Zlatý fond > Diela > Listy Jána Francisciho 2


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Listy Jána Francisciho 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Ľubica Pšenková, Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Andrej Slodičák, Jozef Benedikovič, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Jana Pálková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 41 čitateľov

1863

List 23. Andrejovi Sládkovičovi [181]

V Budíne dňa 5. 1. 863.

Brat môj drahý!

Že som Ti na Ondreja radosť urobil,[182] ako si mi písal, to ma nevýslovne teší; ak som ti ale i pomohol, teda ma to ešte viac teší.

Prítomne Ti posielam fašangových 50 zl.[183] Bodaj si ich zdravý užil.

A teraz dač inšieho, o čom Ťa prosím, aby si to našim v Bystrici zdelil. Píšem o tom Tebe preto, poneváč myslím, že mi tento list neotvoria, prázdne ale ľahko otvárajú — keď mi povedali — aby neagitoval.

Prvé je, nech všetci ľudia naši na tom pracujú, aby ad manus biskupa Moysesa tým, ktorí vo Viedni boli a tam konali to, čo konali, prípisy vďaky a dôvery[184] korporácie, vdp.[185] kňazstvo, cechy, spolky, obce, cirkve, seminárska mládež atď. čím skôr poslali. On sa ešte tu baví, napozatým ide do Ostrihomu a potom ku koncu tohoto týždňa domov. Argumenty za to nežiadaj, ale Vám ani netreba — dosť na tom je potreba v tomto ohľade hneď a hneď pracovať.

Po druhé, povedz našim svetským a menovite stoličným úradníkom, aby konali, žeby čím skôr obce na Vedomosti predplácali a žeby do Vedomosti úradné oznamy súdy a druhé vrchnosť posielali, rozumie sa za plat. Veď sú iba jedny slovenské noviny a slovenskému publiku tuším sú ony najdostupnejšie, pre ktoré sa úradné oznamy uverejňujú. Týmito oznamami sa nielen noviny materiálne podoprú, ale i obecenstvo ich rozšíri, lebo mnohí jako advokáti atď. ich len práve pre oznamy úradné budú museť držať.

Ak by si reku chcel Paulinyho Martina prenčovského,[186] o ktorom som Ti hovoril, vymenovať — vydal by Ti ho, a mnyslím, že by Ti zas trošku cvrknúť mohol.

Zbohom ostaň, pozdrav Tvoju milú čeliadku a všetkých našich

Tvoj

Fr.

*

Nože vyhreš tam v Bystrici všetkých svetských,[187] že žiaden neučlovečil menoslov novovymenovaných úradníkov mi poslať, mimo jedného, i to pozde. Nech si ustanovia medzi sebou jedného, ktorý ex offo sa o to bude starať, aby správy politické z Bystrice hlavného mesta Slovenského okolia[188] za horúca dostával. Druhým zas povedz, žeby mi pre feuileiton písali, zvlášte veci, ktoré na budenie…

List 24. Pavlovi Križkovi [189]

Budín 1/3 863.

Výborne učený pane!

V záležitosti Vášho Tovarišského spolku[190] rád urobím, čo môžem, len mi je potrebné, aby bol poučený o veci, ako stojí. Prosím Vás tedy, pošlite mi odpis toho indorsatu,[191] ktorý dostanete od mesta, alebo by ešte lepšie bolo odpis — ak ho môžete dostať — poslednieho intimátu Námestnej rady. Potom urobím, čo môžem. Ale že čísla a dátum intimátu Námestnej rady dobre vypíšte — lebo mi je to hlavnia vec. Radiť Vám dovtedy nič neviem, kým to neznám, lebo sa ani informovať tu nemôžem.

Pri tejto príležitosti Vás spolu prosím, aby ste mi oznámili, akým spôsobom uverejniť a do počtov uviesť tú zbierku pre Maticu,[192] ktorá mi od Vás došla 31. decembra m. r.

Boh Vás opatruj a pomáhaj Vám v dobrých prácach.

Nesťažujte si vykonať moje pozdravenie p. Šujanskému.[193]

Váš ctiteľ

J. Francisci

List 25. Augustovi Royovi [194]

26/3 1863

Brat môj drahý!

Uznalo sa za vhodné a potrebné tým zástupiteľom na sneme, ktorí pod náčelníctvom p. Kubicu[195] v záležitosti národnej otázky svoj návrh snemu predložili, poslať prípisy.

Osnova prípisov zachovať sa má tak, ako je tu v prílohe navrhnutá, vyjmúc niektorých miestnymi okolnosťami asnáď požadovaných premien alebo dodatkov. Ale určite pripomína sa, že najopatrnejšie a najrozhodnejšie treba vyhnúť každému vysloveniu sa proti memorandu a aby k tomu príležitosť nezavdala sa nikde, vystať má aj spomenutie alebo porúčanie memoranda vonkoncom, lebo by to protesty vyvolalo.

Prípis poslať sa má p. Kubicovi alebo z okresov, ktorých vyslanci podpísaní boli na návrhu, týmto ináč Kubicovi s vyslovením poľutovania, že patričný vyslanec podpísaný nebol, a s vyslovením nádejí, že sa pripojí nabudúcne k tým 22 vyslancom.

Prípisy vyhotoviť všetkými obcami patričného volebného okresu a aj jednotlivými známymi a značnejšími národovcami podpísať a poslať sa majú bezodkladu. Mnoho záleží na tom, aby prípisy títo vyhotovili sa v najväčších rozmeroch, ak len možno na celom Slovensku, a tak náhlo, ako len možno, naposledy, aby ich vyhotovenie národná stránka spravovala a pritom zahrnula aj obce pri voľbách na protivnej strane stavšich. Dorozumenie a kroz to vystúpenie celého národu nebude ťažké, lebo vyvolené osobnosti budú protivným obciam slúžiť za pohnútku, naším veľadúležitý účinok, ktorý docieliť sa chce.

