ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 300. Elene Šoltésovej ^[1526]

Vysokoctená pani!

Už pri stretnutí sa v nedeľňajšej trme-vrme mal som šťastie vysloviť Vám moje úctive poďakovanie sa za poctenie ma a prekvapenie Vaším lístkom^[1527] z príležitosti mojich menín^[1528] s dodatkom, že nepremeškám aj osobne vo Vašej domácnosti urobiť Vám moju úctivú poklonu. Ale dosiaľ nevedel som odhodlať sa to urobiť, a síce preto, že opätne a opätne prečítajúc Vaše ctené riadky a potom uvažujúc ich obsah, zavše zmocnilo sa ma také pohnutie a rozčúlenie, že sa obávam, že predstúpiac pred Vás, nevedel a nemohol by som pre pohnutie a rozčúlenie slova predniesť. Nuž volil som k pomoci vziať papier a pero.

Opakujem, že ma Vaše ctené riadky veľmi prekvapili, a síce už tým samým, že ste ma svojím rozpomenutím sa na mňa poctiť ráčili, ale nevymerane väčšmi obsahom Vašich riadkov. Skrátka rečeno, Vy ste ma Vaším príhovorom poctili, ako dosaváď, bez akéhokoľvek žartovania, nikto iný. Bez preceňovania sa uznávam a vyznávam, že dosaváď nikto, len Vy vypozorovali, vycítili a vyrozumeli ste obsah môjho dosavádneho života a povahu a charakteristiku mojej osobnosti a mali ste, aby som zrovna vyslovil, i smelosti, bez akýchkoľvek iných ohľadov a osobných, od istého času u nás k istej platnosti prevyšujúcich sa osobných slabostí, keď aj len súkromne, ale dúverne a objektívne, krátkymi, jadrnými a charakteristickými ťahami vysloviť Váš, neznám či viac kritický a či Váš priateľský a láskavý úsudok.

Tak mi to prichodí, že k tomu vysloveniu bolo potrebné ženské hlboko cítiace srdce, hlboko a objektívne uvažujúce a rozsiahle pozorujúca myseľ a už smelá vôľa, ktoré vlastnosti Vás ozdobujú.

Ďakujem Vám za všetko nastokrát a osvedčujem, že Vaše riadky budú mi vzácnym potešením na celý môj už krátky život a budem si ich verne a tak opakovať, že aj keď ma Boh povolá, aby boli a ostali nielen na mňa, ale aj na Vás vzácnou a cennou rozpomienkou.

27/6 1900

List 301. Františkovi Pastrnekovi ^[1529]

Blahorodý pán profesor, vysokoctený pane!

Pred 5-6 rokmi pán Jozef Škultéty požiadal ma, aby som u mňa nachádzajúce sa zbierky prostonárodných povestí, piesní, porekadiel, hádok, obyčajov pod menom „Prostonárodné zábavníky a iné zbierky“, ktoré som ja ešte žiak v Prešpurku r. 1842/3 bol započal a potom po iných evanj. školách rozšíril. Ale pozdejšie ich blahej pamäti Pavel Dobšinský u seba zhromaždil. Z nich Slovenské povesti tlačou ešte v 50-tych rokoch v Banskej Štiavnici a v Rožňave, pozdejšie tu v Turč. Sv. Martine vydával, po smrti Dobšinského ale p. Ľudovít Reuss prevzal a i so svojimi, i svojho otca blahej pamäti Samuela Reussa zbierkami rozmnožil, v 1880 rokoch, ale p. Juraj Janoška od Ľud. Reussa prevzal a mne doposlal.

Pán Jozef Škultéty^[1530] asi pred 5-6 roky ma požiadal, aby som mu tieže zbierky dovolil Vám poslať.^[1531] Sú to hrubé zväzky, ale i folianty spolu asi sedem.

Ja som ich k upotrebeniu pre isté štúdium a či k vypracovaniu istého spisu, viem, ochotne prepustil, ale vymienil som si u pána Škultétyho celkom iste a neomylne v takom stave, v akom ich prevzal, prinavrátenie všetkých.

