ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

List 77. Výboru Matice slovenskej ^[540]

Slávny Výbor Matice slovenskej!

V záležitosti zbierok na „Dom Matice slovenskej“ následkom uzavretia poslednieho Valného zhromaždenia Matice slovenskej a zasadnutia Výboru kroz mňa v zmyslu plnomocenstva od sláv. Predsedníctva Matice od 28. aug. 1869 p. č. 46 obdržaného zavedených a o stave zbierok týchže mám štestie predložiť slávnemu Výboru nasledujúcu správu:

Po obdržaní práve pripomenutého plnomocenstva nepremeškal som v zmysle uzavretia valného zhromaždenia p. č. 39 vyhotoviť „Vyzvanie k príspevkom na Dom Matice slovenskej“,^[541] podľa ukážky pod :/: priloženej.

Vyzvanie toto poslal som redakcii „PbV“, aby ho predne v úplnom znení dala vytlačiť vo svojom časopise a potom i osobitne v potrebnej koľkosti a poslala redakciám iných slovenských časopisov, ktoré ju o to požiadajú. Spolu som požiadal redakcie „Národn. hlásn.“, „Sl. novín“ a „Vlastenca“, aby ho vo svojich listoch v celom znení vytlačiť dali, alebo ak by im to možné nebolo, pripojili ho ako prílohu. Podobne som požiadal redakcie časopisov „Obzor“, „Sokol“, „Cyrill a Method“, „Vojtech“ a „Ev. cirkev. listy“, aby vyzvanie tože rozposlali so svojimi listami tiež ako prílohu.

Mimo toho poslal som k uverejneniu skrátené vyzvanie redakciám „Zukunftu“ a českých novín. Poslanie tohože vyzvania srbským a chorvátskym novinám nebolo mi dotiaľ možné preto, poneváč som preklady v srbskom a chorvátskom nárečí dosiaľ obdržať nemohol.

Požiadané redakcie takmer všetky vyplnili prosbu moju. Medzitým zamlčať nemôžem, že ma veľmi nemilo prekvapila odpoveď redakcie „Sl. novín“,^[542] ktorej odpis pod://: pripojujem.

Razom s Vyzvaním dal som vytlačiť v potrebnej koľkosti i „Zoznam“^[543] slúžiť majúce za podpisné hárky, a síce polovicu s Vyzvaním, aby totiž toto poslednie takýmto spôsobom i na takých miestach podané byť mohlo, kam prostriedkom časopisov nedošlo, a polovicu bez Vyzvania. Ukážky zoznamov týchto mám štestie pripojiť 3/.

Kadenáhle som obdržal tlačené zoznamy, vymenoval som 81 jednateľov listom^[544] pod 4/., opatril som ich Úpravou^[545] pod 5/. a doručil som im potrebný počet číslami opatrených podpisných zoznamov.

Takýmto spôsobom bola zbierka zavedená na všetkých stranách, v ktorých národ slovenský býva.

Medzitým povstala vo mne obava, že jednatelia lebo z ostýchavosti, lebo z nenavyknutnosti neobrátia sa k osobnostiam a korporáciám takým, ktoré dosaváď od nás bočili, alebo aspoň nezvykli zúčastniť sa na podporovaní literárneho našeho ústavu; a poneváč som za potrebné uznal i tieže osloviť, aby sme ani my samých seba, ani oni nás obviňovať nemohli z premeškania, vyhotovil som príhodný prípis^[546] 6/. a vyzval jednateľov o udanie mi adries takých osobností a korporácií, aby som sa ja bezprostredne k nim obrátiť mohol. K poľutovaniu môjmu tejto mojej žiadosti dosaváď iba jednateľ pán Samuel Novák vyhovel.

Naposledy pred očima majúc veľkú našu potrebu a jej trvanie za viac rokov, z druhej strany vyčerpanosť prostriedkov u tých horlivých národovcov, ktorí pri každej zavdanej príležitosti na ciele národné obetovať zvykli; naposledy do ohľadu berúc potrebu priúčať ľud náš k obetavosti vúbec a všetkých priateľov národa našeho k obetavosti, keď i len menšími príspevkami, ale nielen v okamžitej, lež stálej a trvácnej, ustrojil som i trvanlivú krajciarovú zbierku, pre ktorú som knižtičky dľa ukážky^[547] pod 7/. vyhotoviť dal a jednateľom rozposlal.

K rozmnoženiu prameňov zamýšľam v prospech základiny Domu Matice vydať povesti Jána Kalinčiaka ako tiež k povzbudeniu obetavosti a ochoty zberateľov dať vytlačiť drobnejšie spisy a zaslúžilým ako odmenu rozdať, jestli toto posledné slávny Výbor odobriť ráči.

Výsledok všetkých do konca roku 1869 alebo v hotovosti mne doručených, alebo do mojich počtov prejatých zbierok, sem pričítajúc i hotovosť v čas valného zhromaždenia zozbieranú, obnáša 1.441 zl. 95 kr. K tomu som prejal do mojich počtov od pána pokladníka matičného zbierku do 4. aug. 1869 zozbieranú a ním opatrovanú. Zbierka táto učinila, nie ako slávne Predsedníctvo Matice v prílohe listu od 28. aug. 1869 p. č. 46 — na 1.259 zl. 48 1/2 kr., ani ako tože sl. Predsedníctvo v liste od 26. okt. 1869 pod číslom 88 na 1.240 zl. 48 1/2 kr. udať ráčilo, ale ako v zmyslu tohotože posledného listu účtovník, velebný pán Sásik zo zápisok pána pokladníka dosvedčil, 1.243 zl. 43 1/2 kr. Pre vyhnutie nedorozumeniu poznamenávam, že v sume tejto nie je zahrnutá zbierka v sume 140 zl., kroz pána jednateľa A. Pivku v T. Sv. Martine urobená a v tamojšej Sporiteľni 27. okt. 1869 uložená, — nezahrnutá je preto, poneváč som ani zoznam tejto zbierky, ani osvedčenie, či ju len sumárne do počtov prevziať, ani od spomenutého pána jednateľa, ani od sl. Predsedníctva dosaváď obdržať nemohol. Podobne nie sú v sume tej zahrnuté ani zbierky pri redakcii „Národ. hlásnika“ urobené a mne dosaváď nedoručené.

Z horeuvedených 2.685 zl. 43 1/2 kr. zl. kr.

