ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 163. Nezistenému ^[1000]

Turč. Sv. Martin dňa 18. 1. 1877

Brat môj drahý!

O Tvojom Bohušovi z Prerova^[1001] prichádzajú sem také neprajné správy, že mu na druhý semester tohoto roku z fondu českých štipendií nebude povolená podpora a že vúbec povstáva otázka, či je radno nechať ho ďalej v školách?

Neznám, ako naložíš s ním. Ale jestli by si ho mal od školy odtrhnúť a nemal by si strany neho už ustálený ďalší úmysel, chcem Ti urobiť návrh, bez toho rozumie sa, že som Ti chcel niečo nemilého urobiť, ba naproti ak by Ti tým službu nejakú preukázal.

My potrebujeme učňa sadzačského^[1002] a jestli by si ho chcel a mohol dať za typografa, menovite k nám, prijmeme ho hneď a hneď.

Výminky sú: 4 roky učňovstva, 10 zl. zápisného pri vstúpení a 10 zl. priepustného pri vyučení sa, poťažne jeho prepustení; denne 9 hodín práce. Naproti tomu my ho na ten celý čas učňovstva zaopatríme takou hospodou a takým stolom, aký mávali tunajší alumnisti, t. j. zaplatíme mesačne 2 zl. hospodného, kde i prádlo, i kurivo, i svetlo obdrží a 8 zl. za obed a večeru a síce u Janka Galandu,^[1003] zámočníka, čo Bohušovi bude dobre známo, že tam najlepšia alumnia bola — naposledy dostane na každé 4 týždne 1 zl. na raňajky.

Pri práci sa on nepretrhne, poneváč z počiatku ako pravidlo zachovávame chlapcom nechať i v komisiách chodiť po meste, aby sa im ustavičné státie pri kufre^[1004] a ustavičná pozorná práca nezunovala a nespríkrila. Naproti tomu ale prísne požadujme disciplínu a prísne dohliadame na poriadok. Zaobchádzame s učňami, keď i prísne, ale humanné zachovávame.

Jestli Ti je to vhod a po vôli, trebárs kedy ho prijmeme, a čím skôr príde, tým milšie nám bude.

Bože daj šťastnejší nový rok, ako bol pominulý — menovite pre mňa ubitého.^[1005] Moju úctu, prosím, vykonaj Tvojej ctenej panej a rozpomeň sa tu i tu na Tvojho úprimne Ti oddaného starého

Francisci

List 164. Jánovi Leškovi ^[1006]

5/2 877

Velebný, vysokoctený pane!

V poslednom zasadnutí Správy nášho spolku^[1007] predniesol som záležitosť vydania Vášho Katechizmu^[1008] nákladom nášho spolku. Správa úplnú hotovosť k tomu vyslovila, len ju do rozpakov priviedla tá výpoveď Vaša: „Ja sa spokojím s najskromnejšími výminkami“, — a tá výminka, že by zaviazaný výtisk nepredával sa drahšie, ako za 40 xr. a aby sa viac nevytlačilo, ako 2.000 výtiskov. Z ohľadu predošlého by nám milé bolo bývalo, keby ste sami boli určite vyslovili sa o koľkosti honoráru, lebo neprichodí nám ani záujem spolku z oka spustiť, a neradi by sme ani Vás uraziť. Naposledy správa uzniesla sa na honoráru 5 zl. od každého tlačeného hárku, ktorý honorár by sa hneď po vytlačení diela vyplatil.

Tá cena viazaného výtisku a počet 2.000 nákladu je pritesná situácia, keď my dávame rabat z jednej knihy tak ako z druhej tak, že sme i dosavád pri Vašom Katechizme, nie naším nákladom vydanom, 10 % rabatu dávali, — a keď my musíme počítať i úroky od kapitálu do tohoto podujatia vloženého, podľa amortizácie síce speňažovaním výtiskov dosiahnuť sa majúcej, ale predsa na viac rokov sa vzťahujúcej, — pričom si my ani vytlačením viac výtiskov, ako je dohovorené — podľa spôsobu pokračovania Škarniclovho^[1009] — pomáhať, ani jedno druhé utajiť — pre umenšenie substrátu^[1010] dané pri verejnom účtovaní nemôžeme. Z týchto príčin by nám žiaducno bolo, aby pri zadržaní ceny viazaného výtisku 40 xr. povoliť ste ráčili na vytlačenie 3.000 výtiskov.

Jestli teda na honorár 5 zl. od každého tlačeného hárku a na 3.000 ex. nákladu privoliť ráčite, vyhotovil by sa dohovor vo dvoch rovnoznejúcich prímeroch, ktoré by som Vám k podpísaniu poslal, a po zamenení po jednom z týchto prímerov, t. j. pre Vás a pre nás, mohlo by sa hneď prikročiť k vyhotoveniu diela.

Rukopis úplne pod tlač prihotovený by sme očakávali.

Ráčte ma teda čím skôr o svojom rozhodnutí uvedomiť, aby som eventuálne ďalšie prípravy porobiť mohol.

Ináče značím sa s výrazom obzvláštnej úcty

J Francisci

(pečiatka KUS v T. Sv. Martine)

List 165. Nemenovaným ^[1011]

Tit.^[1012]

Na 19-tý deň nastávajúceho mesiaca marca pripadá s dňom mena spolu i 60-tý deň narozenia a doplňuje sa 40-tý rok spisovateľskej činnosti a 37-my rok kňazského úradovania nášho Dra Jozefa Miloslava Hurbana.

V rámci týchto pár jednoduchých slov zrkadlí sa celá dráma a celá tragédia posledných 40. rokov histórie a života národa slovenského, a Jozef Miloslav Hurban, ovenčený trojakým vencom lipy, vavrínu a tŕňa, vyčnieva v nich vysoko ponad iných spoludejateľov či mnohonásobnosťou, vrúcnosťou a neodolateľnosťou činu, či obetovanosťou a či utrpeniami.

Nuž kde, kto je ten Slovák, ktorý z príležitosti navstávajúceho 19. marca nepocítil by v hlbinách duše svojej príhodnosť a potrebu vysloviť a skutkom dokázať naproti nemu svoju úctu a povďačnosť?!

