ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 259. Ľudovítovi Riznerovi ^[1382]

Dňa 7/3 1889

Blahorodý pane!

Hlásim sa zase o podporu pre náš Kalendár 1890,^[1383] veršom i prózou novoročné a iné básničky, môžu i rôzne byť zhotovené. Koľko priestoru ostane pod mesiacmi, to len pozdejšie budem môcť oznámiť.

Ale pri tejto príležitosti chcem Vám aj moju súkromnú prosbu predniesť. Po tieto časy prezeral som moje klapancie z časov do 1848/9 — a našiel som, že mi jedny veršíky chybia, — a predsa by mi na tom záležalo, žeby i tie mal. Prezeral som všelijaké vydania, ktoré tu sa nachádzajú, pravda, len podľa indexu, t. j. „Osoba“ s Čajdom — a nemohol som prísť na stopu tým veršíkom. Možno, že tie „obsahy“ neboli úplné a možno, že v tých vydaniach boli medzery. Nuž Vy ste taký živý index a registrík slovenských spisov a hlavne mladý človek s mladou bystrou pamäťou. A tak Vás prosím, žeby ste mi v premýšľaní pomohli. Možno, že sa rozpamätáte, možno že Vaše oko bude šťastnejšie ako moje v prezeraní rozličných vydaní.

Aký nadpis majú tie veršíky, neznám,^[1384] ale boli napísané, myslím, 1848-ho a začínajú sa, to s istotou viem:

Ďalej neznám. Na odpoveď pripojujem marku.

Srdečný pozdrav od zblíženiu sa ochotného

J. Francisci

List 260. Jaroslavovi Vlčkovi ^[1385]

Dňa 19/4 1889

Blahorodý pane!

V súč. č. Nár. novín od 6/4 hovorí v besednici „Literárne poznámky I.“ Vajanský medziiným i o „Pálenčenom šenku“ a jeho pôvodcovi Andrašíčkovi. Ak by ste o tom spisku vo Vašich dejinách chceli urobiť spomienku a nemali spoľahlivejších dát, ako Vajanský uviedol, teda upozorňujem, že Vajanský hovorí veľmi mylne, že otázna knižtička mohla byť vydaná okolo roku 1815 — 1820. Rok 1815 mohol byť asi rok narodenia Andraščíka.^[1386] Že sa spomína bitka u Lipsku, nemá žiadneho dokazateľného zmyslu. V rokoch 1815 — 1820 sa nikomu ani nesnívalo o akcii antipálenčenej.

Knižtička tá vyšla v dajednom z rokov 1843, 1844, 1845. Za posledného roku býval som v Levoči a odtiaľ som bol s druhými staršími vysťahovalcami z Prešporku do Levoče na turičné sviatky navštíviť Andraščíka, ako spisovateľa Pálenčeného šenku — v Bardiove —, ktorý nás veľmi priateľsky prijal a uhostil.

Andraščík bol muž strednej postavy, štíhleho zrastu, inteligentný a živel brve a očný, príjemných spôsobov obcovania, živý v rozhovore atď., slovom, veľmi sympatický zjav a takáže osobnosť.

Nichts fűr angut.^[1387] Ak sa Vám toto upozornenie zíde, dobre; ak nie, hoďte ho do koša.

Srdečný pozdrav oddaný ctiteľ

J Francisci

Korektúra tohoto druhého hárku^[1388] bola takmer dva týždne u p. Škultétyho.

List 261. Matúšovi Dulovi ^[1389]

Blahorodý pán Matúš Dula, podpredseda Kníhtl. účast. spolku

v Tur. Sv. Martine

Poneváč na dnešnom Valnom zhromaždení „Tatry“ hornouhorskej banky účastinárskeho spolku pre nemoc účasť brať nemôžem, prenášam v zmysle § 31 Stanov Kníht. účast. spolku poťažne na dnešné valné zhromaždenie banky Tatry všetky svoje práva a povinnosti^[1390] na Vás a žiadam Vás, aby ste na tomže valnom zhromaždení banky Tatry Kníhtl. účast. spolok a jeho 100 účastín zastupovať ráčili.