Od tých čias nemám žiadneho znamenia o prinavrátení. Ba dozvedajúc sa na tie zbierky, dostal som za odpoveď, že Muzeálna spoločnosť tie zbierky u Vás už reklamovala, ale Vy ste jej ani žiadnej odpovede nedali.

My tu na Slovensku ani znamenia nevidíme, že by ste Vy zbierky k dakému vážnemu dielu upotrebiť chceli. Ba odpusťte mi láskave vysloviť, že by ste iste dôležité dielo z nich vyhotoviť vstave boli. Je to obrovský materiál a prekonať ho a stroviť zvlášte človeku trebárs ako nadanému a pracovnému, ale nie slovenskému, zrovna nemožné. Niečo povrchného alebo tuctového by ani Vás nectilo.

A poneváč tie zbierky sú mnou ešte v roku 1842/3 ako žiaka slovenského Ústavu v Prešporku zhromažďovať započali náš slovenský majetok, ktorý zablúdiť alebo i v nepovolaných rukách ocitnúť sa a Slovákom odcudziť by sa mohol, čo pod žiadnou výminkou mať nechceme, ráčte láskavo dovoliť a snažne Vás poprosiť, žeby ste všetky tie zbierky, ktoré Vám pán Jozef Škultéty a tak ako Vám ich poslal, už teraz čím skorej nazad poslali^[1532] buďto pod mojou adresou, alebo pod adresou Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turč. Sv. Martine.

Ináče značím sa s náležitou úctou k službám hotový pozorný sluha

J Fr.

List 302. Božene Slančíkovej-Timrave ^[1533]

Turč. Sv. Martin 12. febr. 1900

Ctená slečna Timrava!

Odpusťte, prosím Vás, že ako neznámy osmeľujem sa Vás navštíviť.^[1534]

Ale najsamprv mám šťastie predstaviť sa Vám.

Nie som literát, ešte menej literárny kritik; som starý slovenský robotník.

Ako taký, keď už sám písavať nevládzem, pozorujem, čo sa v našom slovenskom národe deje a srdečne ma teší, keď spozorujem zjavenie sa nových síl a pracovníkov v ktoromkoľvek obore nášho národného života.

Ale tým väčšie a srdečnejšie je moje potešenie, keď taký mnou spozorovaný nový zjav je vynikavý, zaujímavý a mnohosľubný.

Vy, slečna, ste mi takým zjavom na poli našej slovenskej beletristickej literatúry.

Vaše poviedky z kruhu a života dedinskej inteligencie, ktoré som dosaváď poznal, v to zahrňujúc i poslednú „Boj“, pri ktorej veľmi ľutujem, že ju nepoznám celú, vynikajú v našej slovenskej literatúre svojou originálnosťou, novosťou, šťastnou invenciou a grupírovkou, vernou kresbou deja i figúr i charakteru, telesnou i duševnou živosťou dejstvujúcich osôb. Sú to i dejište, i hýbanie sa, i kreslenie všetkého také verné, plastické, akoby to všetko čitateľ na vlastné oči videl pred sebou.

A to štebotanie mladých dievčeniec, i obsahom, i spôsobom, naozaj dievčenské!

Slečna Božena! Vy máte veľmi vzácny a bohatý dar pozorovania, ktorý Vám je, v porovnaní s inými, na veľkej pomoci, a taký šťastný takt, ktorým viete určiť a ustáliť, čoho nie primnoho a nie primálo, ale práve koľko treba a svedčno.

A to všetko je pôvodné slovenské.

Ale prestanem, aby som sa nezdal Vám pochlebným žvatlačom.

Len svojej nálade a svojej žiadosti vyhovieť, čo mi na srdci leží, chcel som dať výraz.

K tomu osmeľujem sa pripojiť prosbu, aby ste tento Váš zriedkavý novelistický talent nenechali zahrdzavieť, ale čím častejšie potešili jeho plodami túžobne ich očakávajúceho obecenstva, a medzi nimi i mňa

Vášho bedlivého pozorovateľa a ctiteľa

Jána Francisci.