Vúbec sympatie a antipatie majú prísť na stranu a pred očima mať treba výsledok.

Vy máte obstarať prevedenie diela tohoto opatrne a naponáhle vo svojom a vo Vrbovskom a v Senickom volebnom okrese, ak môžete účinkujte aj inde.

Úprava táto, ktorú prosím vo všetkom úplne zachovať a len pre seba zadržať, ináč ale prísne v jej zmyslu aj kroz iných dať účinkovať.

Odpis prípisu so všetkými podpismi pošlite naraz s odoslaním aj redakcii P. b. vedomostí.

Boh Vám pomáhaj

Váš úprimný

J. Francisci

P. T.[196]

Sú doby v živote ľudskom, v ktorých srdce potrebu cíti vysloviť city, ktoré ho naplňujú a ním pohybujú.

Takej doby dožili sme sa my v hlbokej úcte podpísaní a pevne veríme, že s nami aj všetci našej svätej národnej veci oddaní synovia slovenského národa, keď sme čítali v Pešťbudínskych vedomostiach ten návrh, ktorý viacej zastupiteľov slovenských volebných okresov podalo snemu v záležitosti urovnoprávnenia národov v Uhorskej — a na tento čin vzťahujúci sa úvodný článok spomenutých novín.

Títo zastupitelia ľudu uznali, a medzi nimi aj Vaša (tit.) uznať ráčila čistotu, spravedlnosť a občiansku nielen oprávnenosť, ale aj súrnosť našej snahy po vzdelaní našej materinskej reči a domáhania sa národnej slobody.

Títo zastupitelia ľudu pomohli, a medzi nimi pomôcť ráčila aj Vaša (tit.)[197] našemu najsrdečnejšiemu želaniu, želaniu totižto slobodného vývinu pre národ náš slovenský o jeden významný krok bližšie k vyžiadanému uskutočneniu — obávania ale, ktoré nielen v nás, ale vo všetkých nemaďarských národoch uhorskej krajiny vzbudil obsah tohto návrhu, ktorý snemový odbor vyhotovil bol r. 1861 v záležitosti národnej, keď aj nepominuli, teda podstatne umenšili sa.

My totižto sme toho pevného presvedčenia a tej pevnej nádeje, že tí istí mužovia, ktorí neváhali svojou politickou múdrosťou a citom spravedlnosti vnuknutým od zákonodarstva našeho terajšieho požadovať konečné rozlúštenie otázky národnej, aj pri rozlúštení otázky tej svoje závažné hlasy, a síce v úplnom dorozumení so zastupiteľmi našich podobne utisknutých bratov Rusov, Srbov a Rumunov, pozdvihnú a nedopustia, aby to, čo iné nemaďarské národy uhorskej krajiny pre seba úplným právom požadujú, odporná stránka zužovala, alebo práve len najpočetnejšiemu slovenskému národu odoprela.

Sme toho srdečného presvedčenia a pevnej nádeje, že menovite Vaša (tit.) (Kubicovi), ktorá poradu zastupiteľov slovenských volebných okresov povolať, v nej predsedať, spomenutý návrh najsamprv podpísať a v dome zastupiteľov opätovne porúčať a zmužile zastávať ráčila.

(Zerdahelyimu)[198] ktorého náš volebný okres za svojho zastupiteľa na krajinskom sneme vyvolil, a ktorý práve preto povolaný je byť tlumočníkom a zastávateľom žiadostí našich:

(obom) práva národu slovenského jako celku silne zastávať, a práve preto poťažne na predúležitú otázku národniu, od ktorej náležitého a slobodnomyseľného rozlúštenia nielen naše blaho, ale aj blaho celej kroz uspokojenie a zjednotenie všetkých živlov šťastnej a silnej krajiny závisí, v úplnom dorozumení so zastupiteľmi snemovými ostatných nemaďarských národov, s ktorými nás sčiastky spoločný rod, neomylne ale solidárnosť záujmov spojuje, náležite postupovať znať bude.

Požehnanie božie nech sprevádza všetky kroky Vašej (tit.) na ceste tejto! A požehnanie toto nevystane, lebo prosiť budú oň naše vďačnosťou naplnené srdcia Hospodina, ktorý iste chce, aby naša drahá vlasť kroz jednomyslnosť všetkých jej občanov šťastná a silná bola. Všemohúci požehná Vašej (tit.) nielen múdrosti a zmužilosti, ale aj dlhého spokojného živobytia, aby Vaša (tit.) nielen naše záležitosti na terajšom sneme prospešne zastávať, ale aj svedkom byť mohla radostnej a pevnej budúcnosti vlasti našej uhorskej, ktorá na základe uznania záujmov všetkých národov neomylne vykvitne, aby Vaša (tit.) mohla byť spolu aj svedkom najsrdečnejšej našej vďačnosti, s ktorou ostávame.

St. Turá

List 26. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi [199]

Budín 2. 4. 1863

Braček Miloslav!

Ako som včera ráno dostal Tvoj list,[200] pomyslel som si, že Adolf Ivanovič[201] môže mať ako obyčajne práce a šiel som hneď sám do Prezídia Námestnej rady,[202] kde tiež mám známych. Tvoja záležitosť[203] ta prišla predvčerom, a ja obávajúc sa, že to cestou stolice nedostaneš načas, nuž som si vypýtal, aby pasy mne vydali. Nuž ich teda vyhotovili, práve teraz mi ich poslali do domu, ja som potvrdil prijatie a v prílohe máš oba pasy tu, t. j. pre Teba a pre Svetozára[204] — Желаю Вам сремную пушь![205]

NB[206] Svetozárovi už nejdem do Obersehutzen[207] posielať Vedomosti; ale ak mi novú svoju adresu pošle, nuž mu ich ta budem posielať, kde bude.