V Tur. Sv. Martine dňa 25. apríla 1889.

Ján Francisci, predseda Správy Kníht. účast. spolku v Tur. Sv. Martine

List 262. Ľudovítovi Riznerovi ^[1391]

Dňa 23/5 1889

Blahorodý pane!

Aleže som rád Vášmu vynálezu! Ďakujem Vám nastokrát! Avšak nezrovnáva sa citát. Píšete v ctenom liste od 20. t. m., že tá „báseň“ vyšla v Paulinyho Černokňažníku (Letopis 1862) na strane 71. Ja som ju v ročníku 1862 Černokňažníka práve teraz hľadal, ale nenašiel.

Preto prosím ráčte mať lásku, presnejšie mi udať ten „fous“,^[1392] na odpoveď pripojujem marku.

Za sľub príspevku do Kalendára 1890^[1393] už vopred srdečne ďakujem. Avšak pripomínam, že podmesačné veršíky teraz nebude potrebné, lebo som pridal na viaceré žiadosti aj „východ a západ mesiaca“, čím sa priestor mesačných strán tak umenšil, že na veršíky niet priestor. Ale ovšem veľmi prosím o novoročné veršíky a iné príspevky či veršom, či prózou.

Novovydaného zvolenského Školníka^[1394] výtisk Vám pošlem, kadenáhle knihár dostane tabelky ku fyzike, ktoré tabelky sa inde litografovali.

S Moškóciho katalógom^[1395] sa vec tak má, že vyjednávanie strany vytlačenia ho boli medzi ním a nami dlhé, až sme sa nezadlho v záležitosti ceny ujednostajnili, pričom on sľúbil hneď platiť. Aleže som jeho slovu nedúveroval, lebo za vyhotovenie Starej bibli…^[1396] atď. bola cena písomne dohovorená, a potom on vykrúcal, vec prišla na proces, a aby sme radšej skôr dostali peniaze, ako sa pánbohzná dokedy pravotili, vyrovnali sme sa so škodou vari 30 zl. Ako že vôbec je veľký grobianisko, švindler a bezočivec. Bieleka,^[1397] ak som dobre poučený, tiež oklamal strany honoráru za kalendár, tunajšiemu knihárovi odoprel vyplatiť celú zjednanú sumu atď.

Nuž v poťahu na katológ žiadal som od neho objednávaciu listinu, v ktorej vlastnoručne by napísal, za akú cenu, koľko výtiskov a ako vyhotovených objednáva, a ako sa zaväzuje platiť — ja som mu povolil 3 mesiace úveru po vyhotovení, ale skrze mňa prijatú zábezpeku. On všetko napísal a podpísal a zábezpeku, t. j. zarentu s prísažným grífom.^[1398] Sľúbil na druhý deň, t. j. 29. apríla, mi oddať. Ale doniesol len listinu akúsi, čo nemalo žiadnej zábezpeky. Nuž som mu vyslovil, že nedám dovtedy robiť, kým prijatnú zárentu nedonesie. A to dosiaľ neurobil. Ja som medzitým dal jeden hárok vysádzať a čakám, čo urobiť ďalej. Ináče jeho meno a podpis nič neplatí, lebo nemá žiadneho majetku ani spoľahlivosti. Aj perina je nie jeho, ale ženina, t. j. nie fr alebo fer, ale f, Fany Moškóci. Aj tým švindľuje. On je, vlastne bol dosiaľ stoličným kancelistom, ale už raz bol v trestnej pravote pre falšovanie podpisu, ale vtedy sa vyslobodil tým, že spoluvinník, richtár na Vrútkach tiež Žid, a to Merkoci, predtým Mittelmann, náhle zomrel, a tak všetku vinu odniesol do hrobu. Teraz ale je z toho pisárstva suspendovaný a pod vyšetrovaním okresného súdu za to, že predošlého týždňa na majálesi polgárovcov dal skrze svojho keršhaskeho sarvoja^[1399] — aj to remeslo probúva — vôbec „minden sából furagó“ jedného polgarského väčšieho žiaka vyzauškovať, a keď ten chcel vrátiť, kneriš^[1400] vytiahli na žiaka nože z vrecák, skrze čo povstala veľká trma-vrma.

