i s preparandiou učiteľskou spojenému, i dožičil. Medzitým je jedna okolnosť, ktorú do ohľadu vziať neomylne treba, a tá je to, že podobný kalendár tohoto roku zase začal vydávať p. D. Lichard,^[456] a kalendár ten je jedným prameňom jeho výživy. Otvoriť teda jemu konkurenciu alebo prinútiť ho k odstúpeniu od vydávania svojho kalendára bola by vec práve tak neslušná a nespravedlivá, ako bola, keď mu Matica odňala nerozvažite raz veľký kalendár^[457] a hneď nato Malý kalendár^[458] — a potom upustila i od jednoho i od druhého. Možno ale že by sa s pánom Lichardom dalo docieliť dorozumenie, jeslti by ho spolok oslovil. Ja myslím, že by oba kalendáre, t. j. i pána Licharda, i Spolku tlačiarenského, mohli vychodiť, a oba by si vzali za úlohu vytknúť a vytisnúť a ubiť kalendáre Bagove^[459] a Bučanského^[460] a bohzná akých ešte druhých pijavíc slovenských grošov.

Pravdaže by potom treba bolo rozumne, bystre, účinlive a vytrvale účinkovať za rozšírenie, nie tak ako Matica a Pauliny urobili pri svojich kalendároch vo svojom diletantizme a ťarbavosti. Nateraz by mi teda len na tom záležalo, aby spolok rozhodnúl sa za vydávanie kalendára pre ľud, ktorý by tunajší profesorský zbor zredigoval, a že by spolok s pánom Lichardom dorozumel sa v tejto veci. Ako pokračovať z ohľadu bystrého rozšírenia a odpredaja, o tom by som, jestli môj návrh bude prijatý, pozdejšie podal svoje praktické náhľady. Medzitým už teraz pripomínam, že s p. Lichardom ľahšie bude dorozumieť sa teraz, kým kalendár jeho ešte nie je tak veľmi rozšírený, ako môže byť o pár rokov; po druhé, že ak spolok chce kalendár vydávať, a menovite už na 871 vydať, treba sa Vám bez odkladu k tomu rozhodnúť a prípravy porobiť tak, žeby s koncom febr. b. r. nie kalendárová čiastka hotová byť mohla.

U ohľadu tlačiarskeho spolku a tlačiarni mi ešte dve veci napadli, a síce, aby spolok už teraz neomylne vydal dočasné účastinárske lístky, a síce preto, poneváč to stanovy požadujú a poneváč sa účastinári na stanovy odvolávajú, a poneváč vyhýbať treba tomu všemožne, aby si účastinári mysleli, že keď sa jeden § stanov nezachováva, nebudú sa zachovávať ani iné. Podruhé, aby ustrojenie tlačiarne obmedzené bolo na nevyhnutne potrebné, tak i dom a kúpa budovného pozemku, aby nebol predmetom výlučne alebo prevažne záujmu lokálneho martinského, a okrášľovania mesta, ale predmetom počínajúceho na veľké rozmery vyvinúť sa majúceho zarábajúceho podujatia, nasledovne žeby i pri zakúpení pozemku i pri budove zachovaná bola hospodárlivosť čím najprísnejšie. Ak sa ináč bude pokračovať, tak myslí, že martinskí účastinári nebudú slobodní proti tej výčitke, že výhodu toho, že v sídle spolku bývajú a pri zhromaždeniach a správe vždy prítomní byť môžu, vykoristili v prospechy miestne, stratiac z popred očí prospech všeobecný spolku.

Nemajte za bánosť, že i takéto veci spomínam, ale hovorilo sa tu i tu o tak podivných úmysloch, že som za potrebné uznal, keď i pre zbytok, tieto výhrady pripomenúť.

Ináče zostávam s úplnou úctou

Vo V. Revúci dňa 20. okt. 1869

Váš úprimný priateľ a ctiteľ

J. Francisci

P. S. Prosím ráčte pánu tajomníkovi Sasinkovi vykonať, že jestli martinská zbierka na Dom Matice je už dokončená, tú zbierku môže on pre usporenie výdavkov za kolky prejať a zrovna do Sporiteľne na knižtičku na Dom Matice sl., ktorá bola u Paulinyho, jako odo mňa prijaté peniaze zložiť, a mne na celú sumu zbierky poistenie spolu ale i osobitný zoznam zovrubný zbierky poslať, aby som ja ak náleží ju do denníka môjho vniesť a vo Vedomostiach publikovať mohol.

List 67. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[461]

Číslo 49.

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

Podľa mojeho zdania, slávne Predsedníctvo celkom náležite ráčilo poriadky v ctenom liste od 25. okt. t. r. p. č. 86 opísané porobiť v poťahu na platiť sa majúce 4 3/8% kúpnej ceny domu.^[462] Len by som bol myslel, že by sa bolo malo žiadať oslobodenie od celej taxy, a síce per analogiam^[463] tak, že keď od budovísk určených spoločností domová daň neplatí sa, tieže budoviská mali by byť slobodné i od otáznej taxy. Myslím, že by sa takáto reklamácia mala na každú prípadnosť probovať. Ak by sa nepodarila; neomylne treba reklamovať taxu od tých 3.000 zl. — a kým reklamácie nebudú riešené, nemalo by sa, myslím, ani platiť. Vo všetkých týchto otázkach rozhodnúť prináleží, ale do úkolu slávneho Predsedníctva tým viac, že mne vzdialenému ani radiť s použitím len tam na mieste známych alebo vyvinujúcich sa okolností nemožno. Nech si bude medzitým ako chce, ja trebárs i k vyplateniu celej vyrátanej taxy potrebný doplnok ešte pred ubehnutím 30-dňovej lehoty t. j. pred 25. nov. i bez ďalšieho oslovenia slávnemu Predsedníctvu pošlem.