Tedy požehnáva P. Boh Tvoju prácu pre našich; mne sa tiež pošťastilo dopomôcť tu k tomu, že asi 8 našincov dostalo štipendium štátne po 600 zl., menovite čo sa pamätám Roy, Bohuš, Rondoš, Dianiška, Droppa, Kmeť, Bukva, tuším Krman.[208]

Pauliny[209] s Bobulom[210] sedia od týždňa tu v pevnosti u profosa. Majú dobré položenie, môžu robiť, čo chcú, prijímať návštevy, aj kdekoľvek do mesta ísť v sprievode dajednoho oficíra. Sokola[211] Černokň.[212] nedovolila polícia Paulinymu vydávať za čas väzenia; nuž sme podali prosbu, aby to za ten čas mne dovolili. Kým teda riešenie nedostaneme, nemôže rozposlať sa už hotové číslo Sokola.

Novina je tá, že som aj ja pred Kriegsgerichtom[213] za Dusarov[214] článok „Obratné stanovisko“ v 18. čísle. Odpovednosť som vzal ja na seba. Predvčerom som bol vypočutý, čo bude nasledovať, neznám. Prenasledujú nás všade Maďari, a ide to len ich nicht.[215] Ešte skôr, ako by bol Pauliny odsúdený býval, stretnul ma Pálffy[216] a oslovil: Was agitiren Sie wieder.

Ja: Ich weiss nicht, was E. E. meinen.

On: Ich dulde dass nicht; ich habe den Grafen Zichy trotzdem dass er mein Verwandter ist, einsperren lassen, den Pauliny lass ich auch einsperren und Sie werden auch Unannehmlichkeit haben.[217] Nuž tak to ide.

Pauliny nechcel appelovať, lebo sa bál, že by vo vyššej inštancii mohli jeho prečin kvalifikovať za (…)[218]

a my sme mysleli, že by v tejtže inštancii boli ho oslobodili Maďari povedali: Felmentették, mens a bécsi Barmány melrek ist.[219]

Najhoršie pritom je to, že Bobula, ktorý do toho prišiel ako Pilát do kréda, včera ťažko onemocnel, a lekár typhus[220] spomínal. Dnes je síce lepšie, ale bojím sa — pripíšu to jeho rodičia väzeniu.

Hodžov Dohovor[221] vraj zakázali a Borbisovu knižku Slovo[222] tiež. V Mikuláši veci vraj zle stoja — rozumie sa následkom ťarbavosti Hodžovej a pritom i jeho ľudí. On, ako som mu písal, čaká zákroky — a tie prestali bez práce ľudí. (…)

V Pešti huncút Štefanovič[223] ako ku Mandičovi pridelený aktuár,[224] zle robil, rady držiaval s autonomistami a protokoly k ich prospechu písal; — ale odfrkne. Tak hľa Slováka všade len Slovák kazí!

Posielam Ti tu môj najnovší parsún.[225] A teraz pozdrav všetkých Tvojich i mne drahých a Zbohom

Tvoj JFr.

List 27. Pavlovi Križkovi [226]

Budín 19/4 863

Brat môj drahý!

Odpusťte, že tak pozdne odpovedám na Váš list od 8/3 t. r., ale každý človek má svojeho „moriaka“ a redaktor Vedomostí už toho najväčšieho, zvlášte keď mu pomocníka na 4 týžne zavrznú u profosa.[227] Slovom, bol som tak zaujatý, že som nestihol v tichosti premysleť záležitosť Vášho Tovarišského spolku.

Hlavné pravidlo Vám tuto zdeľujem: s Námestnou radou prsty neťahajte, lebo nič neobdržíte; ale ak chcete dostať povolenie, urobte všetko a celkom tak, ako ona chce. Keď raz bude spolok dovolene zriadený a jestvovať, potom môže skôr domáhať sa a dostať pozmenenie stanov. Preto do prvého odseku o cieľu a prostriedkoch vneste dnu aj náboženstvo, tak ako žiadajú, veď to môže vyučovať katolíkov p. Šujanský,[228] luteránov Vy alebo už akokoľvek. Tomuto punktu nevyhnete, lebo uznať Vám treba, že Gesellen Vereini[229] zväčša majú cieľ katolícko-náboženský a u nás v Uhorskej mimo toho maďaromanský. Vám neslobodno prezradiť to, že chcete národne účinkovať na tovarišov, lebo hneď prehráte všetko. Urobte teda v štatútoch tak, ako Vám kážu a v praxi robte, ako budete znať a môcť.

V § 4 vyložte na mieste „bestimmten“[230] istý numerický počet, ktorý určite podľa vašich okolností a potrieb; potom určite a vyložte, aký čas má trvať povolanie Schutzvorstanda,[231] ako budete pokračovať proti neplatiacim, a potom určite čas k oznámeniu pri vystúpeniu, ako je to v § 8 priengeren Vorstandu.[232] A poneváč Vám z ohľadu § 8 nič nepoznamenali na to „Sie verbleiben auf unbestimmte Zeit in ihren Amte“[233] — nuž myslím, že keď to napíšete o Schutzvorstande,[234] Vám tiež nič nepovedia, tým viac, že ponechá sa na vôľu, kto chce vystúpiť, len je povinný svoj úmysel napred oznámiť dvoma mesiacmi.