1. vyplatil pán pokladník Matice ev. cirkvi martinskej 1.000^[548] —

2. uloženo do Sporiteľne martinskej a síce

a) dľa poistenia p. I. podpredsedy od 5. aug. 1869 500 —

b) dľa poistenia Sporiteľni od 20. sept. 1869 (príspevky ochotníkov oravských a mošovských a mládeže ev. martinskej) 80 —

c) dľa uvedomenia tohože Predsedníctva od 22. nov. 1869 p. č. 95 (zvyšok zo zbierky od 4. aug. 1869, p. pokladníkom Matice opatrovanej) 243.48 1/2

d) dľa uvedomenia sl. Predsedníctva od 25. sept. 1869 pod č. 76/zbierka p. Sásika 89 —

e) dľa poistenia Sporiteľni od 21. dec. 1869 (zbierky na svatbách pp. Ondreja Horvátha a Joz. Baranika a jednateľom M. Horváthom oddané) 19.01

Spolu 1.931.49 1/2

Zvyšok je sčiastky vo Veľk. Revúckej vzájomnej pomocnici uložený, sčiastky nachodí sa u mňa na dokumentoch a v hotovosti.

Pri príležitosti tejto mám štestie sl. Výboru predniesť, že sa mi veľmi žiaducim pozdávalo vyhotoviť úplný rozvrh pre záležitosť kúpy domu, aby som i ja znal, i obecenstvo znalo zhromaždenie akej hotovosti prostriedkom zbierok je i z roka na rok, i vúbec potrebno. Medzitým povstala nezrovnalosť medzi mnou a medzi sl. Predsedníctvom, a síce z ohľadu úrokov u mesta T. Sv. Martin od pôžičiek matičných do 4. aug. 1869 závislé. Ja totiž, ponímajúc intenciu valného zhromaždenia v ten zmysel, že kroz kúpu domu nemajú ani základina, ani dôchodky Matice ujmu trpieť, ale že všetko, čo k zakúpeniu, dobudovaniu a pristrojeniu domu pre ciele Matice bude potrebné, vystanoviť sa má prostriedkom zbierok, — toho som bol a som presvedčenia, že základina zbierok vyplatiť má i kapitál 7.000 zl. u mesta Sv. Martin vypožičaný^[549] i u tohože mesta do 4. aug. 1869 od tohože kapitálu závislé úroky, a síce i tieto poslednie preto, poneváč podľa kúpnej zmluvy i tieto úroky sú v kúpnej cene tak zahrnuté, že ich Matica od mesta Sv. Martin viacej žiadať nemôže. Takto považujúc vec, v ten čas, keď išlo o prevzatie zbierky u pána pokladníka matičného sa nachádzajúcej do mojich počtov zbierkových, požiadal som tohože p. pokladníka, aby pre zhospodárenie útrat zásilky, zo spomenutej zbierky prevzal do príjmov pokladnice matičnej na vyplatenie u mesta Sv. Martin do 4. aug. 1869 závislých úrokov 106 zl. 25 kr., ako sl. Predsedníctvo tieže úroky v listoch od 10. a 25. okt. 1869 pod č. 63 a 84 určite udávalo, — a oznámil som bol tento moj krok sl. Predsedníctvu. Medzitým sl. Predsedníctvo neodobrilo tento moj krok a v liste od 25. okt. 1869 p. č. 84 vyslovilo, že sú tie úroky zotretie a len jednoducho odpísať sa majú. Odpísanie presahuje môj úkol, ale podľa môjho presvedčenia ani sa nezrovnáva s úmyslom valného zhromaždenia; z druhej strany nezrovnávajúc sa sl. Predsedníctvo s mojím úmyslom tieže závislé úroky zo zbierok pokladnici matičnej vyplatiť, neurobil som v tejto záležitosti žiadneho ďalšieho kroku a prosím o rozhodnutie poťažne o úpravu sl. Výboru. Pri otázke tejto poznamenávam ešte, že tie závislé úroky činia podľa horeuvedených listov slávneho Predsedníctva 106 zl. 25 kr.; podľa doručeného mi vývodu p. pokladníka matičného od 8. nov. 1869 ale 398 zl. 15 kr., na ktorú nezrovnalosť som sl. Predsedníctvo dňa 12. nov. 1869 p. č. 55 upozornil a tú mienku vyslovil, žeby zamýšľané odpísanie otáznych úrokov, ktorých suma určite ustáliť a dosvedčiť sa má, do rozriešenia kroz slávny Výbor otázky: či odpísať a či kroz zbierky pokladnici matičnej vyplatiť, — narídené byť nemalo.

Naposledy mám štestie predniesť, že p. pokladník matičný tú mienku vyslovil, aby mestu T. Sv. Martin v zmyslu kúpnej zmluvy vydané boli úpisy na matičné pôžičky v sume 7.000 zl., a žeby na túže sumu so záväzkom k 6% úrokom od 4. aug. 1869 počitujúc vydalo povereníctvo budovy dlžný úpis a kasa budovy prejala dlh 7.000 zl. Ja som tiež tej mienky, že mestu T. Sv. Martin úpisy na dlh 7.000 zl., ak sa ešte nestalo, vydané byť majú, podobne že v zmyslu uzavretia valného zhromaždenia dlžoba tá s povinnosťou navrátenia a riadneho splácania 6% úrokov od 4. aug. 1869 prenesená má byť na základinu zbierok na Dom Matice slovenskej, o ustanovenie čoho slávny Výbor úctive prosím. Jestli mi ale slobodno z ohľadu spôsobu skrovnu svoju mienku vysloviť, nezdá sa mi, že by, aby som sa tak vyslovil, Matica (t. j. jej zbierky) Matici formálny dlžobný úpis vydávala, kdežto zdalo by sa mi byť dostatočným, jestli by sl. Výbor uzavretím vysloviť ráčil, že úpisy dlžobné mestu Sv. Martin vydané byť majú, a že dlžobu 7 000 zl. pokladnici matičnej vrátiť a od nej od 4. aug. 1869 počnúc 6% úroky splácať povinné sú zbierky, alebo jestli sa za príhodnejšie uzná, povereník pre zbierky, zo zbierok. Hodnoverný odpis tohoto uzavretia slúžil by pánu pokladníkovi matičnému za dôvodinu jeho počtov a povereníkovi zbierok za naloženie zaviazanosti.

Vo V. Revúci dňa 1. januára 1870.

Ján Francisci, povereník Matice slovenskej

List 78. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[550]

Číslo 97

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

V prílohe mám štestie slávnemu Predsedníctvu zo zbierok na Dom Matice slovenskej doručiť 1 350 zl., t. j. jeden tisíc tristopäťdesiat zl. r. č. cieľom uloženia do sv. martinskej Sporiteľne, s tou prosbou, aby ma slávne predsedníctvo o prijatí tejto zásilky láskave uvedomiť ráčilo.