Pri tejto príležitosti nech mi je dovolené poznamenať, že jestli zbierka na Dom Matice vo Sv. Martine už dokončená je, pre usporenia útrat zásilky najpríhodnejšie bolo by tú zbierku kroz slávne Predsedníctvo k zloženiu do tamojšej Sporiteľne prejať, a mne úplný zoznam zbierky, spolu i s osobitným positenie zastúpiť majúcim uvedomením o prijatí peňazí poslať.^[464] Podobne pokračovať mohlo by sa i s inými tam v blízkosti zozbieranými príspevkami.

Vo V. Revúci dňa 1. novembra 1869

Ján Francisci

povereník Matice slov.

List 68. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[465]

Číslo 52 — 53.

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

Ohľadom na listy od 25. a 26. okt. p. číslami 84, 86 a 88 mám štestie sláv. Predsedníctvu doručiť odpis (1 kus) mojeho pod týmtože dátumom a číslom Velkomož. pánu pokladníkovi^[466] matičnému poslaného listu — slávne Predsedníctvo z neho presvedčiť sa ráči:

1. Že keď slávne Predsedníctvo u mesta Martina 106 zl. 25 xr. závislých úrokov určite pokladá za takú sumu, ktorú základina zbierok na Dom základine matičnej prinavrátiť nemá; ja na jej prinavrátení nenástojím, a že som prosbu moju za prinavrátenie u p. pokladníka matičného neplatnou urobil.

2. Že k doplneniu taxy od 21.000 zl. kúpnej ceny domu a rátu platiť sa majúcej ešte chybujúcich asi 240 zl. — pre usporenie výdavkov zásilky — slávnemu Predsedníctvu poslať má p. pokladník matičný, a síce ešte od 23. nov.

Čo sa riadneho prevedenia v počtoch celej sumy zbierky na dom u p. pokladníka zloženej dotýče, z odpisu tohoto vidno, akým spôsobom chcem vyrovnať záležitosť cirkvi evanj. martinskej vyplatených 1.000 zl. V poťahu na zvyšok kroz p. pokladníka slávnemu Predsedníctvu poslať sa majúci ale myslím, že kadenáhle mi určite známa bude suma tohože zvyšku, poistenie naň pánu pokladníkovi pošlem ja, a prejmem celú v zmysle listu sláv. Predsedníctvu poslať sa majúci ale myslím, že kadenáhle mi určite známa bude suma tohože zvyšku, poistenie naň pánu pokladníkovi pošlem ja, a prejmem celú v zmysle listu sláv. Predsedníctva pod č. 88 dosvedčiť sa majúcu sumu do príjmov mojeho denníka, spolu ale ju prejmem i do výdavku mojeho denníka. K dotázaniu príjmu mi bude slúžiť hodnoverný, kroz p. účtovníka Sásika^[467] vyhotoviť sa majúci zoznam; k dokázaniu výdavku ale poistenie cirkvi ev. martinskej na 1.000 zl., ktoré poistenie mi p. pokladník má poslať, a potom úradné zdelenie sláv. Predsedníctva, že zvyšok tých zbierok v sume toľko a toľko od p. pokladníka obdržalo, a ktorého, ale na osobitnom papieru vyhotoveného doposlanie prosím.

Pri príležitosti tejto v poťahu na poslané mi poistenie Sporiteľni martinskej na 140 zl. kroz p. Amb. Pivko^[468] zozbieraných, opätne prosím, aby mi i špecifičný zoznam tých príspevkov doposlaný bol. Pre usporenie výdavkov zásilky totiž za príhodné držím, ako som to viac ráz už vyslovil, aby zbierky v blízkosti Martina urobené, alebo sláv. predsedníctvu zrovna poslané, kroz tože sláv. Predsedníctvo prejaté, do tamojšej Sporiteľne na základinu Domu Matice uložené a mne neposielané boli. Ale poneváč ja mám viesť počty o všetkých príspevkoch na dom, teda sú mi potrebné: predne zoznam špecifičných príspevkov k dokumentovaniu príjmu, a tým cieľom aby som každého darcu z ohľadu ním zloženej sumy, v zmysle mojeho Vyzvania k príspevkom, zoznamoch v P.b. vedomostiach uverejňovaných, kvitovať mohol; po druhé, ale osobitné úradne uvedomenie sláv. Predsedníctva, že od N. N. takej a takej zbierky, toľko a toľko prejalo a do Sporiteľne vložilo, pričom zvláštne poistenia Sporiteľni vonkoncom nie sú potrebné. A ani nie sú na mieste, poneváč Sporiteľňa príjem poisťuje v knižtičke.

Vo V. Revúci dňa 11. nov. 1869

Ján Francisci, povereník Matice slov.

List 69. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[469]

Číslo 55.

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

Po odoslaní mojeho listu od 11. t. m.^[470] p. č. 52 a 53 dostal som od Veľkomožného p. pokladníka a od velebného p. účtovníka Sásika listy od 8. t. m. — dľa ktorých:

1. Zvyšok zo zbierok na Dom Matice slovenskej do 4. aug. 1869 činí 243 zl. 48 1/2 xr. a celá tá hotovosť, spolu i s 1.000 zl. cirkvi ev. v Martine vyplatených obnášala 1.243 zl. 48 1/2 xr. Poneváč zoznam s listom sláv. Predsedníctva od 28. aug. t. r. p. č. 46 mne poslaný zneje na 1.259 zl. 48 1/2 xr., prirodzená vec je, že ten zoznam za dokument príjmu mojeho denníka upotrebiť nemôžem. Preto vyžiadal som si od p. pokladníka listinu kontrakvitanciu zastupovať majúcu na 1.243 zl. 48 1/2 xr. Pritom od náhľadu sláv. Predsedníctva závisí rozhodnúť, kde sa stala mýlka. O poslanie zvyšku 243 zl. 48 1/2 xr. slávnemu Predsedníctvu, požiadal som opätne p. pokladníka.

Dľa týchže listov

2. u mesta T. Sv. Martina do 4. aug. 1869 závislé úroky nečinia, ako sláv. Predsedníctvo v listoch od 10. a 25. okt. p. č. 63 a 84 učite udáva 106 zl. 25 xr.; ale

od 2.000 zl. od 27/2 868 do 4/8 869 — 172 zl. 50 xr.