Ten punkt 6 v § 4 vzťahuje sa podľa mojeho zdania asnáď na prespolných podporovateľov, ak je tak, neškodilo by dodať to slovo „auswärtige“ Personen,[235] a len na týchto platiacich sa vzťahuje určenie pokračovania v pripadnosti neplatenia. A to myslím, že by ste mali povedať, že len na tento rok bude niekto členom Schutzvorstandu,[236] na ktorý určenú sumu zaplatí, ináče s prestatím platenia prestane byť členom.

V § 5 povedzte, že der Präses wird mit absoluter (általános) Stimmenmehrheit gewählt.[237] To isté platí o voľbe všetkých úradníkov.

Podobne dodajte, že: die Wahl des Präses wird der höheren behördlichen Genehmigung unterbreitet.[238]

V § 6 začnite takto: Der Präses vertrit den Verein genenüber den Behörden und dritten Personen[239], t. j. to isté, čo vy máte v § 4 o Schutzvorstande, welcher den Verein nach aussen vertritt,[240] čo rozumie sa v tomto § 4 vystať má, lebo tú povinosť vrchnosť nemôže povoliť corporácii, ale len jednej osobe.

Poznamenáme k § 13 je jasné a určité, to teda tak urobte, ako Vám kážu.

V § 15 namiesto „hat Vereinigung“,[241] čo v skutku nerozumieť, položte: hat zu berathen und zu beschliessen.[242]

Celý odsek Vom Gesammtvorstande (…)[243] je nanič, je v ňom mnoho vecí nakopených a nič nie určené. Vúbec sú v ňom dva hlavnie predmety a síce Gesammtvorstand[244] a valné zhromaždenie spolku, pre oboje treba určiť úkol (hatáskör, Wirkungskreis).[245] Tu teda urobte dva §, z ktorých v jednom vyložíte úkol Gesammtvorstandu,[246] kam prináležia dľa mojeho zdania rokovania a uzavrenia (Berathund a Schlussmanchung)[247] v správnych administratívnych veciach, ktoré ja neznám a Vám ich treba určiť. V druhom z týchto § zase rozpovedzte, čo má prináležať do valného zhromaždenia, a tu dľa mojeho zdania obzvlášť prináleží, Schlussversammlung über den weiteren Bestand oder Auflösung des Vereines, und im Falle der Auflösung uber die Bestimmung des Vereins Vermögens, čo stojí v § 18, podobne über jede Abänderung der Vereins Statuten welche der Genehmigung des Hohen K. Ung. Statthalterei Amthes zu unterziehen ist,[248] ako to stojí v § 17. Pod tým j a t. rozumeť treba to, že v úkolu (hatáskör)[249] valného zhromaždenia všetko máte vyložiť, čo chcete, aby ste v ňom jak rokovať a uzavierať mohli, lebo čo nebude v Štatútoch, o tom rokovať Vám nedovolí kir. biztos.[250] Tedy rozmyslite si to dobre, aby zajedno zo stanov nič nevystalo, čo pred valné zhromaždenie prináleží, za druhé, aby ste neprezradili, že máte národný cieľ. Potom Vám treba aj to určiť, či a v aký určitý čas sa bude držať valné zhromaždenie k pr. mesačne, štvrťročne atď., a či to od predsedu, jeho náhľadu a potreby závislým urobíte — ďalej, že také zhromaždenie povoláva predsedu — a akým spôsobom.

Určiť Vám treba aj to, čo je potrebné k tomu, aby uzavrenie valného zhromaždenia bolo platné. Teda k pr. prítomnosť akého počtu členov — to je zo stránky spolku; — zo strany vrchnosti ale povedzte, sobald gegen die Giltigkeit des Beschlusses vom K. Kommissär oder einen höheren Behörde kein Anstand erhoben wird.[251]

Čo o kráľ. komisárovi žiadajú, to vneste do stanov. Tomuto nevyhnete, veď nám to aj do stanov Matice vtisli. A ostatnie všetko, čo žiadajú, urobte, ako žiadajú, lebo ešte raz hovorím, ak tak neurobíte, ako žiadajú, nič nedostanete.

Tu darmo rozumejete, že sú to celkom také stanovy jako budínske. Možno, ale tie bezmála potvrdili pod konštitucionálnou správou; teraz celkom zachovávajú rakúsky Vereins Gesetz,[252] a čo od Vás žiadajú, je všetko tam predpísané. Pozrite stanovy Matice, ktoré som ja podľa rakúskeho Vereins Gesetzu[253] zhotovil, tam to všetko máte určené. A je to všetko aj vskutku potrebné, ak len spolok nechce prísť do rozpakov v prípadnosťach mnohých a síce pre nedostatok stanov.

Zhotujte teda všetko, ako žiadajú, oddajte to magistrátu, a oznámte mi dátum a numer správy, s ktorou to predloží magistrát Námestnej rade, potom to tam podurim.

Zbohom!

Vaše dopisy som ja podostával, ale všade bol istý hák a všeličo som z nich použil v krátkych správach.

Pozdravte p. Šujanského a pracujte len aj naďalej s takou ochotou ako dosiaľ za národ náš.

Vy ste to znamenite boli zamysleli s tými grajciarovými zbierkami[254] pre Maticu, to je znamenitá vec z dvojiho ohľadu; jedno, že prikvapnú Matici aj také peniaze, ktoré by ináč nedostala, a podruhé a nadovšetko, že zavdá sa tým príležitosť ľuďom takým, ktorí o národe a jeho potrebách ani neznali, o tom premýšľať. Také zbierky sa iste zavedú všade, ale ja som nechcel v tom kroky robiť, ponechávam to valnému zhromaždeniu.