Početní jeho ctitelia a priatelia zaumienili si aj vskutku prekvapiť ho venovaním mu v rečený deň, jeho dústojného dôkazu úcty a ustanovili k tomu cieľu zaviesť dobrovoľnú zbierku peňažitých príspevkov.

A poneváč ma ich dúvera poverila s prevedením tejže zbierky: obraciam sa k Vám s tou úctivou prosbou, aby ste i Vy nielen zúčastnili sa na nej, ale i medzi ctiteľmi Hurbanovými svojho okolia zbierku k tomu cieľu ustrojili.

Zozbieranú hotovosť prosím, nakoľko len možno, pred 19. marcom, ináče ale čím skôr výlučne a jedine len redakcii Národných novín v Turč. Sv. Martine — ktorá všetky zásilky poisťovať bude a účty z nich povedie — posielať, ako tiež i o to starosť mať, žeby táto zbierka čím najvýdatnejšie vypadla.

Poslednej prosby závažnosť nahliadnuť ráčite z toho, že hrdina — výtečník chudák Hurban obetoval národu a dobrej veci nielen svoje najvýtečnejšie schopnosti, neúnavnú prácu, pokoj, zdravie, osobnú slobodu a život viac ráz na kocku postavený, ale i to, čoho nemal, a následkom toho hrozí mu teraz tá najcitlivejšia pohroma, ktorá poctivého človeka, tým viac i jeho zastihnúť môže. Slovom, po ukončených počtoch strany ním vydávaných literárnych prác, menovite Cirkevných listov, má značný nedoplatok (900 zl.), odkiaľ mu hrozí najtrapnejšie nebezpečenstvo.

Či možno dopustiť, žeby v takých dobách, kde podobným mužom radosť, úctu, uveličenie pripravovať zvykli, na nášho Hurbana a na našu hlavu zosypala sa hanba a posmech, sprevádzaná chichotom jeho a našich nepriateľov?!

Nie, a sto ráz nie!

Kto tak myslíš, vyplň prosbu moju a nemeškaj!

V Turč. Sv. Martine dňa 26. februára 1877.

Ján Francisci

NB Modro podčiarknuté miesta sa, kde bolo treba, vynechali.

List 166. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1013]

Dústojný, vysokoctený pane!

Z príležitosti na tohoročný deň Vašich menín, pripadajúceho i šesťdesiateho dňa Vašich narodzenín^[1014] a spolu doplňujúcej sa štyridsaťročnej doby vašej literárnej činnosti, zaumienili si verní priatelia a vrúcni ctitelia Vaši, Slováci, podať Vám, keď — pre ubitosť všeobecnú — i skromný, ale úprimný dôkaz svojej úcty, povďačnosti a oddanosti.

Čo k tomu cieľu určili; to v ich mene a z ich naloženia Vám písomne doručiť, dostalo sa mne za čestnú úlohu.

Prijmite tento kalich^[1015] ako znak jednoty s Vami, ako znak spoločnej našej viery vo víťazstvo našej pravdy, a prijmite ho s takou vďačnosťou, s akou vďačnosťou sa Vám podáva.

Darcovia jeho sprevádzajú ho s tým blahoželaním, aby — keď ste sa už dosť napili kalicha prekypujúceho trpkosťami a utrpeniami — kalich tento stal sa Vám kalichom potešenia a radosti, ktoré by Vám stranúcemu síce, ale neslabnúcemu, — množiace sa síce ale — Boh dá — ešte zadlho nezakončievajúce sa dni namáhavého, ale neustávajúceho života Vášho osladzovali povedomím umne konanej služby dobrej veci a rozpomienkami na oddaných Vám súdruhov, priateľov, ctiteľov.

Boh Vás živ ešte na mnohé roky

V Turč. Sv. Martine dňa 15. marca 1877.

Menom oddaných ctiteľov Slovákov

Ján Francisci

List 167. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1016]

V Tur. Sv. Martine 15/3 877

Brat môj drahý!

K tu pripojenému z poverenia bratov a priateľov Tvojich napísanému listu, prijmi i moje osobné blahoželanie k významnému Tvojmu sviatku od Tvojho starého učenca, kamaráta, priateľa a ctiteľa. Boh Ťa živ i s ctenou Tvojou rodinou na mnohé roky a daj Vám radostnejších, pokojnejších časov, ale nie „bez príčiny slávy“.

Spolu pokladám si za povinnosť, ako odpoveď na Tvoj posledný list, uvedomiť Ťa o nasledujúcom. I tak je jedno potrebným doplnkom druhého.

Ešte pred obdržaním Tvojho posledného listu boli naši advokáti Mudroň a Dulla v B. Bystrici a doniesli stade ako výsledok — neznám či následkom môjho, z príčiny Tvojho prvého mne písaného listu, upozornenia na potrebu zbierky pre Teba, a či následkom asnáď Tvojho listu^[1017] — tam držanej porady, prekvapiť Ťa na Jozefa čestným darom. Úprimne vyznávam, že som ja — a so mnou väčšina tunajších priateľov — nebol za to a povedal som, že pre Teba v terajšom súrnom postavení najčestnejším, lebo i najpotrebnejším darom sú bankovky, ten druhý dar ale že by zo zbierky u nás už uzavrenej mohol toľko absorbovať, čo by Ti mohlo zapríčiniť citlivé rozpaky. Stanovilo sa pre et contra.^[1018] Naposledy som ja sám prišiel ku tomu náhľadu, že titul čestného — veľmi na čase a akiste súceho — daru^[1019] otvorí prístup ku zbierkam i na takých miestach, ktoré by pod iným titulom asnáď neboli prístupnými. I rozhodli sme sa spojiť oboje. Mňa poverili s napísaním a rozposlaním príhlasu, čo som ja — rozumie sa — ochotne prijal. A tak som rozposlal na všetky strany list, ktorého odpis ku pisateľskej známosti Ti tu v priateľskej dúvere pripojujem.