„ 2.000 zl. „30/8 868 „ „ „ 111 zl. 65 „

„ 2.000 zl. „1/10 868 „ „ „ 101 zl. —

„ 1.000 zl. „15/5 868 „ „ „ 13 zl. —

Spolu 398 zl. 15 xr.

teda o 291 zl. 90 xr. viac.

Poneváč je toto značne väčšia suma, ako sláv. Predsedníctvo udalo, a vúbec už i preto, poneváč je nezrovnalosť v udávaní súm, za to mám, žeby skôr, akoby závislé úroky Martina pri pokladnici matičnej či jednoducho odpísané, či kroz zbierky navrátené byť mohli, — cestou komputro^[471] medzi mestom T. Sv. Martinom a medzi pokladníkom matičným suma otáznych úrokov celkom spoľahlive dosvedčená byť mala, čo nariadiť slávne Predsedníctvo prosím, podržujúc si ohľadom na to, že by tak značná suma mala byť jednoducho odpísaná a na príjmoch Matice tak značná štrbina urobená, najbližšiemu výborovému zasadnutiu k riešeniu predložiť otázku: či u mesta Martina závislé úroky majú byť len jednoducho odpísané, alebo kroz zbierky pokladnici matičnej prinavrátené? — a do vyriešenia tejto otázky kroz výbor, myslím, že by odpísanie tých úrokov kroz slávne Predsedníctvo nariadené byť nemalo.

Naposledy, následkom poznamenania pána pokladníka a p. účtovníka Sásika, upozorňujem sláv. Predsedníctvo na to, že úpisy mesta Martina na 7.000 zl. tomuže mestu, v zmyslu kúpnej zmluvy, majú byť vydané a zaviazanosť týchže 7.000 zl. pokladnici matičnej vrátiť, a od nich od 4. aug. 1869 počnúc 6% úroky platiť, v zmysle uzavretia val. zhromaždenia prenesená má byť na zbierky na Dom. Medzitým výkon toho, myslím, prináleží do úkolu Výboru a ja nepremeškám môj návrh v tomto ohľade najbližšiemu výborovému zasadnutiu predložiť, o čom som p. pokladníka ohľadom na jeho horespomenuté poznamenanie súčasne uvedomil.

Vo V. Revúci dňa 12. nov. 1869.

Ján Francisci, povereník Matice slovenskej

List 70. Bratom Makovickým ^[472]

Blahorodí bratia Makovickí v Ružomberku

Blahorodý pane!

V prílohe posielam Vám 10 kusov Knižtičiek pre grajciarové zbierky na „Dom Matice slovenskej“^[473] pod číslami: 226, 227, 228, 229, 230, 231, 232, 233, 234, 235.

Z poučenia na Knižtičke samej vytlačeného zoznať ráčite i povahu, i spôsob zbierky tejto a cieľ jej je: pre základinu Domu Matice slovenskej, po necítených obetiach, ale riadne pravidelne a trvácne i v takých kruhoch národa zhromažďovať peňažité prostriedky, ktoré k väčším obetiam prostriedkov nemajú, alebo nenavykli.

Úlohou Vašou pri tomto spôsobe zbierky bude:

1. Obdržané knižtičky v ustavičnej evidencii držať, aby sa z nich žiadna nestratila, a aby ste ich, kadenáhle sa dajedna zaplní alebo k upotrebeniu nesúcou stane, mne navrátiť mohli.

2. V každej obci okresu svojho toľko súcich a spoľahlivých zberateľov získať, koľko bude možno a k sprostredkovaniu grajciarovej zbierky potrebno. Pritom schválne upozorňujem, že o zberateľov postarať sa treba vo všetkých vrstvách obyvateľstva podľa povolania, pohlavia, veku atď. — čo je tým potrebnejšie, poneváč účinkovanie jednoho zberateľa alebo zberateľky, pre ľahšie pohybovanie sa, je len na 10 darcov obmedzené.^[474]

3. Tak ustrojiť tieto zbierky, žeby počiatok desaťtýždňového odseku všetkých vrstiev Vášho okresu, ak len možno, na jednu a túže nedeľu pripadol.

4. O zbierkach týchto osobitné poriadne počty viesť — na čo zvláštne závažie kladiem — tak, žeby ste vždycky vedeli a vývod dať mohli o tom, na ktorú knižtičku, v ktorom desiatku týždňov koľko je zozbierano a kedy mne poslano.

5. Cestou grajciarových obetí zozbierané peniaze mne posielať a síce pri príležitosti zásilky inej i z pojedinných desiatkov týždňov, ináče ale len z každých dvoch desiatkov týždňov. A medzitým každej zásilke grajciarových zbierok neomylne pripojený nech bude osobitný výkaz, z ktorého by určite vidno bolo v poťahu na každú knižtičku: číslo knižtičky alebo vrstvy, meno a bývanie zberateľa alebo zberateľky, desiatok týždňov v písaním prvej i poslednej nedele desiatku a suma v desiatku zozbieraných peňazí, ako to pripojená ukážka znázorňuje.

6. Preznačovať si tých stálych darcov, ktorí zaslúžia, aby z času na čas nejakou knižtičkou odmenení boli, pri zásilkách peňazí ale mne tých zberateľov k odmeneniu navrhnúť, ktorí sa usilovnosťou svojou zvlášte vyznačujú.

Vo Veľkej Revúci dňa 18. novembra 1869.

Spolu prosím, aby ste mi v porozumení s pánom jednateľom Joz. Baligovičom čím skôr oznámili úplné a konvertné adresy všetkých tých mestských a dedinských obcí, korporácií a jednotlivcov, ku ktorým by som sa ja bezprostredne obrátiť mal s vyzvaním o príspevky na „Dom Matice slovenskej“.

Ján Francisci

povereník Matice slov.

Výkaz^[475] grajciarových zbierok na „Dom Matice slovenskej“.

Číslo knižky 25, zberateľ Ján Hruška v Závodí, desiatok 17/10 — 10/12 = 2 zl. 30

Číslo knižky 26, zberateľ Pavel Mráz v Teplice des. 17/10 — 19/12 = 2 zl.