Boh Vás opatruj

Váš J. Fr.

Vedomosti Vám ja vždy vo dvoch exemplároch posielam, odkedy ste predplatili pre tovarišský spolok, pod dvoma obálkami síce, ale oba pod Vašou adresou: požadujte to iba tam na pošte; a ak by Vám ich nedali, ja ich tu obžalujem.

Čo ste mi písma poslali, posielam naspäť, a síce Statuten Gesellen[255] a intimát Námestnej rady.

List 28. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi [256]

Budín 2.9. 1863

Brat môj drahý Miloslav!

Ďakujem Ti za Cirkevné listy.[257] A tu ti posielam 3 pasy, lebo mi pri Prezídium[258] povedali, že Želmirke[259] osobitný pas nedajú pre jej mladý vek, a preto ju zapísali do pasu Boženkinho[260] jako spolucestovateľkyňu. Veď preto vari len nebude ťažkosti. A consequenter[261] zgazduval som Ti 1 zlatý, ktorý tu pripojujem.

Posielam Ti ďalej koncesiu,[262] ktorú dostal Podhradský[263] na Cirkevné noviny spolu s jedným čistým od Podhradského podpísaným hárkom, ktorý tento vtedy bol Ferienčíkovi dal, keď bola reč o tom, žeby Ferienčík pýtal koncesiu k vydávaniu Cirkevných novín.[264] Na tom bielom hárku malo byť vyhotovené osvedčenie Podhradského, že ak preneseniu redakcie na Ferienčíka privoľuje. Urob s ním, čo chceš. Ostatne všetky tieto písma sú len papiere, poneváč Námestná rada vydala pred rokom tuším nariadenie, že všetky koncesie k vydávaniu novín, jestli za 6 mesiacov noviny nevychodia, prestávajú. Tak Ty môžeš bezpečne prosiť koncesiu a nebudeš mať iného konkurenta len pána Lišku.[265] Ja za veľmi vážnu vec držím vydávanie Cirkevných novín týždenne alebo čo len tri razy za mesiac, lebo vo Sväzkoch,[266] i to pozde a veľmi zriedka, prichodí pred verejnosť, potrebno čím najčastejšie. To je jedno. Za druhé odpadne potreba vo Vedomostiach uverejňovať luteranské viere cirkevné neželi politické veci a Vedomosti oslobodia sa od tej námietky zlomyseľných, že sú vraj noviny luteránske, a na to nový redaktor bude už v programe reflektovať v tej nádeji, že Ty budeš vydávať Cirkevné noviny. Redakciu Vedomostí prejme Mikuláš Ferienčík, dnes sme zadali v tej záležitosti prosby, a myslím, že to preserenter[267] a za 10 — 15 dní rozhodnú, aby sa čím skôr anulovať[268] mohol.

Mal som vyjednávanie s Mallý,[269] bol aj tu; ale on za lepšie uznal ostať pri svojej cirkevnej postati.[270] Vo Ferienčíkových rukách budú Vedomosti dobre opatrené — a potom veď som ja tiež tu.

Kombinácia o Paulinym a Nitre[271] sotva sa môže podariť, lebo ta má prejsť Majthényi[272] z Tekova.

Dnes večer alebo zajtra idem do Viedne. Roboty mám na všetky strany. Odpusť, že tak potrhane píšem.

Pozdrav svojich drahých srdečne.

Boh Ti pomáhaj

Tvoj Fr.

Verte![273]

Aby porto bolo lacnejšie, posielam Ti 30 exemplárov Pamiatka pred tisíc rokmi v národe slovenskom uvedeného kresťanastva od Dobšinského,[274] cena 5 kr. r. č. — na predaj. Je to pre Tvoje okolie — a počty dokonaj s Dobšinským samým.

Zbohom

List 29. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi [275]

4.9.1863

Brat môj drahý!

Predvčerom som Ti odoslal pas,[276] včera som dostal pripojenú úradnú portelu. Prečítaj si najprv úradnie veci, potom toto.

Doba je teraz rozhodná v mnohom ohľade; premešká-li sa, nebude tak dobrej príležitosti tak náhlo. Preto poprobovať všetko, čo možno. Aby sme mohli ale ďalej ísť, príď neomylne čím skôr, azda možno hneď na počiatku budúceho týžňa sem. Šance sú i v tejto biede dobré pre nás, len ich vedeť užiť. So záležitosťou našej superintendencie sme chytro hotoví, o tom sa nedá moc ani hovoriť, ani robiť; ale postaviť sa musím na stanovište cirkvi evanjelickej, čím skôr dohovoriť program a modum provedendi.[277] Mne menovite znať by bolo treba, na koľko a ktoré myšlienky by našli podpory u Slovákov autonómnych evanj.[278] Kpr. (ku príkladu) žiadanie novej voľby superintendentov, alebo novej konkrétnej prísahy od terajších; odrieknutie sa superintendentov gener. a dištr. konventu od Únie; osvedčenie sa ich za symbola; prinavrátenie národnosti v správe cirkvi a v školstve, a toto poslednie v akom spôsobe kpr. či ustrojenie dvoch superint. slovenských, jednej maďarskej, jednej nemeckej; vyhlásenie istých gymnázií, teolog. fakúlt, preparandií za slovenské atď., či ako. Toto sú moje predbežné myšlienky, ktoré a ďalšie, keď prídeš sem, formulujeme; ale hlavná vec by bola vedieť, nakoľko zasadili by sa autonómne cirkvi za tieto, a či za všetky a ktoré z nich. Dobre by bolo, čoby autonómne cirkvi už na senior. konvente z príčiny nastávajúceho gen. konventu tieto veci popohýnali a v inštrukcii svojim vyslancom dali. Teraz je tu čas emancipovať sa spod despotizmu generálneho konventu, spod maďarizmu a Únie.

