ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 42. Karolovi Kuzmánymu ^[343]

Vysokodústojný pán superintendent a I. podpredseda Matice slovenskej!

Pripojenú k slávnemu Výboru Matice slovenskej namierenú prosbu Samuela Breziny,^[344] mladého maliara, o udelenie podpory mám štestie Vysokodústojnej Vašej milosti s tou úctivou prosbou doručiť, aby ste ráčili mať lásku túže prosbu slávnemu Výboru Matice slovenskej v jeho nastávajúcom zasadnutí predložiť a jej vyslyšenie svojím závažným slovom porúčať a podporovať.

Aby Vysokodústojná Vaša milosť a slávny Výbor k posúdeniu prosby potrebné dáta mať mohli, za potrebné uznávam nasledujúce predniesť.

Samuel Brezina je rodom Slovák z Nagylaku, chudobných rodičov syn, asi 20-ročný, dokončil gymnaziálny kurz na Sarvaši a od dvoch rokov baví sa v Pešti, cvičiac sa v umení maliarskom a zápasiac s najväčšou biedou, takmer výlučne na suchom chlebe. Maďarskí maliari, niektoré maďarské autority, ba aj umelecký spolok maďarský, ktorý posledný za celý ten čas ho 60 zlatými podporoval, zavádzali ho všelijako, nedajúc mu ani žiť, ani zomrieť — až naostatok povedali „ön ön állóságra föselsík ó vesmi fog“.^[345] A ono chudák chlapec je tak skromný, ako to ozaj len z chudobného Slováka vystať môže, a chyba len v tom záležala, že žiadali od neho kompozície, jako výnimku ďalšej podpory, a to aby tú kompozíciu pod dozorstvom dajedného maliara previedol, žeby sa iste znalo, či on to robí, lebo nie — nuž a on utvoril si kompozíciu sám a neprijal nákres od autority maďarskej mu naoktrojovaný, ktorý posledný bol i psychologicky, i umelecky daromný a šiel svojou cestou. Obraz ten vyviedol s veľkým podarením, z ktorého ja zavieram na jeho neobyčajné vlohy. Vytrvalosti a oddanosti umeniu ale, ktorú dokázal, prirovnať možno len Klemensovu^[346] vytrvalosť. Pred 3 asi týždňami som ho poznal a umienil som si zaujať sa zaň v tom spôsobe, aby ho pod vlyv našich mladých Medveckého,^[347] Kubinu^[348] a iných v Pešti predbežne postavil, ktorí ho hneď k sebe na hospodu vzali, a abych mu možným urobil odísť do Viedne a tam za pár mesiacov pobudnúť na Akadémii umeleckej s podporou, kým by som našiel si sám spôsob pre svoju skromnú subsistenciu. Spomenutí naši mládenci dali mi o jeho mravnosti, úprimnom pritúlení sa k národu slovenskému uspokojujúce svedectvo. Preto neváham prosbu jeho porúčať aj Vysokodústojnej Vašej milosti aj slávnemu Výboru s tým poznamenaním, že neni môj úmysel prosiť slávny Výbor o stále štipendium, ale len o udelenie podpory na teraz asi 60 zl. r. č. — kdežto by sa len na budúcne ukázalo, či ďalšej podpory aj vskutku tak zasluhuje, jako sa to mne teraz už ukazuje. Porúčam ho tedy vrúcne slávnemu Výboru^[349] a prosím srdečne, aby mu asi 60 zl. udeliť ráčil, ale bez odkladu, žeby najďalej v prostriedku mája ešte mohol odísť do Viedne, aj pre vzdelávanie sa, aj preto, žeby z tunajších maďarských kruhov, ktorých márnosť nahliadnul, vyslobodiť sa a pod vlyv našincov do Viedne postavený byť mohol.

Ináče ale porúčam podporovanie jeho aj súkromnej národnej dobročinnosti prítomných tam národovcov, čoby aj nebola veľká, preň ho to predsa bude veľavýznamná a pri skromnom jeho živote výdatnejšia, jako v iných okolnostiach.

Či podporu matičnú, či zbierky súkromnej výsledok prosím, mne čím skorej odoslať, naiste ale okolo 10. mája.

Svedectvo chudoby, ktoré bolo prosbe pripojené, som tu zadržal a prositeľovi navrátil.

S opakovaním a porúčaním mojej prosby porúčam sa a zostávam s úplnou úctou v Budíne dňa 28. apríla 1866.