Číslo knižky 27, zberateľ Michal Novák v Krásnom des. 17/10 — 19/12 = 2 zl. 5O

Číslo knižky 28, zberateľ Andrej Kráľ v Krásnom des. 17/10 — 19/12 = 2 zl. 10

Číslo knižky 29, zberateľ Jozef Belica v Krásnom des. 17/10 — 19/12 = 1 zl. 50

Spolu 10 zl. 70

Alebo:

č. knižky 25, zberateľ Ján Hruška v Závodí, des. 17/10 — 19/12 = 2 zl. 30

č. knižky 25, zberateľ Ján Hruška v Závodí, des. 870 2/1 — 6/3 = 2 zl. 40

č. knižky 26, zberateľ Pavel Mráz v Teplice, des. 17/10 — 19/112 = 2 zl.

č. knižky 26, zberateľ Pavel Mráz v Teplice, des. 870 2/1 — 6/3 = 2 zl. 20

č. knižky 27, zberateľ Michal Novák v Krásnom, des. 870 17/10 — 19/12 = 2 zl. 50

č. knižky 28, zberateľ Andrej Kráľ v Krásnom, des. 17/10 — 19/121 = 2 zl. 10

č. knižky 28, zberateľ Andrej Kráľ v Krásnom, des. 870 2/1 — 6/3 = 2 zl. 10

č. knižky 29, zberateľ Jozef Belica v Krásnom, des. 870 9/1 — 13/1 = 2 zl. 40

Spolu 2 zl. 80

V Nitre dátum

N. N.

zberateľ

jednateľ

List 71. Jánovi Kohútovi ^[476]

Vo V. Revúci dňa 20/11 869

Brat môj drahý!

Za Váš list^[477] Vám ďakujem. On ma z ohľadu na lacné a skoré ustrojenie tlačiarne uspokojil. Nie tak v tom ohľade, že píšete, že spolok predbežne nebude sa zapodievať s nákladom. To by malo neomylne byť. Obšírne píšem o tom predmete súčasne Čulenovi,^[478] nechcem to opakovať i Vám; ale veľmi by ma tešilo v záujme mravného osohu tlačiarskeho spolku, keby náhľady moje dosiahli uznania a náhrady boli prijaté. Ak by bolo treba, formuloval by i ústrojnosť, menovite rozpredávania kníh.

Teraz mám inší predmet, o ktorom chcem prehovoriť s Vami. Ja totiž chcem vydať v prospech základiny Domu^[479] a na jej útraty viacej spisov, väčších, menších. Počiatok chcem urobiť s povesťami Kalinčiakovými,^[480] ktorých rukopisy už tu mám a pod tlač pripravujem. Veľmi by mi milá vec bola, keby tlačiareň martinská s týmto väčším dielom začala svoju činnosť, pričom menšie — rozumie sa — môže vyhotovovať. Celé dielo bude obsahovať 40 alebo viac tlačených hárkov, a malo by byť vyhotované v 4 zväzkoch do valného zhromaždenia Matice. Tlač, t. j. písmo žiadam mať garmond, a síce ak len mať bude tlačiareň beyerisy, ináče druhý, len ten úzky prager naskrze nie. Formát by bol oktávový, práve ten istý, v ktorom Nár. lit. spolok na peštianskom semeništi vydal spisy Consciensevne, t. j. 37 riadkov garmondu strana vysoká a šírka taká, žeby sa ku výške zrovna tak mala, ako šírka 3:5 výška, ani viac, ani menej. Papier pekný, ako na podobných spisoch býva. Sadzba korektná, tlač čistá. O obstaranie korektúry by som tam dakoho požiadal, ale na revíziu by mi každý hárok pred vytlačením sem musel byť poslaný. Obálky farbisté na 4 zväzky. Tlačilo by sa najmenej 1.200 výtiskov.

Ide mi teda o to, aby som znal, za akú cenu mi vyhotoví martinská tlačiareň 500 a potom každých ďalších sto výtiskov? a pod akými výminkami. O ktorých zdelenie, kadenáhle ústrojnosť tlačiarní tak pokročí, že i ceny i výminky bude môcť uviesť — prosím.

Ešte Vás na jedno upozorňujem, a to je: že by ste sa postarali, aby sa i knihár,^[481] ale dobrý, čo zná i dobre, i vkusne robiť, v Martine čím skôr usadil, ak by to tam ešte nebolo.

Porúčajúc sa Vám do priatelstva, zostávam

Váš oddaný ctiteľ a priateľ

J. Francisci

List 72. Jánovi Malému ^[482]

Brat môj drahý!

Že na Tvoj vzácny list^[483] od 8. t. m. iba teraz odpovedám, nepripisuj to, prosím, ľahostajnosti ani naproti Tvojej osobe, ani naproti predmetu; ale jedine nesnadnosti odpovedania. Nesnadnosť túto značne umenšila pri mne tá správa Gottčára,^[484] ktorý s p. ministrom Rajnerom^[485] hovoril, že p. minister si želá, aby jestli on jednotlivcov slovenských vypočuvne a dľa ich náhľadu celú záležitosť prevedie, celý národ bol uspokojený, a otázka táto definitívne vyrovnaná.

Dľa môjho náhľadu toto je to stanovište, na ktoré sa nám i ohľadom na žiadosť ministra, i ohľadom na národ náš i vlasti našej postaviť neodbytne prichodí. A keď z tohoto stanovišťa mám vysloviť Tebou odo mňa žiadanú mienku v poťahu nr. „1. mieru požadaviek a 2. spôsob vyjednávania“. Odpovedám: že čo národ uspokojí, to nám sám už vyslovil, že čo národ uspokojiť môže, to poznať každému, kto chce, je snadná vec, len nech si dá poťažné písemností v archívoch snemu, kabinetu býv. druhej komestrácie^[486] a Námestnej rady vyhľadať, a jestli by tam essentia petituum,^[487] lebo veď prípadne podrobnosti alebo formálnosti dopúšťajú zmenu premeneným vlastnostiam primeranú, jestli by mu reku essentia petituum nebola dosť odôvodnená, nech si nesťažuje prečítať včas pojednávania 44:1868 zákona v dome zastupiteľstva ľudu^[488] prednesené reči Adolfa Dobranského,^[489] Svetozára Miletiča^[490] a Alexandra Mocsaryiho;^[491] naposledy že ohľadom na to, čo som práve povedal, každé vyjednávanie, ktoré by sa na toto stanovište nepostavilo, nemohlo by mať iného zmyslu, len mam alebo licitácie na kožu a česť národa.