S výsledkom dosavádnym vo všeobecnosti nemám príčiny byť nespokojným. Aký bude konečný výsledok, neznať, lebo odpovede z mnohých strán ešte nepodochádzali. Či dosiahneme výšku 900 zl. a k tomu hodnotu pridaného čestného daru, neznám. Ale jestli si i na iných stranách mal toľko požiadavok za Cirkevné listy ako tu, a jestli sa podarí ich aspoň na toľko zinkasuvať ako mne: nuž myslím, že Ťa zachránime pred Škarniclom.^[1020]

Na bezúrokovú pôžičku, akú si v poslednom Tvojom liste zamýšľal, u nás a myslím ani inde, niet výhľadu. Naša terajšia inteligencia nemá okrem súrno potrebného — žiadneho groša na dispozíciu; priemyselníci, obchodníci a hospodári sú egoisti a vydry — nie daj-groše. Jediná možnosť je zbierka a inkasuvanie Tvojich požiadavok.^[1021]

Zbierky, kadenáhle sa dokončia, neomylne ale pred Ďurom^[1022] — budú Ti zdelené. Verím, že keby sa zbierky uverejniť mohli, stali by sa výdatnejšími; ale mnohých darcov verejne menovať nemožno, a preto uverejňovanie vystať muselo. Čo sa inkasuvania požiadavok dotýče, to by si nemal premeškať súriť ešte pod dojmom môjho listu a zbierok. Pozdejšie vec zachladne, a mnohí si budú myslieť, že veď už asnáď netreba — ani dlh zaplatiť.

Tu v prílohe posielm Ti mnou dojmuté požaduvania^[1023] podľa toho, ako si mi ich vypísal, a síce:

Kníhtlačiareň 4 zl.

Žigmund Melferber 10 zl.

Pavel Mudroň 8 zl.

Ján Kohúth 8 zl.

Daniel Dukát v Príbovciach. 4 zl.

Ján Jesenský 12 zl.

Spolu 46 zl.

Jožko Kohút, ľachtikár, povedal, že teraz nemá, ale že dá, keď bude mať.

Prosím Ťa, buď taký dobrý, tento príjem patričným hneď preznačiť, aby pozdejšie nenastali nedorozumenia.

Ináče Boh Ťa zdržuj, posilňuj, potešuj!

Tvoj Francisci

List 168. Andrejovi Truchlému ^[1024]

Pán Martin Čulen,^[1025] farár Csake p. Kolta, pri Pribete, reklamuje 1-vé číslo Orla; ráčte mu ho poslať.

S úctou

20/3 877

J Francisci

List 169. Jánovi Leškovi ^[1026]

Dňa 23/4 1877

Velebný, vysokoctený pane!

3. apríla oddali sme na tunajšej pošte súkromne dávaný list^[1027] pod Vašou adresou, v ktorom sme naše vyrozumenie sa s Vašimi výminkami strany nového vydania Katechizmu vyslovili a spolu dva rovnoznejúce prímery dohovoru poťažného poslali s prosbou o poslanie nám rukopisu.

Poneváč by sme teraz k typografickému vyhotoveniu diela pohodlne prikročiť mohli, prosím o čím skoršie poslanie nám rukopisu.

So zvláštnou úctou

oddaný ctiteľ J Francisci

List 170. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1028]

V Tur. Sv. Martine 4. mája 1877

Dústojný, vysokoctený pane!

Už predtým mal som šťastie uvedomiť Vás,^[1029] že ubezpečiť Vás proti naliehaniam a hrozbám Škarnicla strany vyplatenia vašej podlžnosti vášho v sume 900 zl. za rozličné typografické práce cestou pôžičky či úrokovej a čiže bezúrokovej nám tu v terajších okolnostiach naskrze nemožno, avšak že iný spôsob sme ochotní oprobovať a ním Vám prispieť ku pomoci a pokoju podľa stačenia našich síl.

Tým cieľom zaviedli sme zbierku nielen tu medzi nami, ale vúbec na celom Slovensku medzi vašimi a našimi priateľmi.

I podarilo sa nám toľkú sumu zozbierať, že sme mohli Váš upísaný dlh = 900 zl. i s úrokami a k tomu ešte bežný účet až do konca r. 1876 v sume 201 zl. 39 kr. úplne vyplatiť.

Dôkazom toho mám šťastie doručiť Vám prítomne tu pripojený otazný úpis na 900 zl. a výťah účtov^[1030] Škarniclových do konca r. 1876 podobne tu pripojený — obe listiny opatrené záveskami a podpismi Škarnicla a dvoch svedkov o úplnom vyplatení.

So srdečnou radosťou mojou a priateľov Vašich a mojich nad podarením sa nám tohoto podniku doručujem Vám tieto dôkazy oddanosti našej ku Vám s tým želaním; aby sa tieže listiny stali zvesťami pokoja Vašej duše, Vašej domácnosti, spolu pak s tým želaním opatrnosti, aby sa Vám nabudúcne podarilo vyhnúť podobným rozpakkom, lebo obávame sa, že by teraz výsledkom korunovaná naša ochota a dobrá vôľa pri opakovanom odvolaní sa na ňu nebola vstave očakávaním zodpovedať.

S výrazom obzvláštnej úcty značím sa menom vašich priateľov a ctiteľov

Ján Francisci

List 171. A. Velitsovi ^[1031]

11. 5. 1877

Tekintets úr!

Slovenská Matica müködésének felfüggesztésével a nevezett irodalmi egylet után egy az ide mellékelt számla másodlatból kivehető 6. frtnyi tétel maradt. Könyvnyomdánkban ki nem fizetne, amiat hogy ezen tétel ki nem fizetését Pauliny-Tóth Vilmos Slovenská Matica volt igazgató alelnöke is az ide mellékelt számla másodlatán igazolja.

Annál fogva alázattal esedezünk Tekintetes úr előtt méltósztatnék kérdéses 6 frtnyi követelésünket a Slovenská Matica pénztárából kifizetni.

Tekintetes úr

alázatos szolgája

Tur. Sz. Mártoni könyvnyomda

részvény társulat

J. Francisci

List 172. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1033]

6. 6. 1877

Dústojný vysokoctený pane!