V tom katalógu má veľmi mnoho takých kníh, ktorých nikdy nemal, nemá, ani nikdy nebude mať, ba aj takých, ktorých už dnes vôbec nedostať. Kníh vôbec má veľmi málo, ale tak robí, ako aj iní židovskí kramári: Keď dakto dačo pýta, povie, že sa mu práve minulo, ale že to obstará do zajtra, a to zajtra trvá, kým objednávka nepríde z Trnavy, Skalice, Prahy, Brna, Viedne, Pešti atď.

V podnikoch slovensko librorných,^[1401] o ktorých si myslel, keď sa bol dal do toho, že bohzná, aká to zlatá baňa, už tuším ochladnul, keď v Starej bibl. urobil formálne finančné fiasko a Olejkár^[1402] sa mu tiež držať nevypláca.

Vôbec slovenské knihy teraz najlepšie vydávať len tak na gratis rozdanie.

Ale dosť! So srdečným pozdravom vinšujem Vám všetko dobré! Úprimne oddaný

J Francisci

List 263. Ľudovítovi Riznerovi ^[1403]

Dňa 21/8 1889

Blahorodý pane!

Súčasne posielam Vám pod x poštou formuláre kníh pre Vzájomné pomocnice,^[1404] ktoré my máme na sklade aj s cenníkom, dľa ktorého pri odobratí za hotových 5 zl. počítame 20 % rabatu.

Či sa hodia naše formuláre k manipulácii turanskej, neznám, ale ich takmer povšechne užívajú. Knihy musia byť pozošívané a u št. daňového úradu okolkované, a síce hlavná kniha 15 kr., pomocné knihy po 5 kr. od hárku konceptového formátu, na aký sa redukuje vypočívaná veľkosť akéhokoľvek formátu.

Na každej knihe musí byť nápis obsahujúci jej pomenovanie a udanie, či je hlavná a či pomocná kniha, koľko strán obsahuje a ktorým dňom počne sa užívať.

Ako hlavná kniha môže sa užívať aj kniha vkladov, alebo, aby sa menej kolkov platilo, môže k tomu slúžiť aj formulár účtovníckeho denníka, ale tak, že by sa doňho len sadzby týždenné alebo mesačné ako jednotlivé položky vpisovali. Lebo účel hlavnej knihy je len ten, aby všetky ťarchy a majetky spolkové obsahovala, k čomu netreba, žeby denné pozície obsahovala, ale dostačia sumy týždenné alebo aj mesačné.

Denník musí úplne zrovnávať sa jeden s druhým, t. j. účtovnícky a pokladnícky, len že tamten vykazuje každý akt alebo technicky rečeno každý „obchod“ podrobne a sumovne, a tento len sumovne výdavok alebo príjem. Dobre je, keď sa denníky denne zavrú a zrovnajú.

Ďalšie inštrukcie je ťažko dať zďaleka, keď človek nezná stanovy, schopnosti k vedeniu diel povolaných osôb a aj jednotlivé žiadosti členov spolku.

Pripojil som aj 3 výtisky osobitého odtlačku^[1405] môjho článku z Pešťbudínskych vedmostí. Ja som i návrh stvoril. Možno, že Vám v dačom poslúži k výhľadu a upozorneniu.

Pán Boh pomáhaj!