Nemôžem sa zdržať, aby so zvláštnou radostnou povďačnosťou nepripomenul, že v tejto sume je 1.000 zl. obetovaných veľkomož. a vysokoct. kanonikom pánom Jozefom Kozáčekom, ktorého, ako tak veľkodušného podporovateľa Matice našej, nech Pán Boh živí na mnohé roky! Ačpráve ja nemeškám súčasne vysloviť mu poďakovanie, predsa myslím, že by mu veľmi dobre padlo, keby podobné poďakovanie dostal i od slávneho Predsedníctva.^[551]

Medzi zásilkou touto je tiež poukážka Živnostenskej banky v Prahe na 100 zl. poslaná Pavlom Kuzmánym,^[552] direktorom tejže banky. Táto poukážka nesie 5% úroku. A poneváč by u nás sotva mohla byť použitá ako peniaze, bolo by asnáď najpríhodnejšie ju poslať do Prahy darcovi k zameneniu za banknoty; alebo zameniť ju v pokladnici matičnej tiež za banknoty.

Vo V. Revúci dňa 20. januára 1870.

Ján Francisci, povereník Mat. slov.

List 79. Pavlovi Križkovi ^[553]

Číslo 113

Blahorodý pane!

S poukážkou poštovou na Dom Matice slovenskej poslaných 50 zl. som skutočne prijal a odosielam ich súčasne do Sporiteľne sv. martinskej; medzitým som ich do mojeho Denníka^[554] z tej príčiny uviesť nemohol, poneváč ste mi na ne zoznamu darcov neposlali. Aby teda suma táto čím skôr do mojich počtov ako náleží vzatá byť mohla, prosím Vás o poslanie i zodpovedajúceho zoznania špecifičných darcov v sume 50 zl. Nabudúcne, prosím Vás, vždy tak pokračovať a mne peniaze bez náležitej a k počtom pripojiť sa mohúcej a majúcej dôvodiny nikdy neposielať, lebo mi to iba zmutky^[555] robí.

Pri príležitosti tejto Vás tiež srdečne prosím, aby ste mi tituly,^[556] ktoré mne ani teraz nepatria, ani nikdy nepatrili, nedávali, ako ste to na poštovej poukážke urobili.

Vo V. Revúci dňa 1. febr. 1870.

Ján Francisci, povereník Mat. slov.

List 80. Ján Drahotín Makovický ^[557]

Vo V. Revúci dňa 26. 2. 1870

Dvojictihodný pane!

Listom svojím pod č. 61 v čas rozposielania knižtičiek na grajciarové zbierky^[558] už pred 1/4 rokom^[559] prosil som o poslanie mi úplných a korektných adres takých jednotlivcov, mestských a dedinských obcí a korporácií, ku ktorým by som sa bezprostredne obrátiť mal s prípisom o príspevky na Dom Mat. slovenskej.

Dňa 9. 5. m. som žiadal p. Baligoviča^[560] v novom liste, aby mi také adresy z celej Liptovskej stolice poslal, lebo som z Liptova ešte ničoho nedostal.

Zase nič. Nuž sa obraciam k Vám, aby ste ráčili mať lásku, otázne adresy mi čím skôr poslať z celej stolice, a síce od župana a (…) počnúc — až tam práve za dobré uznáte. Len nech budú adresy úplné a korektné a pri každej posledná pošta udaná.

Sám som už mnoho takých listov rozposlal, a za prospešné držím rozposlať ich súčasne na všetky strany.

Nuž ešte raz prosím o čím skoršie poslanie.

Ján Francisci, povereník Mat. slov.

List 81. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[561]

Číslo 141

Blahorodý pane!

V poťahu na Váš list od 8. t. m.^[562] Vás uvedomujem, že som v záležitosti príspevkov na Dom Matice slovenskej súčasne rozposlal nasledujúce prípisy:^[563]

Ostatným zmenovaným som preto neposlal, poneváč by to priďaleko viedlo, keby takmer každému mal osobne poslať. Hybbe mesto už vykonali za seba.

Ale mi nápadným bolo, prečo ste vynechali I. podžupana tuším Kyseľu, Nemessányiho, Imr. Palugyayho, Starcha a iných pružnejších kat. kňazov. Ak by to mimovoľne bolo Vašej pozornosti vyhlo a mal by som písať, upozornite ma ešte raz, ináče negatívnu správu posielať nebude treba.

Už sa tlačí pekný obraz matičného Domu,^[564] ktorým sa chcem zavďačiť zadarmo všetkým darcom na Dom Matice.

Ej veru, to smutná história s tou vašou ubiedenou cirkvou.^[565]

Porúčajúc sa úctive, zostávam

vo V. Revúci dňa 15. marca 1870.

Ján Francisci

povereník Mat. slov.

Mám hrúzu starostí, dcéru sám vydávam

a svadba bude hneď po Veľkej noci.

Povedzte to s pozdravením i Matúškovcom.^[566]

List 82. Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi ^[567]

Brat môj drahý!

V ostatnom do Martina písanom liste predložil som Ti bol, že by som za výhru pokladal, keby získaný bol Hložanský^[568] za spolupracovníka Nár. novín.^[569] Neznám, čo sa v tomto ohľade stalo. Ja som o tej veci v nove rozmýšľal, a prichodí mi tá záležitosť teraz ešte vážnejšou, nežli predtým. Poviem prečo. Národné noviny v Martine redigované a vydávané budú udalosti v Pešťbudíne posudzovať a ponímať musieť len z novín; ale z vlastného náhľadu očividia nie. A to bude veliká štrbina a obávam sa jednostrannosti. Ty, myslím, tak dobre vieš, ako ja, ako veľmi vážne je pri posudzovaní udalosti, pre orientovanie sa v chaosu správ novinárskych, poznávať veci a ich cenu vlastnými očima a ušima.

Tento veľmi citeľný nedostatok pri Nár. novinách vyplnil by Hložanský, ktorý pre svoje historické štúdiá i ďalej ešte v Pešti ostať zamýšľa. Potom obratnosť pera a zápalistý spôsob písania Hložanského sú vôbec uznaté, ako i jeho známosti a schopnosti nielen pre historické, polemické, ale i pre politické články. K tomu, nakoľko Hložanského takto z diaľky z niektorých podrobností znám, je človek rozkrojený, čím, čím nie, to mi zdiaľky znať nemožno, a skúmať i ináče neprichodí, len to myslím, že by sa veci národnej poslúžilo, keby sa našiel spôsob ducha jeho utíšiť, aby pokojnou mysľou oddať sa mohol svojim vedeckým skúmaniam.

Myslím teda, že pre prospech samých Nár. novín a potom i pre prospech národnej veci by žiaducno bolo, aby si Hložanského získal za spolupracovníka, a síce i pre úvodné články i pre dopisy z Pešti. Ak by takýto krok od Teba asnáď nezávisel, ale asnáď od dohliadajúceho štvorčlenného výboru — čo ja posúdiť neznám, lebo si mi, ako znáš, o tejto veci ani Ty, ani z Turáni nič nepísal, — teda usiluj sa k tomu tenže výbor istotne nakloniť.