Poneváč výminky vo Vašom ctenom liste od 11. 5.^[1034] t. r. vyložené strany platenia za typografické vyhotovenie v našej kníhtlačiarni Cirkevných listov^[1035] a knižných diel sú značne odchodné od tých, ktoré bývalý výbor spolkový ustanovil a terajšia spolková správa zachováva; povinnosťou mojou bolo obsah Vášho horeuvedeného cteného listu po jeho obdržaní najbližšie vydržiavanému zasadnutiu správy predložiť. To stalo sa dňa 3. t. m. Zasadnutie správy^[1036] pak uzavrelo ohľadom na to, že spolok náš verejne účtuje a správa povinná je v každej prípadnosti záujmy účastinárov na zreteli držať — v i tejto prípadnosti podržať sa nasledujúcich výminiek platenia, a síce:

1. za časopis mesačne raz vychádzajúci platiť sa má definitívne za každé číslo do započatia hotovenia nového čísla;

2. za vyhotovenie kníh z celej za typografické vyhotovenie celého diela pripadajúcej sumy jedna tretina pri definitívnom objednaní práce a doručení kníhtlačiarni rukopisu, — druhá tretina pri vyhotovení, poťažne oddaní typografickej práce, a tretia tretina behom dvom po oddaní typografickej práce nasledujúcich mesiacov, — na ktorú poslednú tretinu objednávateľ doručí spolku dlžobný úpis s dvojmesačným bezúrokovým úverom.

Čo sa ceny typografického vyhotovenia dotýče, obmedzujem sa — ohľadom na Vašu strany Cirkevných listov v práve obdržanom liste vyslovenú pochybnosť, len na „Nitru“,^[1037] ktorej na papieri v ukážke tu pripojenom, písmom garmond rečenom vyhotovíme každý tlačený hárok po 16 strán

v 1.000 výtiskoch za 18 zl.

každé nasledujúce sto za 1 zl.;

Obálky pak na papieri podobne pristrojenom

1.000 výtiskov za 8 zl.

každé nasledujúce sto za 1 zl.

Počet nákladu, t. j. tlačiť sa majúcich výtiskov, určený byť má hneď pri tlačení prvého hárku, poneváče sadzbu jednoho alebo viac hárkov za dlhší, neurčitý čas stáť nechať nemôžeme pre iné práce.

Tunajší knihár Jozef Renner^[1038] je pravoverný rímskokatolícky kresťan.

S výrazom obzláštnej úcty

J Francisci

List 173. Štefanovi Hýrošovi ^[1039]

Dústojný, vysokoctený pane!

V poťahu na počet 800 výtiskov Vášho „Zámok Likava“ poslali sme Vám výkaz od 20. novembra 1876, z ktorého vidíte, koľko kam sa poslalo.

Podľa toho výkazu bolo rozposlané na dobierku 112 výtiskov, z týchto avšak neprijali pp. Kompánek, Klimaček a Joz. Zaymus spolu tri výtisky a my platili sme od nich pri vymenení z pošty i porto ta a naspäť spolu 1 zl. 26 kr.

Podobne pre žilinských odberateľov poslalo sa z počtu hore udaného pod adresou p. Jána Mileca sedem výtiskov nie na dobierku, aby sa na porte usporilo, len dľa inkasovania ceny. A i za tie sme ešte nedostali peniaze.

A tak na dobierku skutočne poslalo a dosaváď speňažilo sa nie 112, ale 102 výtisky.

Do Oravy, Zvolena, Spiša a L. Riznerovi do Zem. Podhradia poslalo sa na doručenie a inkasovanie patričnosti 84 výt. Ľ. Rizner, ktorý bol preznačený na 3 výtisky, keď sa oznámilo, že podpísané výtisky Likavy rozposielať sa idú na dobierku, žiadal, žeby mu len jednoducho poslabé boli, a on že peniaze po inkasovaní zašle — čo dosaváď neurobil. Novák z Oravy, p. Tomkuliak z B. Bystrice, p. Alth zo Spiš. Podhradia poslali peniaze.

Za 78 do Liptova poslaných výtiskov sme nič, ničoho nedostali, ba medzi tými výtiskami bol pre p. F. Baltíka jedon tuho viazaný výtisk, za ktorý by nám nad cenu 2 zl. 20 kr. prichodilo za knihársku prácu 30 kr., a i tie sme nedostali.

Čo sa Eugenovi Krčmérymu do B. Bystrice, Krchovi do Prerova, Urbánkovi do Prahy, Buzarovičovi do Ostrihomu poslalo, o toho speňažení nič neznáme.

My sme z podržaných do komisie 25 výt. do 31. decembra 1876 predali dva výtisky, a síce jedon Jozefovi Škultétymu v Kláštore nie za krámsku, t. j. 3 zl. 20 kr., ale za podpísanú cenu, t. j. 2 zl. 20 kr., poneváč osvedčil, že ju ináč nevezme, a ja myslel som, že radšej 2 zl. 20 kr. utržiť ako nič; druhý exempl. sme predali superint. Gedulymu za 3 zl. 20 kr. + 10 kr. za nákladný list a za obalenie, spolu oba za 5 zl. 50 kr., z čoho 20 % rabatu dolu, ostáva nami vo Váš prospech prijatých 4 zl. 60 kr.

Účet za typografické vyhotovenie diela sme poslali boli so zásilkou zvyšných a liptovských výtiskov.

Naše požadovanie činí.

a) Za typografické vyhotovenie diela celého i s výdavkami veľkej expedície spolu 1.038 zl. —

b) Knihársky účet za 786 brožírovaných, ktorý sme za pripojených peňazí vyplatili 46 zl. 70

c) Knihárovi za jedon pre p. Baltíka tuho zaviazaný výtisk vyplatených nami neprijatých 30

d) porto za dobierku poslané ale neprijaté sú výtisky 1 zl. 20

spolu 1.086 zl. 20 kr.

Na to sme prijali:

a) Od Vás dňa 7. marca 1876 315 zl.

b) „ „ „ 13. januára 1877 90 „

c) od p. Nováka za 48 výtiskov 105 „ 60 kr.

d) od p. Tomkuliaka za 24 „ 52 „ 80

e) od p. Altha za 9 výtisk. 19 „ 80

f) za 102 výtisky dobierkou 224 „ 40

g) za 2 výtisky v komisii predané 4 „ 60

spolu 812 zl. 20 kr.

Sumárne opätovanie:

Celé požadovanie 1.086.72

Celý príjem 812.20

ostalá podlžnosť 274.52 kr.

Čo od 1. januára 1877 v komisii speňažíme, o tom s koncom roka zložíme účty.