Ak by ste v dákych špeciálnych otázkach chceli vysvetlenie, odpíšte, ale s určitým udaním, že čo chcete.

Návod…^[1406] dosiaľ nebol vytlačený — aspoň ja neviem o ňom.

Srdečný pozdrav!

Ochotný a oddaný

J Francisci.

List 264. Jaroslavovi Vlčkovi ^[1407]

Dňa 17/9 1889

Blahorodý pane!

Posielam Vám žiadaných 30 výtiskov Dejiny lit. slov.^[1408] časť I. Súčasne posielame fr. A. Urbánkovi^[1409] ním objednaných 20 výtiskov. Strany rabatu ráčte sa s ním dorozumieť, ako aj v poťahu na týchto 20 výtiskov bezprostredne s ním účtovať. Ja, podľa dosavádnej skúsenosti, nechcem mať s ním žiadneho účtovného spojenia a žiadnej papračky.

Ešte Detvan^[1410] objednal 12 výtiskov, ktoré oddám dajednému do Prahy idúcemu Detvancovi. Tieto výtisky sú tiež také, o ktorých ráčte bezprostredne účtovať. Ja myslím, podľa skúsenosti, že budú tiež darovanými.

Ináče uvádzam Vám v láskavú známosť, že časť I. je všetkým prihlásivším sa odberateľom už rozposlaná, rozumie sa aj všetky ako „čestné“ označené výtisky.

Ku výtiskom posielaným za peniaze pripojil som také červené ceduľky, akých ukážku pripojujem, a akých odtisk bol v Nár. novinách č. 107 — 12/9.

A poneváč sa mi to rozposlanie včaššie podarilo, ako som v tom „Na vedomie“ predpokladal, dám do najbližšieho čísla Nár. nov. krátke upozornenie, že prihlásivším sa odberateľom sú výtisky už rozposlané, aby teda, kto nedostal výtisk, prihlásil sa.

Jaj! len pri rozposielaní som videl tú veľkú medzeru medzi odberateľmi. Ktovie, či zábudlivosť, či nedbalosť a či len slovenská darebácnosť tomu príčina, neznám; ale smutná vec. Tak sa mi zdá, ako by ste boli váhali, ako svoje meno napísať: Vlček a či Vĺček. Dobre ste urobili, že ste napísali Vlček. Hovorí sa síce vĺča, ale nie vĺček, ani vĺko, tak ako chlápä, ale nie chlápik, chlápček, chlápec.

No nichts für angut.^[1411]

Srdečný pozdrav!

Ozaj! Kedyže by sme mohli dostať tie J. Kráľove^[1412] alebo druhé rukopisy do sadzby? Len sa na tých Vašich dvoch komposistov^[1413] nespoliehajte, lebo jeden je z nich nespoľahlivý a druhý neslýchane spozdilý, či zábudlivý a či kapriciózne svojehlavý.

Zbohom

Váš oddaný ctiteľ J Francisci

List 265. Frankovi Víťazoslavovi Sasinkovi ^[1414]

Dňa 18/9 1889

Brat môj drahý a ctený!

Ďakujem Vám z celej duše za mysly a city láskavosti naproti mne, ktoré ste — tak nehľadane a nerozmýšľane, lebo bez odkladania z Vašej prevelikej duše vyliahnuté — vo Vašich mne prislaných veršoch^[1415] vyslovili.

Zdá sa, že starí majú viac zmyslu za pochopenie toho zápalu, ktorý pred takmer polstoletím oduševňoval mladú vrstvu národom hýbajúcu. Bohužiaľ, je to tak.

Ešte raz srdečne ďakujem, a porúčam sa i naďalej do Vašej priateľskej láskavosti

Váš oddaný ctiteľ a priateľ J Francisci

List 266. Jaroslavovi Vlčkovi ^[1416]

800 výtiskov

Terajšia cena 1 hárok cicero 29 zl. 75

garmondový hárok

dražší o 1O zl. 30 t. j. 40 zl. 05

Petitový hárok

dražší o 15 zl. 66 t. j. 45 zl. 21

Blahorodý pane!