Upozornil by som Ťa ale predsa na dve veci, a tie sú: 2. Z ohľadu honorovania prác Hložanského mali by ste prísť s ním určite a úplne na jasné, aby i on znal, čoho sa držať i v tomto ohľade, poneváč on ku svojim štúdiám historickým v Pešti potrebuje substanciu.^[570] A clara pacta boni amici.^[571]

1. Program Nár. novín neznám, ale ak by v podstate bol ten, čo mali Pb vedomosti; tedy by sa bolo s Hložanským napred dorozumieť, aby, napíšeli on niečo, a nezdalo by sa v Turci za také, žeby do Nár. novín pristalo, a nevytlačilo sa, alebo premeniť sa muselo, on to nepovažoval za neodôvodnené sekatum. Pravda, že by i on mal privoliť k tomu, žeby niektoré články, ak by lebo v celku, lebo čiastočne neboli, či pre časové, či pre iné príčiny príhodnými, alebo nevytlačenými, alebo premenenými byť mohli. To právo používajú všetky redakcie a všade, k čomu by, myslím, i Hložanský privolil. Aby ale toho čím redšia a menšia potreba bola, ešte raz prosím dorozumieť sa s ním v poťahu na smer a predmetný objem ním písať sa majúcich článkov.

Kardinálny rozdiel medzi Hložanského politikou od nového roku a politikou Pb vedomostí bol: Bielo-Uhorsko^[572] a Memorandum, alebo Okolie. V podstate je vec tá istá, t. j. národné teritórium, potom autonómia a rovnoprávnosť národná. Len presahuje Hložanský v politických otázkach poťažných na jeho podstatnú myšlienku ponímanie politických otázok a Okolia spojených, práve tak, ako presahuje geograficky jeho Bielo-Uhorsko — naše Okolie. Ja ale myslím, že to nevadí. Jestli Národné noviny zadržia myšlienku Okolia preto, že sa národ za to vyslovil, dobre, majú k tomu dôvod; ale ak Hložanský ostane pri Bielo-Uhorsku, tiež dobre, on má za to tiež dôvody historické. Tak myslím, že v obidvoch týchto predmetoch možno hovoriť v Národ. novinách zvlášte, jestli by Hložanský písal pod vlastným menom. Len nech sa deje bez polemie, menovite bez polemie náruživej a vždycky s tým pravidlom pred očima, aby vec národná netrpela.

Ostatne ani neznám, či by Hložanský do Nár. novín písal o Bielo-Uhorsku, poneváč tak vyrozumievam z jeho listu, že on chce Bielo-Uhorsko i ďalej samostatne vydávať.

Ešte raz Ťa prosím a prosím v mene veci národnej a Národ. novín, daj si na tom úprimne záležať, žeby Hložanský bol pre úvodné články a dopisy z Pešti získaný.

Pripojujem jeden príhlas,^[573] ktorý mi v posledných časiech viac ráz bol už takmer pod perom, ku ktorému ma ale najnovšie jedno upozornenie konečne rozhodlo. Daj ho, prosím Ťa, čím skôr vytlačiť v Národ. novinách. Ej, keby milý P. Boh chcel dať, žeby sa i srdcia, i mysli, i sily spojili, spory a nedorozumenia zakončili. Ináč, ako môj upozorňovateľ pripomína, všetko čert vezme.

Zbohom 30/3 870

List 83. Jozefovi Hložanskému ^[574]

Bl.^[575] pane!

Na Vaše dva ctené listy od 17. a 26. marca^[576] odpovedať chcejúc najprv usudzujem, že tematá, ktoré ste mi v nich dali, za veľmi vážne pokladám. Nechcem byť obšírnym, poneváč sa obávam, že čím obšírnejšie by som sa vyslovil, tým viac, a dosť ľahko bez základných škrupuľov by som vzbudil vo Vás.

Prvé je územie slovenské^[577] a postulát Váš, aby som ja dal firmu k určeniu územia národného slovenského so svojstvom provincie Uhorsko-slovenskej v hraniciach medzi Moravou, Ondavou, Tisou a Tatrami — s provinciálnym zákonodarstvom atď. — a že Vami menovaní iní vypracujú k tomu elaborát. Ja úplne pochybujem, že by v terajších časiech čo len jeden z menovaných Vami elaborát ten tak podpísal, že by sa jeho meno i verejne vytlačiť mohlo. Poneváč sa obávam, že by tá idea nehodila sa pre program národný do terajších časov, v ktorých dľa stavu chápania záležitosti vlast našej považovaná by bola za dekomponovanie Uhorska a za zničenie maďarstva i tam, kde ono skutočne býva — čo sme ani nechceli, ani nechceme. Pre chladnokrvnejšie z jednej a druhej strany smelšie ponímanie idey tej, je idea sama z historicko-politicko štátneho stanovišťa ešte nie dosť vyvážená, a mysly pre ňu nie dosť pripravené!

Ale za užitočné a potrebné držal by o idei tej štúdia pilnovať, a o nej trebárs i v tom istom časopisu, t. j. v Nár. novinách rozjímať, ktorý stojí na stanovišti Sv. mart. memoranda, ako som to v liste Ferienčíkovi písanom a Vám v odpise zdelenom vyslovil.

Ináče sa má vec s národno-hospodárskym zásadom. K tomu je čas tu. Argumentovanie Vaše v poťahu na predmet sám uznávam. Len v poťahu na spôsob prevedenia som nie Vašej mysly. Vy chcete odo mňa len vývesku. Nie že by som to za obídenie pokladal, lež aby sme sa dobre rozumeli, poznamenávam, že som nikdy neslúžil ani nechcem slúžiť len za vývesku; ale čoho sa chytím, chcem tomu fakticky a činne zodpovedať. Aby som ale zodpovedať mohol, potrebno mi osvojiť si predmet a situáciu, aby som i predmet, i situáciu mal v moci a posledným v prospech predmetu príhodne zužitkovať mohol.

Už pred dvoma rokmi, keď som písal články o vzájomných pomocniciach,^[578] spomenúl som, že vzájomné pomocnice, keď sa vo väčšom počtu pozakladajú, spojiť sa majú vo vyššiu vzájomnú pomocnicu. Od tých čias viac dozrievala myšlienka vo mne.

Teraz nahliadam, že nám treba ústav založiť, ktorý by možne v každom ohľade finančnom a národnohospodárskom emancipoval ľud a kraj náš pod nemeckej, talianskej, maďarskej a židovskej kontribúcii, a aby peňažité prostriedky ľudu a kraju nášho jemu donášali úžitok.

Ale predmet potrebuje zovrubnené štúdium. Preštudovať treba najprv povahu tých ústavov alebo oddielov, ktoré by sme potrebovali a mať chceli, teda:

1. ústav záložný a tu a) hypotekarný a b) na ročné zálohy;

2. ústav kreditaci a tu zase a) pre priemysel, obchod a poľné hospodárstvo;

3. zabezpečujúci ústav proti ohňu, krupobitiu, životu atď.