P. p. Jána Mileca a L. Riznera súčasne upomínam na poslanie peňazí.

S výrazom obzvláštnej úcty značím sa

V Tur. Sv. Martine 14. júna 1877.

J Francisci

(pečiatka)

List 174. Štefanovi Hýrošovi ^[1040]

23/6 877

Dústojný pane! Drahý priateľ môj!

Mám šťastie uvedomiť Vás, že sme s listom^[1041] Vaším od 21. júna 1877. 160 zl., t. j. jednosto šesťdesiat zlatých r. č. prijali a na účet vyhotovenia Likavy zapísali.^[1042]

So srdečným poďakovaním a pozdravením

oddaný ctiteľ a priateľ J Francisci

List 175. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi ^[1043]

25. 6. 1877

Dústojný, vysokoctený pane!

Na ctený Váš dopis od 16. t. m.^[1044] mám šťastie v láskavú známosť Vám uviesť, že správa spolku našeho vo svojom včerajšieho dňa vydržiavanom zasadnutí vyslovila uzrozumenie sa s tým, žeby niet typografického vyhotovenia Nitry VII vyplatený bol prijímaním poštovou dobierkou ceny skrze spolkovú kníhtlačiareň našu vyporiadať sa majúcich výtiskov. Len myslí správa, že by z Vašej strany nebolo asnáď žiadnej ťažkosti, keď by takýmto spôsobom nielen polovica otazného účtu, ale celý účet sa zapravil, keď úmysel Váš je celú expedíciu oddať kníhtlačiarni, nasledovne i všetkých dobierkou odoslať sa majúcich výtiskov, ktorých ona ani skrze nikoho iného z pošty vyzdvihnutá byť nemôže, než-li skrze odosielajúcu kníhtlačiareň.

Z druhej strany, jestliby totiž cena všetkých dobierkou poslať sa majúcich výtiskov účet nekryla, správa spolku nášho pristáva na žiadosť Vašu, žeby zvyšok vo dvoch mesiacoch po oddaní typograficky úplne vyhotoveného celého diela vyplatený bol, na ktorý zvyšok avšak správa žiadala by formálny dlžobný úpis s trojmesačným bezúrokovým úverom.

Jestli ráčite byť uzrozumený s takýmto usporiadaním záležitosti, prosím ma o tom uvedomiť a ja Vám odošlem poťažný dohovor vo dvoch rovnoznejúcich prímeroch na podpis.

Avšak ráčte ihneď poslať rukopis, a síce za jedno v každom teda i v pravopisnom ohľade^[1045] na tlač náležite pripravený, a za druhé v dostatočnej koľkosti,^[1046] poneváč by som ja teraz upotrebením viac súdružských síl vyhotovenie prináhliť mohol.

Prosím tiež určite a definitívne udať koľkosť výliskov,^[1047] ako i oznámiť, či revíziu^[1048] posielanú mať žiadate, čo by vyhotovenie oneskorovalo, alebo nie, keď na korektúru nášho faktora Čecha úplne spoľahnúť sa môžete.

S výrazom obzvláštnej úcty

J Francisci

List 176. Jánov Leškovi ^[1049]

7/7 877

Velebný, vysokoctený pane!

Pred niekoľkými týždňami prosil som Vás opätovne v rekoman. liste^[1050] o rozhodnutie strany nového vydania Katechizmu^[1051] a eventuálne o poslanie rukopisu.

Poneváč by sme prítomne stačili dielo dohotoviť preto, že vo výhľad majúc tú prácu, v hotovosti držím a bez potreby platím robotníka. Snažne prosím o uvedomenie ma čím skoršie o Vašom konečnom rozhodnutí sa, poťažne o poslanie čo len počiatkovej časti rukopisu,^[1052] alebo o prinavrátenie mi dohovorov, ak by platnosť obdržať nemali.

So srdečným pozdravením

oddaný ctiteľ J Francisci

List 177. Vladimírovi Ivanovičovi Lamanskému ^[1053]

Вена 18 юля 1877

Почтенейший Владимир Иванович!

Вам лучше всех Русских известно в каких отношениях живем мы Словаки.^[1056] Вам также понятно, что положение наше в течении последних годов сталося значительно хуже. Нам закрыли три гимназии и Матицу и забрали их фонды и все имение Нам конфишкуют учебных брусы книги без процесса только полицейными указами — и против того нет никакий аппелат Наши народные деятели черезчурь гонени и бедном положении, другие опять, у которых было и средств и охоты жертвовать для народных и словянских дел, померли, как напр. три командири Червень Козачек — Павлини у нас теперь нет человека самостоятельного, который имея способности и отваги действовать в пользу славянского дела, в материальном отношении был бы обезпечен против уничтожения. Народных заведений у нас теперь двое: акционная типография в Турчанском Св. Мартине, которой я директором — и наши газеты: Народные новины, Народный Гласник — редактор Николай Ференчик — Орол — редактор Андрей Трухлый, — и юмор. сатиристический Чернокняжник“ — редактор Андрей Чернянский. Эти газеты нам все нужны, но особенно Народные новины, которые теперь пользуются большею участью читателей Тем до сих пор их редактором Амброси Пиетор, сотрудником же Николай Ференчик и Самуел Захей, самые заслуженные личности, но очень бедно гонорованные, т. е. только двое гульденами. Газеты эти не приватные, а народные предприятия, и ради их великой возможности для народа, и ради того, что у нас нет людей, которые были бы в состоянии положить кавцию и рисковать превзятие издержать издавания. И так Народные новины народные органом которых распоряжает и наблюдает за из намерением конзорциум, которым явно меннованным начальником Павел Мудронь действительным же я.

Между нашими газетами и типографией такое отношение, что они поддерживают друг друга, так что актеры типографии не могут издаваться газету, ибо теперь нет книжевной работы, так как каждый человек отянется рисковать какое либо издавание на свой счет, и работы для матицы и гимназии прекратилось.

Беда нам и в том, что нет у нас денег чтобы тот или другой способный человек в каком либо интересном и важном современном вопросе и деле, — для ориентации и прочего мы путешествовать хотя и на невеликое расстояние, или чтобы мы могли дать напечатать какую либо и современным вопросам нужную брожуру для роздачи даром и прочего.