Tu je rozpočet na to, čo stojí teraz 800 výtiskov každého hárku „Dejín“,^[1417] čo by stál písmom garmond, t. j. o jeden stupeň menším ako cicero, a čo písmom petit zase o jeden stupeň menším ako garmond — všetko aj s papierom.

Myslím, že sa nevyplatí tri hárky petitom dať tlačiť, krem toho by veľmi odstávalo takého malého písma tri hárky, pri texte cicerom tlačenom.

Detvanu sú vskutku ešte neposlané 12 výtisky Dejín.

Ráčte nám oznámiť, komu ich poslať.

Srdečný pozdrav!

Ochotný J Francisci

Korektúru tu poslaných dvoch hárkov čítal p. Škultéty.

List 267. Jaroslavovi Vlčkovi ^[1418]

3/10 889

Blahorodý pane!

Posielam žiadaných 50 výt. Dejín.^[1419] Moškócimu^[1420] dám podľa Vášho naloženia 30 ex., kadenáhle knihár 200 zaviaže. Neznám, či ich Moškóci vezme na 25 a či na 33 %.^[1421] Platiť sotva bude hneď. Obávam sa, že švindler bude lacnejšie predávať, keď dostane hodný rabat.

Z Tábor^[1422] si nič nerobte.

Ale mi je nápadné a uvádzam Vám to v známosť, že Richard Fr. Oszvald,^[1423] farár v Teplej p. Bélobánya,^[1424] pri posielaní peňazí 27/9 na korveru poštovej poukážky napísal: „i za 2 výtisky ,Dejín literatúry slovenskej‘, ktoré p. pôvodca s ,kde-možným‘ pohŕdaním katolíctva spísal“.

Asi 25 ex. žiadali neprihlásení, a dva výtisky asi žiadali už predtým poslané, ktoré vraj nedostali. Nuž som im poslal.

Srdečný pozdrav

J Francisci

List 268. Gustávovi Zechenterovi ^[1425]

V Martine 30. 12. 889

Brat môj drahý, Gustík!

Vinšujem Ti, aby Ťa nový rok vyslobodil zo všetkých, myslím, hypochondrických obáv a starostí, a síce tak, žeby si už napozajtra bol pokojnej mysle, dobrej vôle a zbavený všetkých príčin k obavám.

Veď to aj na mňa prídu z času na čas všelijaké galiby, nie div pri takých mláďatkoch, ako sme my. Nuž ale len znášajme trpezlive, dokiaľ vládzeme a pánboh pomáha.

Eh! keby mňa netrápili také veci, aké Teba, chvalabohu, netrápia. Ale takto! Máš rodinu, biedny človeče, máš svojich, a predsa si ako prst samotný a opustený,^[1426] ani nebudeš mať, ak sa Ti dačo ku príkladu stane, kto by ti oči zatlačil. To bolí a trápi.

A vo verejnosti! vo vlastnom domove si cudzincom — veď aj Ty, ako ja.

Všetky krásne, milé nádeje fuč! či vo verejnosti, či v rodine.

Tešil som sa im ako nebeskému spaseniu, pracoval som na ich uskutočnení, keď nie celkovitom, aspoň približiteľnom, verne, oddane, svedomite, zápaliste, obetovane; a teraz všetko, ale všetko zmarené!

Nie div, že sa mi všetko spríkrillo a zošklivilo a že sa vyhýbam takmer každému styku s ľuďmi.

Ale načo lamentovať — to nebola dosiaľ moja obyčaj. Ako Boh chce, tak nech bude. Snažil som sa Ti všeličo, ako Ty mne, napísať, ale odpusť — už teraz nemôžem.

Boh Ti daj šťastlivý nový rok i Tvojim

Tvoj starý oddaný

Francisci