Modus provedendi by bol z našej strany, podľa mojeho zdania, tento: my dvaja ustanovíme a formulujeme požiadavky, jestli v ich zmysle ozve sa čím viac autonómnych seniorov, tým lepšie; potom ja to hneď zdelím našim seniorom, aby úprava v tom zmysle boli dané vyslancom na generálny konvent, ak všetko nie, teda, aby splnomocnili svojich vyslancov dľa svojich náhľadov za dobro osobne pracovať. Vyslanci seniorátov zišli by sa najmenej dva-tri dni pred gen. konventom tu, aby sme zase všetko do podrobnosti pohovoriť a odstrániť, ba aj písomne vyhotoviť mohli, a potom čo pomoc Božia dá. Prosím Ťa ešte teraz udreť na buben, kým nemáme program zostavený; ale nepremeškať získať aj autonomistov, zvlášte silnejších slovenských seniorátov. Veď teraz všetci budeme stáť na stanovišti autonómie a všetkým nastáva boj proti nedužitiam všemožným na poli cirkvi, k čomu lepšej príležitosti nebude, jako teraz.

Príď čím skôr a dovtedy zbohom

Tvoj J.Fr.

Moje srdečné pozdravenie Tvojej drahej radníke.[279]



[181] Andrejovi Sládkovičovi 5. 1. 1863. ALU SNK, sign. A 351. Rkp., orig. 2 s. List je označený ako nezistenému adresátovi.

[182] Pozdrav — list k meninám (30. novembra 1862) — nepoznáme. V Korešpondencii Andreja Sládkoviča (MS, 1970, pripravil C. Kraus) sa nespomína.

[183] Ide asi o honorár za Svätomartiniádu, ktorá vyšla v druhej polovici roku 1862.

[184] Akcia prípisov — listov vďaky a dôvery Štefanovi Moysesovi za vedenie memorandovej deputácie k panovníkovi (12. dec. 1861) — mala svoj význam politický. Odrážala útoky maďarských časopisov a maďarónov. Listy publikovali priebežne PbV. Výber z nich vyšiel knižne roku 1947 v MS pod názvom Pozdravné listy Štefanovi Moysesovi v rokoch 1861 — 1863, zostavil A. A. Baník, druhé vydanie vyšlo roku 1969.

[185] z lat. — k rukám, do rúk

[186] V. Pauliny-Tóth napísal historickú prózu Trenčiansky Matúš. Pôvodne chcel, aby na túto tému vznikla slovenská dráma, ktorú by mal napísať niektorý významný slovenský básnik. Sám si na to netrúfal — „Ja som v poézii hrozný babrák, a tak by som nerád tak krásnu tému, ako je Matúš, fušeráctvami mojimi zanekváriť a daktorému výtečnému básnikovi nášmu od úst vziať. Jestli sa do veci lapíš, píš mi…“ — uviedol Pauliny v liste Sládkovičovi. Sládkovič sa na jej napísanie nepodujal.

[187] Bližšie nevymenovaní známi v Banskej Bystrici.

[188] V Návrhu na privilegiálnu listinu na zriadenie a organizáciu osobitného slovenského dištriktu či Okolia, ktorý bol prílohou Viedenského memoranda odovzdaného cisárovi, sa uvádzala Banská Bystrica za hlavné mesto Okolia.

[189] Pavlovi Križkovi 1. 3. 1863. Národný archív Bratislava, fond P. Križko. Rkp., orig. 2 s. Na 1. s. je iným písmom pripísané: 1/3 1863, XV — 7.

[190] Tovarišský spolok v Kremnici roku 1863. Ján Francisci upravoval v apríli 1863 jeho stanovy, ktoré mu poslal P. Križko.

[191] z lat. — spisu, dokumentu

[192] Zbierku na Maticu slovenskú organizovanú v Kremnici do júna 1863 nepublikoval.

[193] František Šujanský (1832 — 1907) — jazykovedec, ľudovýchovný pracovník, r. k. farár. Od roku 1861 bol kaplánom v Kremnici, neskôr farárom v Radvani, v Selciach a v Rajci.

[194] Augustovi Royovi 26. 3. 1863. ALU SNK, sign. 114 B 1. Rkp., orig. 2 s. K listu je pripojená dvojstranová príloha, ktorú posielali viacerým adresátom. Bol to vzor prevolania — uznania predstaviteľom volebných okresov za ich návrh na zrovnoprávnenie národov v Uhorsku.

[195] Pavol Kubica (1816 — 1893) — statkár, podžupan a župan Trenčianskej stolice. V rokoch 1861 a 1865 poslanec uhorského snemu. Roku 1861 vypracoval a spolu s inými poslancami predložil snemu návrh na zrovnoprávnenie národov v Uhorsku. Prívrženec reformného hnutia uhorskej strednej šľachty a maď. buržoáznej revolúcie. Po revolúcii sa stal prívrženec F. Deáka a rakúsko-maďarského vyrovnania. Neskôr potláčal slovenské národnopolitické snahy.

[196] Je to text spomínaného „prípisu“.

[197] V zátvorke uvedený (tit.) treba doplniť konkrétnym menom.

[198] Serdaheli (Zerdahelyi) — poslanec, ďalší člen skupiny, ktorý signoval spomenutý návrh

[199] Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi 2. 4. 1863. ALU SNK, sign. M 23 B 26. Rkp., orig. 4 s. Na začiatku je pripísané Hurbanom: „Číslo 46. Budín 2. Dubna 1863. Ján Francisci Red. P.b. Vedomostí.“

[200] List Jozefa Miloslava Hurbana.