Povahu všetkých týchto ústavov mi treba preštudovať, čím sa práve teraz zaoberám, aby som si presvedčenia nadobnudnul, či všetky tie agendy spojiť sa dajú v jednom ústave, a či vláda, ktorá ku pr. Šporkasu^[579] s Martin. bankou spojiť nedovolila, dovolí všetko to spojiť v jednom ústave. Potom sa treba orientovať, aký kapitál je potrebný, a ako ten kapitál zohnať tak, žeby predsa dirigovanie poistené bolo pre národných ľudí. A v tomto ohľade veľmi mnoho opatrnosti treba, poneváč my zo svojich prostriedkov potrebný kapitál nezoženieme. Naskrze nie som Vašej mienky, že by sa medzi národnými ľudmi „poľahostaji“^[580] dalo poldruha milióna zohnať. Ani pri najväčšom namáhaní nezoženie sa ani desiata čiastka. Tých ku pr., ktorých ste v liste od 26/3 pre výbor menovali, okolnosti znám a pochybujem, aby čo len 5.000 zl. vstave boli zložiť.

Jestli Vám na veci záleží a myslíte, že by ja s ňou s prospechom vystúpiť mohol, teda majte trochu trpezlivosti, kým si predmet osvojím, situáciu úplne poznám a prípravné kroky porobiť nechajte s dúverou ale mňa, také, aké podľa situácie a podľa toho, čo a ako som ja vstave vyviesť, za prospešné a potrebné uznám. Pri každom vážnejšom podniku treba koncentrovanie všetkého v jednej ruke, a ak by bolo treba, ako i sám v liste uznávate, i istá diktatúra. Mnoho báb skazí dieťa. A každý človek má svoj spôsob, v ktorom ak je mýlený, neprevedie nič, alebo málo.

Kým potrebné prípravy nebudú porobené, za škodné uznávam každé verejné prehovorenie o veci, lebo by ľahko mohli uchytiť Židia myšlienku a zaujať pole v Bystrici, ako sa už stroja v Trenčíne so Živnostenskou bankou.^[581] Dávať ale domácim týmto verejne charakter a úmysel národný, a síce dotedy, kým sa všetko prevedie, uznávam podobne za škodné a za prekážku, na ktorej by sa všetko rozpadlo, alebo za príčinu, pre ktorú by práca naša padla v prospech iných.

Prosil by som Vás teda, aby ste o predmete tomto predbežne verejne nič nepísali, a i čím menej hovorili.

Ale by som vás tiež prosil, aby ste boli tak dobrý zaopatriť a ako „fracht“ poslať mi stanovy a Geschäfts a Vermögens Ausweisy^[582] na r. 1869 peštianskych bánk.

Naposledy poťažne na Vaše osobné žiadosti oznamujem Vám, že som tieže žiadosti Ferienčíkovi zdelil^[583] a porúčal mu celú záležitosť s Vami teraz, keď v čas velkonočných sviatkov príde do Budína, s Vami osobne pokonať, čo je najpríhodnejšie. Medzitým myslím, že by ste i Vy určiť mali id at certo a koľko mu posielať budete. A po druhé, pochybujem, že by počet predplatiteľov na Nár. noviny dovoľoval z ich dôchodku i Ferienčíkovi, žiť i jeho spolupracovníkov honorovať, i Vám dať značný honorár platiť.

List 84. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[584]

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

Na ct. dopisy od 8. a 9. t. m.^[585] p. číslami 26, 34 a s. n. mám šťastie odpovedať, ako nasleduje, a síce:

a) V poťahu na ctený dopis od 8. t. m. p. č. 26, v ktorom sa mi zdeľuje, že Výbor Matice dňa 12. januára b. r. p. č. 25 naložil správe matičnej mojím náradám p. č. 82 dľa možnosti vyhovieť, poznamenávam, že dľa tohoto dopisu ja neznám, k čomu z predložených mojich nárad som splnomocnený, alebo či dačo a ako mám konať. Tento ct. dopis teda len v predbežnú známosť vziať môžem a očakávam alebo určitý význam, alebo výťah zápisnice.^[586]

b) V poťahu na ct. dopis od 9. marca sine nu, v ktorom sa mi oznamuje prijatie: a) zbierky mošovskej 100 zl. — b) štvrťročnej arendy od Balku 30 zl. — c) mnou poslaných 500 zl. — poznamenávam, že mi je potrebný i zoznam zbierky mošovskej, ktorý je slávnemu predsedníctvu bez pochyby oddaný, a ktorý som ja ešte nedostal, pretože ja ináče tú zbierku do príjmu uviesť nemôžem, kdežto ja následkom pripomenutého dopisu v mojom denníku už do výdavku položiť mám. Ak žeby teda slávne Predsedníctvo bolo i zoznam obdržalo, prosím mi ho čím skôr poslať. Z ohľadu Balkovej árendy potrebné by mi bolo znať, za ktorý štvrťrok s udaním mesiacov je tá árenda zaplatená, čo prosím, aby mi bolo pozatýmne zdelené.

c) Naposledy poťažne an ct. dopis od 9. t. m. p. č. 34 poznamenávam, že by z ohľadu taxy za prenášku vlastníctva domu^[587] na Maticu slovenskú slávne Predsedníctvo malo apelovať k finančnému ministerstvu, a jestliby i to bolo bez výsledku, nastúpiť cestu milosti. Toto pokračovanie môže mať dvojaký výsledok, a síce: alebo sa môže podariť vyprostredkovať odpustenie taxy, alebo sa predĺži povinnosť k zaplateniu asi za pol roka, a za ten čas bude 918 zl. 6% úroky donášať v prospech základiny. Ja nemyslím, že by proti takémuto pokračovaniu berničný úrad stavel ťažkosti, kadenáhle sa mu oznámi appelata;^[588] ale jestli by predsa naliehal tenže úrad na zaplatenie taxy, nuž zdeľujem slávnemu Predsedníctvu, že ju ja bezprostredne zložiť preto nemôžem, poneváč toľko peňazí nemám, a neznám, či do uloženého termínu, ktorý mi oznámený nebol, toľko mať budem. A tak by som myslel, žeby tú taxu, ak by sa naponáhle zložiť mala, slávne Predsedníctvo z hotovosti v martinskej Sporiteľni zloženej, vyplatiť ráčilo. I ináče by ja ako povereník bezprostredne platiť nemohol, ale platiť môže a má Matica, teda jej predsedníctvo, poneváč dom je na meno Matice ako vlastníka prenesený.

Vo V. Revúci dňa 15. marca 1870

Ján Francisci, povereník Mat. slov.

List 85. Jánovi Bobulovi ^[589]

Veľactený pane!

Odpusťte, prosím, že na Váš ctený list od 4. t. m.^[590] pre mnohé súkromné zaujatia a starosti iba teraz odpovedám.