Vysokodústojnej Vašej milosti ponížený sluha

Ján Francisci

List 43. Karolíne Kuzmányovej ^[350]

V Budíne dňa 25. aug. 866

Vysokodústojná,

Vysokoctená pani!

Nespodievaným (…) odobratím sa vysokocteného pána superintendenta^[351] našeho na večnosť hlboký zármutok zaľahnul široko-ďaleko a srdcia omráčené touto nepriehľadnou porážkou ani vstave neboli v prvej dobe dať výraz svojemu hlbokému zármutku.

Nie div! Lebo, bože môj drahý, len teraz, keď sme osirotenými ostali, uvideli sme, jakým stĺpom bol zvečnelý našeho cirkevného a národného života.

I oplakávame, oplakávame ho srdečne a oplakávať ho budeme dlho, dlho.

Ach, ale Vysokodústojná Vaša milosť oplakáva ho ešte srdečnejšie, lebo veď keď sme ho aj všetci za svojeho, za svoju silu a slávu považovali, najbližšie bol on predsa len Váš, a ovšem že nahliadame, že zármutok Váš mnohonásobne prevyšuje zármutok náš.

V nekonečnom svojom zármutku ráčiž Vysokodústojná Vaša milosť od hlbokozarmúteného ctiteľa a oddane zvečnelého láskave prijať tento úprimný príhlas sústrasti. S tým jediným potešením, že oplakávaný náš nebožtík, ako za živa celý národ v srdci nosil, tak teraz žiť bude v srdciach celého národa na veky.

Porúčajúc sa úctive, zostávam Vysokodústojnej Vašej milosti

ponížený sluha Ján Francisci

List 44. Pavlovi Michalovi Kuzmánymu a Karolovi Ladislavovi Kuzmánymu ^[352]

V Budíne dňa 30. VIII. 866

Bratia moji drahí!

No už je to primnoho naraz! Boh Vás poteš vo Vašom spravodlivom hlbokom zármutku.^[353]

Rozpis superintendentskej voľby^[354] som predvčerom rozposlal. P. Boh zná, kto bude mať väčšinu. Hlasy veľmi budú podelené medzi Hodžom a Hurbanom, tak počujem. Ohľad ten, či dajednoho z týchto potvrdia, lebo nie, myslím, nemôže byť smerodajný, ale ovšem ohľad ten, aby národ v akýchkoľvek okolnostiach vyslovil sa za svojich starých. Keď nepotvrdia, bude ešte čas k druhému prostriedku.

Ja na matičné zhromaždenie nejdem, lebo možnosť odcestovania ponechávam si na volebné konzistórium^[355] v prvej polovici októbra. Na prevedenie voľby ustanovil som presbytérium^[356] mesiac september celý.

Nože, bratia moji, zaujmite sa tam za chudáka Sam. Brezinu,^[357] mladého maliara na akadémii. Horko-ťažko som ho maďarstvu vydrapil a do Viedne pred niekoľko mesiacami vypravil, a teraz bych mu rád vykonať podporu od Matice. Nemá z nikade ani krajciara. Adolf Ivanovič^[358] a Seberiny^[359] to znajú. Pomôžte mu preboha, či hotovým grošom, či obnosenými hábami, či porúčaním k dákemu zárobôčku, či radou. Ale že hej! Lass’s Euch nicht zweimal sagen.^[360] Poslal mi svedectvo od Svobody^[361] — veľmi znamenité.

N 2.^[362] Tu je najmladší Matúška Ďusko,^[363] kupecký mládenec, vyučil sa u Diltenhagera v Bystrici a bol dva roky v Trnave v kondícii, pred mesiacom prišiel sem ako na isté, že mu bratia tu miesto zaopatria, a dosiaľ nič nemá, nuž by rád ísť do Viedne. Šuhaj pekný, vzdelaný, dobre hovorí po nemecky, maďarsky a je znamenitý Slovák, jeho fach je Schriftwaren Geschaft.^[364] Ty brat Paľko, u pána Lachner budete mať tam známosti a vedieť spôsob: nože mu zaopatrite dobré miesto, ak možno u mäsiara. Ak áno, nuž len mne odpíš, ale neodkladaj.

Pozdravte sa, bratia moji, vospolok a pozdravte aj ostatných všetkých bratov a ostaňte zbohom.

Váš úprimný Francisci