[201] Adolf Ivanovič Dobriansky (1817 — 1901) — politik, predstaviteľ ukrajinského národného obrodenia. V rokoch 1861 — 1864 pracovník Námestnej rady v Budíne.

[202] Námestná rada v Budíne.

[203] Žiadosť o vydanie pasov (1863).

[204] Svetozár Hurban Vajanský — syn J. M. Hurbana

[205] Želám Vám šťastnú cestu!

[206] NB — nota bene

[207] Oberschützen — mesto v Rakúsku, v ktorom študoval v rokoch 1861 — 1863

[208] Slovenskí študenti študujúci na univerzitách vo Viedni, Budapešti i v zahraničí.

[209] Viliam Pauliny-Tóth (1826 — 1877) — redaktor Sokola a Černokňažníka. V novembri 1862 vydal vo Viedni pod menom J. N. Bobulu brožúru Jánošík I, ktorá mala plniť funkciu ľudového politického časopisu. Dňa 21. marca 1863 bol súd, v ktorom Pauliny dostal štyri a Bobula tri mesiace bezpodmienečného väzenia. Zásluhou generála Neuwirtha bol obom trest zmiernený ma štvortýždenný žalár. Trest nastúpili v peštianskom Stockhausi 26. marca 1863 — „Ja som pod numerom sedemnástym, Bobula pod osemnástym, ale dvere máme otvorené z jednej chyže do druhej“ — uviedol V. Pauliny v liste Maríne Hodžovej.

[210] Ján Nepomuk Bobula (1844 — 1903) — podnikateľ, politik a publicista

[211] Sokol — obrázkový časopis pre zábavu, krásno umenie, vedy a literatúru, od 2. ročníka obrázkový časopis pre zábavu a poučenie; vychádzal v Budapešti v rokoch 1862 — 1869. Jeho zodpovedným redaktorom a vydavateľom bol V. Pauliny-Tóth.

[212] Černokňažník — týždenník pre humor a beletristiku; vychádzal v rokoch 1861 — 1864 v Budíne. Jeho zodpovedným redaktorom a vydavateľom bol V. Pauliny-Tóth.

[213] z nem. — vojnový súd

[214] Ján Mallý-Dusarov (1829 — 1902) — publicista, ideológ Novej školy slovenskej. Jeho článok Obratné stanovisko uverejnil Ján Francisci v 18. čísle Pešťbudínskych vedomostí roku 1863.

[215] z nem. — ja nie

[216] Gróf Móric Pálfi (Pálffy) (1812 — 1897) — uhorský miestodržiteľ

[217] Preklad z nemčiny: „Čo zase agitujete. Ja: Neviem, čo Vaša Excelencia myslí. On: Nestrpím to. Nechal som grófa Zichiho, napriek tomu, že je mojím príbuzným, zatknúť. Paulinyho nechám tiež zatknúť: a vy budete mať nepríjemnosť.“

[218] Nečitateľné slovo.

[219] z maď. — Oslobodili, pretože viedenský Barmány ušiel.

[220] Týfus.

[221] Polemický spis M. M. Hodžu: Dohovor o tom, čo sa robí v cirkvi evanjelickej… Viedeň, 1862.

[222] Ján Borbis (1832 — 1912) — publicista. Knižka: Srdečné slovo na čase k slovenským rodákom. Berlín, 1862.

[223] Samuel Dobroslav Štefanovič (1822 — 1910) — publicista, redaktor. Oponent predstaviteľov slovenského národného hnutia.

[224] aktuár — pomocník právnika

[225] Podobizeň, fotografia.

[226] Pavlovi Križkovi 19. 4. 1863. Štátny ústredný archív v Bratislave, fond Pavla Križka. List, orig. 4 s.

[227] z lat. — u väzenského dozorcu

[228] František Šujanský (1832 — 1907) — filológ, zberateľ ľudovej slovesnosti, v rokoch 1861 — 1864 r. k. kaplán v Kremnici

[229] z nem. — tovarišské spolky

[230] z nem. — určitého

[231] z nem. — patronátneho výboru

[232] z nem. — užšom výbore

[233] z nem. — zostanú na určitý čas vo svojom úrade

[234] z nem. — patronátnom výbore

[235] z nem. — cezpoľné osoby

[236] z nem. — patronátneho výboru

[237] z nem. — predseda sa volí absolútnou väčšinou hlasov

[238] z nem. — voľba predsedu sa predkladá vyššiemu úradnému schváleniu

[239] z nem. — predseda zastupuje spolok pred úradmi a tretími osobami

[240] z nem. — patronátny výbor, ktorý zastupuje spolok navonok

[241] z nem. — má zjednotenie

[242] z nem. — má poradiť a rozhodnúť

[243] z nem. — o spoločnom výbore

[244] z nem. — spoločný výbor

[245] z nem. — okrem pôsobnosti

[246] z nem. — spoločného výboru

[247] z nem. — rokovania a uzavretia

[248] Z nem. — valné zhromaždenia o ďalšej existencii alebo rozpustení spolku a v prípade rozpustenia o určení spolkového majetku. O každej zmene spolkových vzťahov, ktoré podlieha schváleniu Vysokého kráľovského uhorského miestodržiteľského úradu.

[249] z maď. — o úlohách

[250] z maď. — kráľovský úradník, komisár

[251] z nem. — len ak nebudú námietky kráľovského komisára alebo vyššieho úradu proti platnosti rozhodnutia

[252] z nem. — zákon o spolkoch

[253] z nem. — zákona o spolkoch

[254] Išlo o zavedenie zbierok ma Maticu slovenskú v širokej verejnosti aj u nečlenov MS. Francisci návrh využil pri zbierkach na Dom Matice slovenskej roku 1869.