Pravdu máte, že som si v prvej čiare želal a želám si, aby ten novinársky spor prestal.^[591] Nechcem skúmať príčiny a pôvod tých sporov, ale toľko vidím, že ten spor presahoval hranice slušnosti, že bol národnej našej záležitosti na velikú neúctu a škodu, že noviny naše boli gladiátormi, ktorí bijú jeden druhého, neprajníkom slúžili k zábave a spolu k ošklivosti.

Po druhé želal som si a želám si, aby v národe svornosť a jednota docielená bola. Málo nás je, ktorí s národom úprimne mienime, a ak sa i my ešte roztržkáme, i tých málo tým oslabí sa. Ja nechcem uniformu, ale uzrozumenie sa, aby i keď by ináč byť nemohlo, i rozličnými cestami pracovali všetky sily k jednému cieľu. Ale Vás pri predmete tomto upozorniť chcem na jednu, podľa môjho zdania vážnu vec. Vy, nateraz neznám v akej akovosti, či ako majiteľ, či ako redaktor, či ako spolupracovník ste človekom „Slovenských novín“^[592] — alebo, ako na čele Slovenských novín stojí, Novej školy slovenskej. Kto je hlavou tejto školy, kto prináleží k nej, to je tajomstvom. Ako som to raz aj kdesi povedal, s neznámymi faktorami kalkul robiť nemožno, ani s neznámymi jednotlivcami vyjednávať. Mne sa zdá, že nateraz niektorí páni zo slovenského zemanstva považujú Slovenské noviny za svoj orgán. Jestli áno, a jestli i tým záleží na dorozumení sa s Národnou stranou, bolo by načase, žeby i oni sami pod svojím menom povedali, čo a ako myslia.

Ale konečne všetko toto, ako som povedal, je tajomstvom. Nemôžem ani ja určitejšie hovoriť a ani jednej, ani druhej stránke niečo špeciálnejšieho navrhovať, ako to, čo som predniesol v posledných dvoch odsekoch môjho príhlasu od 10. marca,^[593] a poprosiť Vás, aby ste si ich obsah pripomenúť ráčili.

Ináče porúčam sa úctive a pridávajúc, že ani tento list neni určený pre verejnosť, zostávam s úplnou úctou.

18/4(1870)

List 86. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[594]

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

Na ct. dopis od 12. marca r. t. p. č. 36 mám štestie s úplnou úctou odpovedať:

Úmysel posledného valného zhromaždenia Matice^[595] tak ponímam, že za žiaducne a potrebné uznalo, aby pre všetky potreby Matice ako literárneho spolku súci dom zakúpený bol, a i čo do budovy samej, i čo do vnútorného vystrojenia pojedinných miestností v nej, cieľu primerane ustrojený bol. Útraty ku všetkému tomu potrebné vystanovené byť majú cestou zbierok, bez narušenia základiny matičnej a jej dôchodkov.

Toto je podstata a idea uzavretia poťažného na kúpu domu. Z tejto podstaty a idey, keď ju vtiahneme na skutočne kúpený dom od mesta T. Sv. Martin, v takom stave, v akom bol, nasleduje:

1. Aby sme zaplatili všetky ťarchy spojené s kúpou pri zachovaní výminiek kúpnou zmluvou určených;

2. Aby sme budovu, čo sa budovy samej dotýče, tak prestrojili a doplnili, ako to ciele a potreby spolku literárneho Matice požadujú, t. j. aby obsahovala toľké a také miestnosti, koľké a aké Matica potrebuje;

3. Aby sme tie miestnosti vnútorne tak pristrojili a ustrojili, ako ich určenie so sebou donáša.

Dokedy a akým poriadkom sa to môže a má diať a stať, to ja tak dobre znať nemôžem, ako inej, poneváč neznám, ako dlho a s akým prospechom dariť sa bude zbieranie prostriedkov peňažitých, — a ohľadom na miestne okolnosti ešte tým menej môžem znať, ako tí, čo očitým názorom na mieste môžu si mienku a úsudok utvoriť.

Ale nech je to akokoľvek, podľa môjho presvedčenia nezvratne stojí to: že jestli sa má rozumne a so zachovaním sporivosti a poriadku ohľadom peňazí, času a nasledovania jednoho výkonu za druhým pokračovať: neomylne potrebné je, v poťahu na celú záležitosť, dobre a zrale uvážiť, rozmyslieť a ustáliť určitý plán. Pod týmto plánom rozumiem:

1. Určiť, ohľadom na potreby spolku a zovnútorný objem budovy, ohľadom i na terajšiu primeranosť lebo neprimeranosť vnútorného rozdelenia budovy a na možnosť zo stavebného ohľadu premien, — počet, veľkosť a všetky svojstvá miestností v budove;

2. Aspoň aproximatívne^[596] určiť vnútorné pristrojenie a ustrojenie tých už ustálených miestností;

3. Pre jedno i druhé, t. j. pre dobudovanie a prebudovanie i pre pristrojenie miestností určiť možne viere podobný rozvrh útrat.

Keď tento plán bude ustálený, snadná vec bude skombinovať už prejaté ťarchy s novými potrebami a potom ustanoviť plán i finančný, i administratívno-stavebný, a podľa súrnosti potreby a dostatku peňažitých prostriedkov ustanovovať v hraniciach už ustáleného plánu a pri zachovávaní ho, a prikročiť k prevedeniu tej lebo onej jednotlivosti.

Moja úprimná a naliehavá rada v tom záleží: predovšetkým si rozmyslieť, dobre uvážiť a ustáliť plán na všetko, keď i nie na podrobnosti, poneváč pri všetkom je najsamprv potrebné znať, čo sa chce a aké sú k tomu, čo sa chce, prostriedky. Kým ten plán nie je ustálený, nedržím za príhodne chytať sa do jednotlivostí, poneváč by bola veľmi prirodzená vec, že by jednotlivosti nepristali do celku, a že by zapríčinil zbytočné starosti, práce a výdavky.

Ja si znám predstaviť a oceniť i netrpezlivosť mnohých, i obávanie sa ich o porušenie zbierok, jestli len zabednené alebo nakopené ostanú.^[597] Ale hľadieť treba tomuto poslednému svojím príhodným spôsobom odpomôcť. Z druhej strany ale tej netrpezlivosti vyhovie sa najrozumnejšie, keď sa k systematičnej práci, t. j. k rozmysleniu a ustáleniu plánu pre celok čím skôr prikročí, pri tom ale z očú nespustí ani to, že prenáhliť sa neslobodno, aby to nedomyslenie, nedohliadnutie atď. pozdejšie citlive nemarilo, alebo aby sám plán pre svoje krehkosti nepadnul, a obavu i naproti novým už vopred nevzbudzoval.

Jestliby Výbor zavčasu pred valné zhromaždenie vyhotovil ten plán, poslúžil by dobrej a súrnej veci veľmi znamenite.