И опять мы не хотим и нам нельзя остаться в забвенности и несодействующими на родине, ни в словянстве. Если наше содействование станется невозможным и прекратится, вновь его начать труднее, чем поддерживать некоторое время и Словаки пандут 10-20 годов назад Словаки же, кажется, не неважная позиция для словянства и ради их географического и топографического положения, и ради их 3. миллионовой численности, и ради их преданности славянскому делу, и как колыбель Коллара, Шафарика, Штура и прочих.

В последнем времени мы получили известия из достоверного источника, что некоторые жупани словенских комитатов настоятельно требуют от правительства запретить Народные новины. Мы приготовлены к этому в том аспекте, что против нас мадярам ренегатам все удастся и все свободно, но мы совсем не приготовленны относительно начатия выдавать новую политическую газету. У нас по закону политические газеты издаваемые не в Пештьбудине, хотя только два раза в месяц должны положить в казенные руки 5250 гулденов кавции — ежедневно издаваемая газета должна положить двое только, и если прекратится издавание газеты из какой либо причины, кавция останется два года от прекратения в руках правительства.

В случае запретения выдавать Наровные новины, нам необходимо было бы особенно в настоящем времени, опять начать издавать новую политическую газету. Но для этого у нас нет возможности, потому что мы ну в состоянии собрать новую кавцию, г. е. 5250 гулденов.

В этом, почти отчаянном положении я решил послать Вам с довернием и откровенностью эти известия и покорнейше попросить Вас, чтобы Вы благоизволили у славянского благотворительного общества изходататствовать для выше означенных потребностей наших денежное пособие в сумме какую Вы благополучно определить изволите.

В случае запрещения Народных новин чего мы опасаемся, и в котором случае нам надо быть в данную минуту приготовленными, нам нужна большая сумма и кажется желательным получить деньги определенные для кавции чем скорее, тем лучше.

Все денежное пособие, которое славянское общество благоизволим отпустить для нас, прошу послать посредничеством Высокопреподобного отца Михаила Федоровича Раевского.

Но позвольте мне решательно попросить Вас, чтобы ни об этом моем прошении, ни об отпустении какой либо суммы для словаков публично ни словно упомянуто не было, ибо лучше нам неполучить ничего, чем переносить последствия узнания чрез мадяр роддерживания нас Русскими.

Любезнейший Владимир Иванович! Я чувствую, что нескромно, даже быть может и стыдно просить от Вас Русских тогда, когда у Вас бездна требований из всех сторон: ничего делать! Вам вероятно знакома наша словенская пословица: Потреба закон руши.“ И так русть извиняет меня эта пословица.

Я очень желал бы поговорить с Вами относительно наших словенских дел и если Вы намереваете прийти в Вену пошлите мне чрез Михаила Федоровича^[1057] об этом известие, и я доставлюсь в определенную минуту из Турч. Св. Мартина, где теперь живю.

Прощайте и незабывайте Словаков.

Ваш искренейше переданный покорнейший слуга

Иван Францисци

List 178. A. Velitsovi ^[1058]

Tekintetes Alispán Úr!

Folyó évi augusztus hó 21-kén 83. eln. sz. a. kelt igen tisztelt felhívásnak megfelelőleg, van szerencsém tisztelettel jelenteni, hogy a „Slovenská Matica“^[1060] számlájára részvény társulati könyvnyomdánkban elkészített nyomtatványok megrendelése, minthogy a „Matica slovenská“ székhelye és könyvnyomdánk egy helyütt volt mindég csak rövid uton, szóval az illetö kézirat átadásakor, vagy Pauliny-Tóth Vilmos, a „Slovenská Matica“ alelnöke, vagy pedig Sasinek Ferenc maticai titkar által történt. Ennél fogva azon munka megrendelését, mélyér a kérdésses 6 frtnyi követelésünk jár, írásbeli meghagyással nem igazolhatjuk.

Azonban ígazolja azt az 1848 iki. XVIII. t. sz. 39 §a. értelmében vezetett üzletkönyvünk és a nyomtatvány maga. A kérdéses üzletkönyvükben nagyon is látható, mikép 1872^iki November 25^ten 445 sz. a. rendeltetett meg a „Letopis Matice slovenskej“ X. évfolyan 2 füzet kiálítása. Ezen szám alatt az 1. 2. és 3. ív elkészítése van bevezetve, ugyan azon füzet folytatása, vagy is a 4. 5. 6. és 7. ív pedig csak a következő, vagyis 1837^ik évben fejeztetvén be, az az 1873^iki évi 629 sz. a fordul elő az üzleti könyvükben. Az egy és ugyan azon füzet két szám alatt bevezetése azért történt, hogy az üzletkönyvünk a számadásainkkal, melyek a tetleg előállított munka szerint és évenként állítattnak össze és járatnak be, összevágjon.

Ezen egész füzet 629^ik számmal jelelve 1873^iki évi október 2^an mutattatott be az 1848^iki XVIII. t. cz. 40 § a értelmében a Tettes alispáni hivatalnak.

Történt azonban, hogy a kérdeses „Letopis Matice slovenskej“ X. 2. füzet utolsó oldalán és a füzet szovegével összefüggőleg kinyomtatott tartalom (Obsah) hibás volt. Annál fogva, üzletikönyvünk tanusága szerint, 1875^iki március 1^en a kiigazított tartalomnak egy lapnyi új kinyomatása rendeltetett meg, mely munka üzleti könyvünkben 2011 száma alatt fordul elő, s annak legalján kinyomtatott jegyzék mutatja mikép ezen lap a „Letopis Matice slovenskej“ X. évfolyam 2^ik füzetéhez tartozik.

S ezen krigazított és így másodízben egy lapon kinyomtatott tartalom azon munka, melyért járó 6 frtnyi követelésünk még kifizetve nincsen.

Az arra vonatkozó számlánk (1 %) alatt visszacsatolása mellett, van szerencsém a kérdéses lap egy példányát (2 %) alatt ide mellékelni, a „Letopis Matice slovenskej“ X. 2 füzetet, valamint üzleti könyvünket is — é két utóbbit szíves betekintés végett s visszamenőleg — bemutatni és a kérdéses 6 frtnyi követelésünk kegyes kifizetésért esedezni.