Opozdenia odpovedi tejto nebol som Tebe na závade, a tak myslím, že som ani u p. ministra ničoho nepremeškal. Istotne čo by nás uspokojilo, a či sa to z jeho presvedčením a možnosti administrácie a integrity atď. zrovnáva, a či sa dá predvídať — a či naposledy, keď by tých jednotlivcov vypočul a dľa jejich náhľadov celú záležitosť i previedol, či by potom ozaj i celý ľud bol uspokojený a otázka táto definitívne vyrovnaná.

Tu už jasne vidím a môžem dať určitú odpoveď.

Čo je to, čo by u Maďarov odporu nevzbudilo, alebo proti čomu u Maďarov povstalému odporu by p. minister s prospechom odolať mohol; to posúdiť on lepšie môže, nežli my.

Čo by nás uspokojilo, ale nie jednotlivcov, lež národ, to je, aby som sa skrátka vyslovil, vyplnenie petitov^[492] Sv. martinského memoranda. Komu sa páči vec inak formulovať, nemám nič proti tomu; ale obsah držím za to, čo jedine uspokojí národ. Na čele stojí uznanie osobnosti národnej a uzákonenie národa slovenského, jako národa vlasteneckého, rovnoprávneho. To je tým nevyhnutnejšie, že 44:1868 zákon vyslovil nad slovenským národom minulým smrť, a zákony staršie, v ktorých slovenský národ bol uznaný, za neplatné vyhlásil.

List 73. Jánovi Mallému ^[493]

Brat môj drahý!

Na Tvoj iste veľmi vážny list od 22. t. m. odpovedám najsamprv, že ja o dúležitejších veciach, pri ktorých rozlišovať, do ohľadu brať treba asnáď i rozličnosť mienok očakávať možno, veľmi nerád vyslovujem sa na písme, preto, poneváč som mnohokrát skúsil, že dopisovačky v takých záležitostiach iba k nedorozumeniam viedli, ktoré pri ústnom pojednávaní prestávajúcich snáď pochybnosti a nedorozumení samých boli by iste a ľahko odstránené bývali.

O motívoch ministra Rajnera^[494] podrobnosti nezmienil si sa, mysliac bez málo, keď je povoľnosť len tu nám ju treba v prospech národa vykoristiť. Fine finali^[495] i ja tak myslím. Lenže myslím i to, že motívy, ktoré ministra pohli, alebo podľa nášho domyslu pohnúť mohli, určiť dajakú mieru, spôsob, cestu a prostriedky. Podľa môjho presvedčenia povoľnosť k Nemaďarom, lebo ide o národoch nemaďarských, či u Maďarov, či u vlády je nie reč, naskrze neleží v systéme uhorskej vlády, a rozpoloženie ducha a mienky maďarského národa je ešte väčšmi výtečná. Dôkazom toho je celá ústrojnosť skutku v najmocnejších zákonoch určená, ktorá v zákonodarstve, v administrácii, v školstve, súdobníctve, slovom, v každom odvetví, na ktoré dosiaľ zákon donesený je, zákonom 44:1868 zásadne vyslovenú národniu unifikáciu^[496] prakticky a mašinovou neúprosnosťou prevádza v život štátu a občianstva až po najposlednejšie ohnivá, v každom ohľade omnoho rozvetvenejšieho a rozšírenejšieho štátneho organizmu, nežli pod Bachom,^[497] a robí to s úmyslom maďarizácie. Mienku maďarského národa, ktorá v mnohých ohľadoch bezzmyselnú opozíciu robí vláde a väčšine snemovej, ku všetkému tomu aplauduje, alebo perfídne mlčí, a tým pokračovanie také schvaľujú, podnecuje.

Spravedlnosť teda, a síce ani etická, ani občianska, nie sú motívami, lebo ich u Maďarov nateraz za psychologicky nemožnú držím. Motívom teda bude jedine prinútenosť politická. Skade prichodí táto politická prinútenosť, ja, ktorý sa s politikou asi od roka naskrze nezaoberám a v mojom tunajšom kútiku vyšetrovať ju ani príležitosti nemám, neznám. Rajner, ktorého po pamäti veľmi málo, a osobne naskrze neznám, môže ovšem osobne byť disponovaný k mravnej a občianskej spravedlnosti; ale kadenáhle je ministrom, je len nástrojom systému, ktorý systém politická prinútenosť primela k vyvoleniu si osoby Rajnerovej, t. j. najviac snáď disponovanej k teraz potrebnému k odstaveniu Bacha. Ale Rajner, trebárs ako minister, je nie všemohúci ani permanentný, lebo i v jednom, i v druhom ohľade závisí od systému a dispozície mienky maďarského národa, ktoré poslednie oboje zase môžu z ministra Rajnera pod 24 hodinami to urobiť, čo predtým bol, a všetky jeho porobené sľuby, kombinácie, prípravy ako zámok z karát sfúknuť.

Krem toho politika vúbec, maďarská per eminenciám^[498] a zoči-voči Slovanom na najvyššom stupni, je perfídna. Chcem toho, medzi mnohými, jeden zvláštny koncentný skvelý dôkaz, a síce poťahom národných otázok od jedného tunajšieho uhorského ministra, ktorý má veliký vlyv, z časov ustrojenia ministerstva pár rokami predchádzajúcich.

Všetko, čo som v tomto pridlhom úvode predniesol, nemá snáď samého posledného faktora, je, myslím, i Tebe tak známa vec ako mne, a ja pouvádzal som všetko to len preto, aby som Tvojej žiadosti vyhovel, zdeliť Ti, aký dojem urobil na mňa Tvoj list a aby som ospravedlnil moje tvrdenie, že za nekonečne potrebnú držím velikú a bedlivú opatrnosť i z poťahu na čo, i z poťahu na ako.