Vo V. Revúci dňa 4. apríla 1870

Ján Francisci, povereník Mat. slov.

List 87. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[598]

Odpis. Vo V. Revúci dňa 18^ho apríla 1870

Dvojctihodný pane!

Drahý brat!

Za veľmi slušné a spravedlivé držím uznesenie sa ctiteľov Hodžových v Liptove „vystaviť nesmrteľný pomník v lone národa Hodžovi“, ako píšete vo Vašom príhlase (14. číslo Národ. novín) a „pozbierať a založiť základinu na jeho slávne meno“.

Ako Vám, tak iste každému ctiteľovi Hodžovmu záleží na tom, žeby jeho pamiatka v národe bola vzácna, posvätná.

Práve z tejto príčiny píšem, a píšem Vám ako povereníkovi liptov. ctiteľov Hodžových.

Včera som obdržal od p. G. Fejérpatakyho list^[599] od 12. apríla, v ktorom píše, že nebohý Hodža vypožičal si bol r. 1845 na reč a literatúru slovenskú kroz Matúša Blaho poručených a Gaš. Fejérpatakymu k opatrovaniu oddaných 1.000 zl. v striebre dňa 15^ho mája 1845, v ktorom sa zaviazal i úroky 6% splácať. Základina tá je dosiaľ nevrátená a úroky tiež neplatené. O úrokoch, dľa listu p. Fejérpatakyho, že hovorieval Hodža, že ich na literárne práce vynaložil.

Podľa určenia svojho pripadnúť by mala táto fundácia Matici,^[600] v tom pochybnosti sotva byť môže. Čo sa úrokov dotýče, za to mám, že by Matica, ohľadom na upotrebenie ich na vydanie viacej spisov kroz Hodžu, ani nežiadala. S kapitálom by bola iná vec. O fundácii tej a jej určení, ako i o tom, že bola kroz Hodžu vypožičaná, veľmi mnohí znajú a ak by jej nevrátenie alebo zvedenie jej cieľu určenia, t. j. Matice, v pochybnosť mala prísť, veľkú štrbinu by utrpela pamiatka Hodžova.

Keďže ste sa v Liptove k osláveniu pamiatky Hodžovej zorganizovali, tak myslím, že by ste si za poprednú úlohu postaviť mali záležitosť tejto fundácie, poťažne pôžičky čím najskôr a čím najčestnejšie a nenápadným spôsobom do poriadku uviesť, tým viac, že p. Fejérpataky píše; že sa mu tamojší priatelia Hodžovi zaviazali, ešte kým tam býval, že kapitál na ten pád, ak by Hodža nebol vstave navrátiť, oni zaňho cestou podpisovaním sa zložia a zaplatia.

Prosím Vás teda srdečne, poraďte sa s priateľmi mikulášskymi a liptovskými, položte sa do porozumenia s p. Fejérpatakym a vynasnažte sa túto záležitosť čím najskôr a nenápadným spôsobom usporiadať.

Bol by som Vám veľmi povďačným, keby ste ma o urobených krokoch a ešte radšej o docielenom výsledku svojím časom uvedomili. Len Vás ešte na to upozorňujem, aby ste nemeškali použiť v prospech tejto záležitosti ten dojem, ktorý vzbudilo nenadalé pominutie sa Hodži,^[601] ktorý dojem ochotnejšími činí tamojších Hodžových ctiteľov k obetiam k zachovaniu jeho dobrej pamiatky, poťažne k vymeneniu ich sľubu.

Porúčajúc sa Vám uctive, zostávam s úplnou úctou

Váš oddaný ctiteľ

J. Francisci

Za doslovnú hodnovernosť odpisu

V Pribyline 22. 4. 1870

Bachát

List 88. Viliamovi Paulinymu-Tóthovi ^[602]

Veľkomožný pane spravujúci I. podpredseda Matice slovenskej!

Následkom cteného naloženia od 22. marca t. r. č. r. 41 mám štestie v zmyslu poťažných uzavretí valného zhromaždenia a výborových zasadnutí, ako tiež po dorozumení sa s pánom pokladníkom Matice vyhotovený (úpis) na tých 7.000 zl. r. č.,^[603] ktoré mesto T. Sv. Martin z pokladnice matičnej bolo vypožičalo, a ktoré prenesené sú na základinu Domu Matice, s tou úctivou prosbou Veľkomožnosti Vašej predložiť, aby ste ho, budeli uznaný za dobrý, ako spravujúci podpredseda vidimierovať, a súčasne kroz mňa uvedomenému pánu pokladníkovi s tým upravením poslať ráčili, že tenže pán pokladník, týmto úpisom, úpisy mesta Martina zameniť a posledne rečenému mestu vydať môže.

Vo V. Revúci dňa 18. apríla 1870

Ján Francisci, povereník Matice slov.

List 89. Jánovi Bobulovi ^[604]

Veľactený pane!

Ráčte mať lásku ešte raz pozorne prečítať môj list ad 18. apríla^[605] a presvedčíte sa, že ste si jeho meritoriálny obsah vo Vašom ctenom liste od 7. t. m.^[606] mylne vysvetľovali.

Veľmi by ma klamala pamäť, jestliby potom že mojom liste po priznatiu, že si želám, aby spor novinársky prestal, a aby v národe našom svornosť, jednota a smerovanie všetkých síl k jednému cieľu dovedené boli — jestli by teda v tom liste od slova k slovu, od interpunkcie k interpunkcii takto:

„Ale Vás pri predmete tomto upozorniť chcem na jednu, podľa môjho zdania, vážnu vec. Vy, nateraz neznám v akej akovosti, či ako majiteľ, či ako redaktor, či ako spolupracovník, ste človekom ,Slovenských novín‘ — alebo, ako na čele Slovenských novín stojí, Novej školy slovenskej. Kto je hlavou tejto školy, kto prináleží k nej, to je tajomstvom. Ako som to už raz kdesi povedal, s neznámymi faktorami kalkul robiť nemožno, ani s neznámymi jednotlivcami vyjednávať. Mne sa zdá, že nateraz niektorí páni zo slovenského zemanstva považujú Slovenské noviny za svoj orgán. Jestli áno, a jestli i im záleží na dorozumení sa s Národnou stranou, bolo by načase, žeby i oni sami pod svojím menom povedali, čo a ako myslia.“

Z tohto meritoriálneho odseku vidno, že môj list ad 18/4 ako i z príhlasu môjho v Národ. novin. vytlačenom^[607] ja stojím na stanovišti neutrálnom, a nie na stanovišti stránky, a že nevyhlasujem jednu stránku k. pr. Národných novín za národnú a druhú stránku k. pr. Slovenských novín za nenárodnú, ako Vy v závorke Vášho listu od 7. t. m. vysvetľujete.