Kelt Túrocz Szent Mártonban 1877^iki

Szeptember 4^ken Tekintetes Alispán Úrnak

alázátos szolgája

Túrocz Sz. Mártoni könyv

nyomba részevény társulat

J. Fiancisci

List 179. Vladimírovi Ivaničovi Lamanskému ^[1061]

Vysokoctený a predrahý Vladimír Ivanovič!

Ráčte odpustiť, že na zdelené mi Vladislavom Karlovičom^[1062] Vaše veľmi vzácne dotazy a náhľady tak pozde odpovedám. Srdečne Vás prosím, aby ste to opozdenie nepripisovali neochotnosti ani naproti Vašej ctenej osobe, ani naproti Vášmu úmyslu, ani naposledy naproti predmetu samému. Vaša osoba je mne a priateľom mojim taká vzácna, ako môže byť osobnosť, od ktorej — aby som skrátka povedal — očakávane spasenie, lebo Vy ste jediný, ktorý najlepšie znáte naše pomery, o ktorom sme presvedčení, že nás za hodných drží spasenia, a na tom i pracuje, — naposledy že k tomu i energie, i spôsobnosti, i prostriedkov má a zná. Čo sa zase úmyslu Vášho, urobiť otázny návrh, dotýče, ten nás naplňuje radosťou a najoddanejšou vďačnosťou. Naposledy predmet sám vyvolili ste taký, že ohľadom na potrebu a povahu veci, lepšie vyvoliť ho ani nemožno.

Opozdenia môjho príčiny záleží v tom: že opytoval som sa i priateľov svojich na rozličných miestach, ako by bolo pre Vás a pre nás najlepšie téma formulovať; z druhej strany, že kto prevzal by tú prácu na seba tak, žeby ju i možne najpríhodnejšie vyčerpal, i na čas vyhotovil. Lebo znať Vám treba, že od 10 rokov veľmi premenili sa okolnosti u nás. Veľmi citlive sme ubití, ktorí povolaní boli by pracovať či literárne, či iným spôsobom v prospech národa. Sme v tom položení, že každý z nás prinútený je návalom všelijakých mechanických a ducha ubíjajúcich zaneprázdnení zarábať svoju každodennú výživu; iní zase sú zastrašení panujúcim terorizmom. A tak kto by znal, ten nemôže, a kto by mohol, ten nezná.

Pritom všetkom ja pokladal by za hriech samovraždy z našej strany, jestli premeškali by sme príležitosť podávanú nám Vami, oboznámiť s položením naším tých, na ktorých nám nadovšetko záleží a záležať musí. Preto vynaložím všetku energiu na to, aby vyhotovili sa oba Vami žiadané spisy,^[1063] keď i spojenými silami viacej pracovníkov, a už teraz porobím poriadky zbieraním materiálu skrze rozličných, ktorý materiál potom môže byť zredigovaný v organický celok skrze jednoho, k tomu najsúcejšieho.

Dotečne formulovania tématov, jestli ono bude príhodnejšie, tým lepšie; ale mojím zdaním, akokoľvek bude téma formulované, práca vypadne tak, ako ju spisovateľ bude vedieť a môcť vyhotoviť. Ide hlavne o to, aby téma začrelo do najživotnejšieho a aby spisovateľ vyčerpal všetko to, čo o nás a tunajších pomeroch Vám znať treba — rozumie sa, na základe faktických a spoľahlivých daní.

Témata sú Vami veľmi dobre vyvolené. Jedno z nich vzťahuje sa na kultúrny stav a zahrňuje v sebe národnostnú otázku v jej špeciálnosti, literatúru a literárne podujatia, spolky (Matica slovenská), — školy (ľudové školy, gymnáziá, vyššie učebné ústavy atď.). Druhé téma vzťahuje sa na stav materiálny, občiansky, politický so všetkými odvetviami, príčinami a následkami. Ale veľmi nesnadno je hranicu položiť medzi oboma, lebo v Uhorskej interes národnostný je a. Špeciálny národnostný interes, a síce pozitívny (pre Maďarov) a negatívny (pre Nemaďarov) má výlučný a rozhodný vlyv na všetky intencie, iniciatívy a skutky vlády, zákonodarstva, spoločenského a municipalného života, publicistiky atď. a zase z druhej strany všetky úsilia, inštitúcie, zákony, ústrojnosti štátu, municípií, obcí, společnosti majú za hlavný, jestli nie výlučný cieľ, v národnostnom ohľade pri Maďaroch pozitívne, pri Nemaďaroch negatívne vlývať, t. j. tamtých dvíhať; zveľaďovať politicky, občiansky, sociálne, materiálne — týchto zase ubíjať a ničiť a nemožnými robiť v celku a v jednotlivcoch.

Avšak spojiť oba témata v jedon spis bola by priveľká práca pre jednoho. A tak myslel by som urobiť medzi nimi hranicu tak, ako som ju horevyššie označil. Ináče, pri prevedení úlohy môžu pracovatelia vo spoločnom dorozumení sa ustanoviť sami sebe hranice pre jednotlivé špeciálne otázky.

Podotkýnam ešte len toľko, že na vypracovanie otáznych spisov ustanoviť by sa mal termín jednoho roku, k. pr. do 1. januára 1879. Ďalej, že by žiaducno bolo s istotou dozvedieť sa nám cestou súkromnou, a nie len cestou Vašich časopisov o definitívnom usporiadaní tejto otázky skrze Vaše „Obščestvo“,^[1064] poneváč k nám len jediný „Ruskij Mir“^[1065] dochodí, a z toho často vystávajú čísla tak, že by ľahko stať sa mohlo, že by sme my, ktorých sa vec týka, o celej záležitosti nedozvedeli sa ničoho.