Túto opatrnosť držím za tým potrebnejšiu, poneváč ide o otázky zásadné a týkajúce sa celého národa, kdežto z ohľadu otázok osobných, nakoľko by s týmto predmetom súvisieť mohli, každému ponechaná má a môže byť slobodná ruka. Čo kto sebe robí, za to je zodpovedný sebe; ale čo kto národu robí, za to je zodpovedný národu.

Túto poslednú zodpovednosť si mal pred očami v Tvojom celom liste, hlavne ale v samom poslednom odseku, kde hovoríš: potom by snáď žiaducne bolo zísť sa nám daktorým k porade, aby sa umluvili také kroky, ktoré by sa pred národom stretávať mohli s dostatočnou nádejou, že uňho najdú ohlasu.

Podľa môjho zdania na tejto Tvojej výpovedi leží celé závažie veci, kadenáhle ju do spojitosti privodíme so žiadosťou ministra; presvedčiť sa, „zdáliš my bona fide^[499] presvedčiť môžeme, žeby vlasti nebezpečné agitácie több evtizede nenastúpili medzi nami, keby sa nám v horeuvedených oboroch (= výdatnejšie práva ku mravnému vývinu na poli školskom a rovne tak pri municipáciách^[500]) výdatnejšie práva ujistili“.

Veľmi dobre poňal si ministra, že on nežiada len „prisvedčenie“ či povstanú, lebo nepovstanú také agitácie; ale účinkovanie, aby nepovstali, a síce több evtizede.^[501]

Ktože môže bez referencie prisvedčiť, či dačo behom több evtizedu povstane, lebo nie, a kto sa môže zaviazať na dlhší čas pracovať za dačo raz dohovorené síce, ale čoho podmienky nie pod több evtizechom, ale pod mesiacom alebo úmyselným, alebo okolnosťami premeniť sa môžu?

Ťažkosť ale odohodlania takéhoto spočíva nie v abstraktnom uvažovaní pochopu, lež v tej neurčitosti, a v tom zúmyslnom prekrúcaniu pochopov a ich zmyslu, ktoré nielen mienku maďarskú, ale i zákonodarstvo zvlášte poťahom na všetky záležitosti, ktoré s otázkou národnou súvisia, už bežnými urobili.

Čože je (odkaz — jednota?) Sv. Štefanskej koruny? Čo je alkatmány?^[502] čo je a haza?^[503] atď. atď. Dosiaľ sme hlásili, že to, a sám milý pánboh zná, čo všetko je = maďarizmus a maďarizácia. Podľa teraz už bežnej pomýlenosti postupov teda každé domáhanie sa práv národných, každé bránenie sa proti maďarizmu a maďarizácii, môže vykladané byť, a i vykladané býva za agitáciu Szt István koronája, apcége, haza, alkotmány atď. ellevek. Ktože sa s dobrým svedomím — rozumie sa vec zo stanovišťa záujmu národného považujúc — osvedčiť môže, že takej „agitácie“ za több evtizedu nebude? A ktorý poctivý človek sa môže zaviazať, že proti takej „agitácii“ i on práve pracovať bude?

A začo? Za výdatnejšie práva ku mravnému vývinu na poli školskom a znova tak pri municípiách. Najskôr znať treba, čo ostane z tých municípií, a jaké práva národné dopustí ich ostarný organizmus. V poťahu školskom znať treba to isté a uvážiť, či tie školy neostanú prázdnymi, keď maďarizmom zaplavené ostane všetko inšie, krem „mravného vývinu“, o čom neznať, čo myslel pod ním minister? A kdeže, keď nie inšie, tak uznanie osobnosti národnej? t. j. oprenie zákonom slovenského národa za národ, a národ vlastenecký rovnoprávny — na čom sa náš celý systém otázky národnej spočíva, a čo je nielen nás vykričaných, ale i posledného národne upovedomeného sedliaka alfou i omegou.

Ako vidíš, nevidím okruh a objem zaviazanosti, ktorú minister žiada, ani ceny, ktorú sľubuje a kdeže to ešte, ktorú dať môcť alebo chcieť bude. Ja myslím, že keď minister chce jasne vidieť, jasne vidieť treba i nám, a nie voslep vnísť do klepca. Lebo darmo je, v politike platí do ut des, facio ut facies^[504] a zrúčky do rúčky.

Ostatne proti vlasti agitovať a oponovať vláde, vláde, ktorá žiadneho proti nám priateľského kroku neurobila, ovšem ale jej každý v poťahu na nás, či ako národ, či ako jednotlivec urobený krok nepriateľský bol, sú dva podstatne a celkom rozdielne pochopy a úkony. A ako že na záhube krajiny uhorskej rozumie sa podľa nepredpojatých a nie falzifikovaných pochopov, dotedy, kým v nej žiť len poslednej možnosti v nej žiť vidia, a kým ju lebo zaslepenosť jej domnelých priateľov a správcov, alebo neuprositeľná konštelácia europejská nemožnou neurobí, z nás žiaden nebude. Tak vláda má moc a prostriedky v rukách, ak jej opatrnosť a ľudské svedomie, poctivosti občianskej a smelosti politickej, nech ich užije proti tým, ktorí vedú agitáciu vlasti nebezpečnú. Vláda najlepšie vie, čo rozumie pod tým „vlasti nebezpečné“ a ktoré prostriedky proti komu, ako dlho a akým prospechom užívať môže.

Ak ministrovi na tom presvedčení záleží, či „nás pri zachovaní územnej jednoty (terioletí épség Sv. Štefanskej koruny) uspokojiť možno“: na to každý z nás dobrým svedomím odpovedať môže, že on — minister to presvedčenie mať môže, a že uspokojenia v inom spôsobe a v iných hraniciach sa ani nedomáhame. Pravda, všetko od toho závisí, čo rozumie minister pod „St. István koronájának terioleti ezisége“, lebo, ako som už povedal — u Maďarov a u vlády sú i pochopy, o ktorých by človek myslel, že ich len v jednom zmyslu rozumieť a vykladať možno, výlučného a často veľmi odchodného významu.