[255] z nem. — štatúty spolkov

[256] Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi 2. 9. 1863. ALU SNK, sign. M 23 B 26. Rkp., orig. 3 strany. Na začiatku listu je Hurbanov prípis: „Č. Budín 2. sept. 1863 Ján Rýmavský Francisci.“ Na 1. strane je pripísané: „Luteránsku cirkev pošlem Krčmérymu kadenáhle trochu oddychu dostanem.“

[257] Církewní listy pro veškere záležitosti církve evanjelicko-luteránske. Zodp. redaktor a vydavateľ J. M. Hurban. Vychádzali v rokoch 1863 — 1875. Ich I. ročník vychádzal štvrťročne od 9. marca 1863.

[258] Prezídium Námestnej rady v Pešti.

[259] Želmíra Mária Hurbanová (1852 — 1878) — dcéra, v čase napísania listu mala jedenásť rokov

[260] Božena Hurbanová, vyd. Royová (1848 — 1928) — staršia dcéra

[261] z lat. — konzekventer — dôsledok

[262] z lat. — úradné povolenie na vydávanie časopisu

[263] Jozef Podhradský (1823 — 1915) — učiteľ, kňaz a spisovateľ. V rokoch 1850 — 1862 farár slovenskej ev. cirkvi v Pešti, v rokoch 1862 — 1863 vojenský kňaz vo Viedni. Od 1863 žil v Juhoslávii a od 1882 v Rusku. V rokoch 1860 — 1862 bol redaktorom Evanjelických cirkevných novín.

[264] Evanjelické cirkevné noviny prestali vychádzať 15. marca 1862 šiestym číslom tretieho ročníka.

[265] Samuel Liška — zodpovedný redaktor a vydavateľ časopisu Evanjelik — časopis pre cirkev a školu. Vychádzal trikrát mesačne od 1. mája 1862. Vyšli štyri ročníky (1862 — 1865).

[266] Hurbanom vydávané Cirkevné listy v prvých štyroch ročníkoch vychádzali nie v číslach, ale vo zväzkoch. Napr. I. diel 1863/1864 mal štyri zväzky, spolu 297 strán, každý zväzok obsahoval asi 74 strán.

[267] z lat. — presadia, príjmu

[268] z lat. — uvoľniť, zrušiť

[269] Ján Mallý-Dusarov (1829 — 1902) — novinár, vydavateľ, vysokoškolský učiteľ a cirkevný hodnostár. Od roku 1859 bol profesorom na Tereziáne vo Viedni, potom pápežským komorníkom a kanonikom.

[270] Až do smrti bol cirkevný hodnostár.

[271] Viliam Pauliny-Tóth (1826 — 1877) — v rokoch 1848 — 1860 pôsobil v štátnej služne, 1861 — 1863 bol v Budíne redaktorom časopisov Sokol a Černokňažník. Pravdepodobne chcel ísť do štátnej služby — na župný úrad v Nitre. V júli 1863 sa presťahoval aj s časopismi z Pešti do Skalice.

[272] Ladislav Majténi (Majthényi) (1820 — 1908) — veľkostatkár, podžupan, župan a kráľovský radca. V uvedenom roku do Nitry neprešiel — nitrianskym županom bol od roku 1878.

[273] z lat. — obráť!

[274] Dobšinský, Pavol. Pamiatka pred tisíc rokmi v národe slovenskom uvedeného kresťanstva slávená v pobožných domoch slovenských. Budín, 1863. 16 s.

[275] Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi (asi 4. 9. 1863). ALU SNK, sign. 114 B 7. Rkp., orig. 2 s. List je bez uvedenia dátumu, datujeme ho podľa predchádzajúceho listu.

[276] Pozri list 22 z 2. septembra 1863.

[277] z lat. — spôsob uskutočnenia

[278] V evanjelickej cirkvi prebiehal spor medzi tzv. patentalistami a autonomistami. Dňa 1. septembra 1859 cisár František Jozef I. vydal patent o reorganizácii ev. a kalvínskej cirkvi v Uhorsku, ktorého návrh vypracoval Karol Kuzmány. Patent priznával väčšiu právomoc cirkevným zborom — voľbu kňazov, učiteľov, miestnu cirkevnú samosprávu i vyšších cirkevných hodnostárov — a obmedzoval činnosť svetských funkcionárov cirkvi z radov šľachticov, ktorí zneužívali svoje postavenie na maďarizačné ciele. Prívržencov patentu prezývali patentalistami. Patrili k nim národovci J. M. Hurban, M. M. Hodža, J. Francisci, Š. M. Daxner a i. Ich protivníci, ktorí vyhlasovali patent za nezákonný, odporujúci cirkevnej ústave a autonómii, tvorili tábor autonomistov. Patrili k nim protihabsbursky orientovaní príslušníci zemianskych rodov i viacerí slovenskí kňazi. Vyhlasovali sa za ochrancov protestantizmu v Uhorsku. Patent posilnil pozície Slovákov. Na čelo novovzniknutej bratislavskej superintendencie — zahŕňala okrem západného Slovenska aj Turiec, Oravu, Liptov, Zvolen, Tekov, Hont a Novohrad — zvolili Karola Kuzmányho. Predstavitelia Potiského dištriktu sa postavili proti patentu, odmietli utvoriť druhú, prešovskú superintendenciu. Väčšina cirkevných zborov pod autonomistickým nátlakom od patentu ustúpila. Po smrti K. Kuzmányho (1866) aj bratislavská superintendencia zanikla.

[279] Manželke.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.