Ľutujem, že žiadosti Vašej, strany štatistických spisov skrze Slovákov a o Slovákoch, alebo o slovenských krajoch vydaných slúžiť nemôžem. Známa vec je Vám, že už predtým, v prajnejších časiech, tí Slováci, ktorí povolaní boli a spôsobnosti i ochoty mali verejne pracovať, boli diletantami, z tej príčiny, že podľa okolnosti a potreby momentu, prinútení boli sily a schopnosti vynakladať na to a v tom spôsobe, ako práve interes ich národnej veci požadoval. Za špecialistov vyvinúť sa, alebo hlbším skúmaním, rozsiahlejším zbieraním daní atď. zaoberať sa nemali času, pokoja, prostriedkov, slovom, možností. K tomu nikto nemal k takej práci peňažných prostriedkov; a kto by bol nejaký uznania hodnejší spis špeciálneho obsahu vyhotovil a vydal: nebol by mohol, speňažením ho, ano dosť miernu čiastku svojich výdavkov nahradiť. Teraz je vec ešte nesnadnejšia, lebo každý prinútený je celou pozornosťou a úsilím starať sa o svoju skromnú, ba biednu výživu. Sassinkov štatistický spis^[1066] je nepatrná a nespoľahlivá pletka, bez kombinácie, kritky a rozsudku — miestami k pohoršeniu. — Ethnographickú statistiku Slovákov napísal Aloys Šembera a je vytlačená v letopisu „Museum království Českého r. 1876“, pod záhlavím: „Mnoho-li je Čechů, Moravanů a Slováků, a kde obývají“. V slovenských vydaniach nevyšli podobného obsahu články.

Veľmi ľutujem, že môj koncom apríla napísaný a cieľom poslania Vám po spoľahlivej príležitosti u Michala Fedoroviča^[1067] nechaný list^[1068] nedošiel k rukám Vašim. Mám síce o ňom náveštie, že je poslaný, a síce s koncom októbra do hlavnej kvartieli. Otázka je len tá, či odtiaľ prišiel k Vám? Jestli áno, tak snažne prosím vyložené v ňom prosby a objasnené pomery vziať v láskavé vnímanie. Avšak jestli by ten list Vám doručený nebol, osmeľujem sa nasledujúce v krátkosti predniesť a porúčať Vašej láskavosti.

Vy sami znáte dobre poňať naše terajšie položenie. Niektoré veci som i v tomto liste objasnil. Všetko listovne vyčerpať bola by priobšírna práca. Oprobujem teda situáciu našu len niekoľkými slovmi Vám označiť, — Vy všetko ostatne pojmete. Jedným slovom, nám chybia peniaze. To nám prekáža rozvinúť účinkovanie, to nám hrozí, verím v Boha, nie úplným, ale veľmi citeľným úpadkom, podľa okolností pristavením činnosti najpodstatnejších faktorov. Ku príkladu: Nech nám zakážu náš jediný politický orgán Národné noviny, čo teraz stať sa môže kedykoľvek, jednoduchým polit. vládnym dekrétom: nie som vstave namiesto nich nový politický časopis vydávať, lebo nám nemožno zozbierať k tomu potrebnú kauciu 5.250 zlatých r. č. A bolo by nám treba v terajších časiech, a asnáď i ohľadom na blízku budúcnosť, v ktorej i o nás môže prísť reč, nielen terajšiu politickú žurnalistiku udržať, ale i rozšíriť podľa možnosti na denník. Redaktori pracujú za 600 zl. ročne na hlavu; to je taká obeť, že len to najväčšie sebazaprenie a oddanosť národnej slavianskej veci je vstave vydržať; nadlho nemožno naprosto preto, že je nemožno. Ďalej my nemáme ľudí k účinovaniu súcich — takých, ktorí by boli materiálne dobre postavení — a ktorí sú súci, majú ochotu a boli by povolaní, tí nemajú prostriedkov — prinútení sú mechanickými, ducha ubíjajúcimi a celý čas a pozornosť zanimajúcimi prácami svoju každodennú biednu výživu zarábať. Srbi zabezpečili Miletičovi^[1069] materiálnu existenciu: Slováci nie sú vstave to urobiť žiadnemu zo svojich ľudí. My nemáme prostriedkov nekam, dosť nie ďaleko cestovať pre poučenie sa o stavu životných otázok, pre orientovanie sa. Nemáme prostriedkov k vydaniu a asnáď rozdaniu dákeho v danom momente potrebného spisu, poučenia, ani na vyvinutie dajakej, v istej dobe potrebnej činnosti, s ktorou sú spojené výdavky. A verte mi, že v našich pomeroch, pri našej skromnosti a malých nárokoch, pomerne dosť miernou pomocou bolo by nám a veci slavianskej veľmi spomôžené. Nech ku príkladu máme kauciu na politický časopis — taký, akým sú teraz Národné noviny 5.250 zlatých, alebo na denník 10.500 zl. v hotovosti pojistenú a tu pri rukách úrokonosne uloženú, to ostatnie by sotva viac vyžadovalo, ako jakýchsi 5-6 najviac 10.000 zl. ročne. Ale my toho nemáme a zozbierať nemôžeme, a to ochromuje našu národnú činnosť, to nám hrozí úpadkom na — kto zná — koľký čas, lebo starší sa pomíňame bez účinku zodratí v nádeníckej práci, a mladší, bez zachytenia ich skrze starších do práce, upadnú do marazmu, materializmu a egoizmu — a ľud bez vodcov — stane sa mŕtvou masou, ktorá nevedome a nevoľky bude slúžiť tomu, kto položí ruku na ňu. Avšak, ohľadom na naše pomery prinútený som náročky poznamenať, že je želateľno, aby o tomto predmete vo verejnosti žiadna zmienka urobená nebola, lebo lepšie nám ostať bez podpory, ako znášať následky dozvedenia sa skrze našich protivníkov a podporovaní nás. Ináče prostredníkom pri pozitívnom výsledku byť môže Michal Fedorovič.

Ja želal by som si s Vami častejšie pobesedovať, ale neznám cesty. Myslel som, že prostredníctvom Michala Fedoroviča, k čomu mal by som dobrý spôsob, ale keď i môj predošlý list potreboval pol roka, aby len bol poslaný, a pritom ešte ani neznám, či prišiel k Vašim rukám, nuž i tá cesta zdá sa mi byť nepríhodnou. Jestli by sme mohli osobne pohovoriť, ku príkladu vo Viedni, bolo by mi najmilším.

Porúčajúc seba a nešťastný národ slovenský Vašej láskavej pozornosti, ostávam

Váš pokorný sluha a oddaný ctiteľ

5/12 877