Zavdal si mi predmet priobšírny, a neznám, kedy by ho vyčerpal. Preto už len to podotkýnam, že pravdu máš, že by „žiaducno bolo zísť sa nám daktorým k porade, aby sa umluvili také kroky, ktoré by sa pred národom zastávať mohli s dostatočnou nádejou, že uňho nájdu ohlasu“. Ak si ale pod tým, čo by sa zísť mali, i mňa rozumel, podotkýnam, že ja prísť nemôžem, jednoducho preto, poneváč k takej pre mňa ďalekej ceste nemám prostriedkov, a že môj príchod tu by i zbytočný bol, lebo súdiac podľa skúsenosti teraz raz v Prešporku urobenej, solidárna zaviazanosť i na tejto novej porade sotva by sa docielila.

Naposledy, ak si pod tými „mužami medzi Slovákmi, ktorí by boli povolaní k tomu, aby minister s nimi prehovoril“, i mňa rozumel; podotkýnam ohľadom na to, čo píšeš, že totiž „vo Vašej (t. j. mojej a mne podobných) moci stojí predstaviť sa kedykoľvek, bo že vďačne prijatí budete, minister uistil, a na moju (t. j. Tvoju) obavu odpovedal, že dúvera vec je tak útla, ktorá sa nakazovaním nijako docieliť nedá, ale z jednej i druhej strany pestovaná a stavaná byť musí“ — na túto vetu podotkýnam, za jedno, že i k takej ceste spôsobu nemám, za druhé, že je človek nie pes, aby keď ho tak nešetrne odkopnú, ako so mnou a takmer so všetkými nami urobili,^[505] z vlastnej iniciatívy šiel s vykrúcovaním chvosta vylíškavať si prístup a slovo, alebo asnáď dovolenie k poľovaniu pre odkopnutého pána.

V nádeji, že som listom týmto nezavdal príčinu k nedorozumeniu, a vo viere, že otvorenosť, s ktorou som sa vyslovil, nadužitá nebude, zostávam

27/11/1869

List 74. Jánovi Kohútovi ^[506]

Číslo 64.

Blahorodý pane!

Cteným Vaším listom od 5. t. m. zdelené mi uzavretie slávneho Výboru tlačiarskeho spolku mi za povinnosť nakladajú, skôr akoby som Kalinčiakových povestí^[507] rukopis poslal pod tlač v poťahu na každú s týmto predmetom spojenú záležitosť a otázku určite dorozumieť sa so slávnym Výborom.

Najsamprv neomylne znať mi treba ceny, lebo vidím, že i medzi bratmi najlepšie je zachovať clara pacta.^[508] Prosím teda, ráčte mi zdeliť určitú a premeniť sa nemajúcu cenu. Ja žiadam, aby boli spomenuté povesti vytlačené v osmorke, ktorej výška bola by 37 garmondu a šírka norma 3/5 výšky. Písmo by malo byť Bayerisch garmond. Papier, čo sa jakovosti dotýče, taký, ako na Letopisoch Matice. Celé dielo vyšlo by v osmich zväzkoch asi po 3 tlačených hárkoch, každý zväzok s obálkou. Prosím teda, ráčte mi zdeliť cenu 500 výtiskov a potom každého zvyšného sta osobitne. Nákladu veľkosť by som len pozdejšie oznámil, ale niže 1 000 nebude. Zdeľte mi tiež výminky platenia.

Po druhé, prosím mi oznámiť, či a za akú cenu by mi spolok zväzečky dal brožírovať v spôsobe takom, ako do kníhkupectva zvykli spisy užívať.

Po tretie, či by spolok a za akú cenu vytlačené a pozošívané zväzečky jednateľom zbierok na Dom Matice, rozumie sa vždy podľa môjho udania, expedíroval; naposledy, či a za akú cenu by spolok tiež zväzky predával?

V poťahu na nebohého Kubányho Troch sokolov^[509] písal som p. Petrovi Kellnerovi, od ktorého odpoveď očakávať ráčte.

Na uzavretia slávneho Výboru v poťahu na kalendár^[510] dovoľujem si poznamenať, že ak slávny Výbor bude myšlienky iným predchytávať, vlastne uchytávať, nemnoho sympatie vzbudí u svojeti, lebo medzi bratmi nepokračuje sa takým spôsobom.

Ináče s vyslovením mojej úplnej úcty, zostávam vo V. Revúci dňa 19. dcembra l869.

Ján Francisci, povereník Mat. slov.

List 75. Štefanovi Markovi Daxnerovi ^[511]

Vo V. Revúci dňa 20 12. 1869

Brat môj drahý!

Na Tvoje otázky strany kníh odpovedám, že tunajšie gymnázium^[512] z pozostalosti Tvojho pána otca^[513] žiadnych kníh nedostalo. Škultéty^[514] mi hovoril, že sa on v čas matičného zhromaždenia dopytoval v Martine na ne, ale že mu nikto nevedel povedať, kde sú. Mne sa zdá, že to pán Vilém Pauliny-Tóth, inšpektor gymnázia martinského^[515] vzal pre gymnázium martinské, ako s inými vecmi inde urobil. Vivit et rapiner.^[516] Veľmi by som Ťa prosil, aby si strany tej veci Martinčanom postúpal na päty, oni nezaslúžia žiadnej šetrnosti, lebo sa vonkoncom nedržia jako bratia proti bratom. Ťažký Jano^[517] má medzi všetkými najviac svedomia a statočnosti. Ostatných tuším všetkých otrávil Pauliny svojím intrigantským neduchom a heslo „všetko za národ“, t. j. všetko = jesť, piť, kartuvať, cigániť a okrádať iných.

Ostro som sa vyslovil, ale pravdive, a vyslovil som sa preto tak, lebo ma už trpezlivosť nahala a aby si i Ty vedel, s akými luďmi máš v Martine robotu a z akého stanoviska s nimi hovoriť. Jano musí vedieť, kto prejal tie knihy a musí vykutať, kde sa podeli; alebo aspoň tituly tých kníh a podľa titulov sa ľahko najdú. Ty sa rozhodne vyslov, že sa tie knihy vyniesli a na miesto ich určenia prísť musia.

Čo sa kníh vo Viedne dotýče, tie prosím sú zašikuvané k fišlugu od dcéry p. Lachnerusa^[518] s mustru, aby ich odšpedioval k Turzovi^[519] do Bystrice, tak ako to vlani urobiť bol tak dobrý. Turzu som inštruoval už — on vyplatí fúru furmanom. Z Bystrice som im už cestu pripravil.

S Valáškom^[520] je krúžok nič, a sotva bude dačo i nabudúcne, lebo starý je veľká papuľa, čo nerada platí, a syn Gurko je tiež velká papuľa, ktorý radšej pije, nežli platí.

Za vychovávateľa nezoženiem človeka.^[521] Ani za stopäťdesiat iného okrem Ludevíta Mičátku.^[522] Mičátek je veľmi dobrý profesor, nateraz provizórnym spôsobom na tunajšom gymnáziu. Jeho svet je filológia, menovite latinčina, nemčina a réčtina. Odbavil univerzitný kurz a zložil v Pešti štátnu profesorskú skúšku s veľmi dobrým prospechom. On je hotový ísť za štipendiata predbežne, kým by si jazyk úplne osvojil. Hovoril mi, že on už raz stál v tejto záležitosti vo vyjednávaní, ale sa to rozpadlo. Teraz sa obáva, že to rozpadnutie sa pripisovať sa bude asnáď príčinám, ktoré by nie v jeho prospech vysvetľovať mohli. Mne rozpovedal všetko per circumspencias,^[523] a s dobrým svedomím môžem povedať, že ho úplne ospravedlňujem a prosím každého nemať o ňom v žiadnom ohľade neprajnú mienku. I z tohoto ohľadu i z iných ohľadov v úplnej miere zasluhuje, aby som ho čím najlepšie porúčal i Tebe i skrz Teba na patričnom mieste. On je slobodný od vojenskej služby a odísť by mohol po skončenom školskom roku, t. j. po júni 1870 (…) Antwort (…).

*

Za ekonóma pre Teba^[524] neznám takého človeka, akého Ty chceš. Tu kolega takého niet. Pri tejto príležitosti Ťa dúrazne upozorňujem, ak by si sa ešte sám nebol v tomto ohľade orientoval — aby si Adolfu Ivanoviču^[525] v záležitostiach peňažných a žistných, v ktorých je alebo môže byť i on interesovaný, slepo nedúveroval. Jeho veliká slabá stránka je lakomosť — a čím väčšmi Ti dušu porúča, tým istejší môžeš byť, že on má v tom interese. V čom on nemá interese, to mu je všetko láry-fáry.

Paľo,^[526] ktorého som za jednateľa pre Česko požiadal, mi od štvrťroka ani fúzom nemrdne. Čože sa mu porobilo? Či mu vari tie Češky porobili?

Srdečne ľutujem, že máš starosti v dome svojom.^[527]

Moju úctu vykonaj Tvojej panej a ostaň zbohom

Tvoj úprimný JFr.

My chceme na jar stavať^[528] a nemám peňazí. Či by Beseda viedenská nedal zas veľkú bezúr.^[529] (…) tej stavby? A akou cestou to vykonať?

List 76. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[530]

Brat môj drahý!

Na srdce Vám kladiem vyplnenie snažení v liste tomto obsažených a porúčam obsah jeho s ďalšími s p. bratom Petrom,^[531] s Hýrošom,^[532] Bachátom^[533] a ktorých myslíte, ktorým som ja pre súrnosť záležitosti a pre mnoho písačky na všetky strany, osobne písať nemohol. Porúčam i dobrému zvyváženiu celý obsah tohoto listu. Ak mu porozumiete, nájdete v ňom spôsob zorganizovať dosiaľ rozcapartenej, a preto bezvýznamnej a malomocnej národnej stránky. Proboval som to zorganizovanie na poli vzájomných pomocníc;^[534] nešlo, probúvam teraz na poli Vedomostí,^[535] nevedno, či pôjde. Ak nie, nesúci sú Slováci k životu a nehodno jednomu zapierať sa do balvanov, lebo bez pomoci len jeho samého zavalia.

Pripomínam Vám, ale len pre Vás, ešte niečo. Keď som bol v júni v Pešti, spomínal mi Peter Matúška,^[536] že Peter Mike hovoril mu, že ja mám v Liptove značnú popularitu, a že by Peter Miko hotový bol proti sl. Iványovcom^[537] a Dienerovi pri voľbách na snem za mňa pracovať. Ja by rád ísť na snem, a menovite z Liptova, pre príčiny ľahko pochopiteľné. Otázka je, či by to bolo k prevedeniu proti sile úradnej a aristokratickej — z druhej strany proti peniazom a spiritusu Dienera.^[538] Zvlášte keď sa troviť nemôžem, lebo nemám skade, a nechcem, lebo by ľahko zavdala sa príčina k neverifikovaniu voľby — najviac po riadne a bezúhonne prevedenej voľbe na oldomáš. Ale bych bez súrnej a veľkej potreby ani riskovať to nechcel. Podobne mi ani program vydávať neprichodí preto, že sa človek s programom za to, čo povedal, zaväzuje, a predsa ho okolnosti všelijako určujú beztak. Len nech si koná za ľud a národ, za slobodu a za rovné právo všetkých občanov a za umenšenie bremien.

Pohovorte, prosím Vás, s dôvernejšími o predmete tomto, ale tak, žeby nevedeli, že to odo mňa pochodí, odvážte sily svoje a zdeľte mi svoje náhľady. Ak sú Mikuláš so Svätojáni^[539] rozpadnutí, udržať treba to rozpadnutie, vyskúmať a v potrebe vo svojmu prospechu nakriatnuť ich zmýšľanie a účinkovanie. Len by myslel, že by nebolo dobré privčas na buben udrieť.

Pozdravujúc všetkých zostávam

Váš

úprimný

J. F.