Tým, že sa domýšľam, že niektorí páni zo slovenského zemanstva považujú Slov. noviny za svoj orgán, naskrze neni ešte vysloveno to, že by tí páni i s národným smerom stránky Slov. novín uzrozumení boli, a z druhej strany ani to, že by stránka Slovenských novín nenárodnou byť mala i v tej prípadnosti, jestliby Slov. noviny niektorí slovenskí zemania považovali v istom ohľade za svoj orgán.

Po druhé tvrdíte, že naskrze nestojí v mojom liste, tá dľa Vášho cteného listu Vás „nanajvýš zneucťujúca otázka, že vraj čo ste Vy za človeka?“

Ja určite hovorím v mojom liste ad 18/4: Vy — ste človekom „Slovenských novín“, teda určite hovorím, že znám v podstate čo ste, ale hovorím v in úsume,^[608] že „nateraz neznám v akej akavosti, či ako majiteľ, či ako redaktor, či ako spolupracovník“ Slovenských novín. No a že toto posledné ani doteraz neznám, to za zneuctenie považovať bola by slabosť, lebo veď sami najlepšie znať ráčite, že človek do domácich záležitostí Slovenských novín nezasvätený, ako ja, v tomto ohľade nikdy nemohol byť na jasnom. Či sa pozastavujete asnáď na tom slove „človek“? Mohol som ovšem povedať „muž“; ale je to už moja navyknutosť, že keď sa slovenskejšie môžem vysloviť, radšej to urobím, nežli bych nasledoval štýl či český, či nemecký. Nemec by ovšem povedal Mann der Slov. noviny, a Čech tiež „muž Slov. novín“, ale Slovák a i všetci ostatní Slovania hovoria „človek Národ. novín“ a Maďar tiež tak „Slovenské noviny embere a nie ferjtija“.

Nasledovne ja nevidím, čím by som bol zatarasil cestu dorozumenia pri samom pečiatku rozhovoru, ani nenachádzam v mojom liste ťažkosť dorozumenia sa stránok v národe našom.

Ale pred očima majúc to, že som si želal, aby stránky urovnali a dorozumeli sa, videl som dľa prvého môjho listu ťažkosť v tom, že som neznal, a so mnou bezmála medzi desiatimi neznali deviati — kto prináleží z osobna k tej stránke Slovenských novín. A teraz, keď ste v poslednom svojom liste niekoľko ctených mien menovali, vidím zase ťažkosť v tom, čo píšete, totiž: „Pustíte-li sa s daktorými z týchto pánov do vyjednávania, nakoľko len patričný bude naklonený vášmu vyzvaniu a nakoľko bude v stavej vyvinúť vplyv na ostatných, to ja doprosta neznám.“ A potom čo píšete v hneď nasledujúcom odseku o povahe stránky Vašej.

Podľa toho by ten, kto by s Vašou stránkou vyjednávať a dorozumieť sa chcel, vyjednávať a dorozumievať sa musel s jedným každým zosobna a pričom, rozumie sa, vyvinúť by sa mohla tá najväčšia rozdielnosť a odchodnosť náhľadov a žiadostí, a predsa by ten vyjednávajúci nikdy nemohol byť istým v tom, že čo s jedným dohovorí, to bude v istom zmyslu viazať i druhého, tretieho, ba ani len toľko znať by nemohol, či ten, koho osloví, na jeho oslovenie k veci odpovie.

Ja, čo sa mojej osoby dotýče, nezamýšľal som menom mojej osoby vyjednávať nikdy, ale som si želal a želám si, aby sa stránky, keďže sa Vy s Vašími za stránku považujete, dorozumeli, a toto dorozumenie stránky so stránou bol by som, stojac na stanovišti neutrálnom, milerád sprostredkoval. K osobitnému vyjednávaniu s pojednými osobnosťami, a to ešte cestou dopisovania, potom k vyjednávaniu, ktoré by nemalo viesť k istej solidárnej zaviazanosti stránky, ja nemám ani času a úprimne vyznávam ani ochoty, lebo naskrze nevidím, že by viesť mohlo k dákemu praktickému výsledku — a pre púhe štylistické cvičenia som už pristarým.

Akokoľvek by som srdečne ľutoval, ak by sa dorozumenie stránok v národe našom a pracovanie všetkých síl k jednému účelu docieliť nedalo, predsa na Váš posledný ctený list iného odpovedať neznám, ako som práve to pred verejnosť neurčeným listom odpovedal,^[609] pri ktorom ako pozorujem, by som každý svoj list odslova odslova spamäti naučiť sa alebo v odpisu odkladať musel.

Ináče ostávam s úplnou úctou.

13/5 870

Fr.

List 90. Jánovi Drahotínovi Makovickému ^[610]

Číslo 115

Dvojctihodný pane!

Pri našom V. Revúckom gymnáziu vydržiavať sa bude dňa 20. tohoto mesiaca júna o hodine 8. ráno verejná skúška učiteľskej prípravovny, nasledujúceho dňa 21. júna ale o 7. hodine ráno verejná skúška gymnaziálna a hneď na to o 11. hodine predpoludním zasadnutie Patronátskeho konventu.

I ku skúškam, i ku patronátskemu konventu mám šťastie Vašu Dvojjectihodnosť týmto úctive povolať a prosím veľmi snažne a súrne, aby sa Vaša Dvojjectihodnosť na nastávajúcom Patronátskom konvente tým istejšie zúčastniť ráčila, ponevádž pojednávané, poťažne riešené byť majú veľmi vážne a neodkladné záležitosti gymnázia^[611] a slávneho patronátu.

Dáno vo V. Revúci dňa 10. júna 1870.

Ján Francisci, hl. dozorca

List 91. Pavlovi Križkovi ^[612]

T. Sv. Martin 11/7 870

Blahorodý pane!

V liste Vašom^[613] s d. obsaženom príhlasy na 11 účastín nového výpustu^[614] som preznačil.

Na predložené otázky odpovedám: oplatky po 30 zl. na každú novú účastinu prijímajú sa i razom, lenže nie pozatýmne, ale napred, t. j. nie v ostatnom, ale v prvom mesiaci lehoty pre raty určenej. Mimo toho možno splácať i tým spôsobom, že jestli by niekto jednu alebo viac rát v patričnom mesiaci bol už splatil, ostatok môže i naraz zložiť. Slovom, možno i jednu, i viac rát, i všetky splácať, lenže vždy v patričnom mesiaci, alebo napred.

Jestli na seba prijmete zbieranie a doposielanie sem rát,^[615] prijme sa so srdečným poďakovaním,^[616] pričom prosím peniaze na patričnú ratu vždy tak poslať, žeby sa posledného dňa patričného mesiaca do tunajšej Sporiteľne oddať mohli, nasledovne, žeby predposledného dňa mesiaca mne doručené byť mohli.

Miesto 30 zl. — celú menovnú hotovosť (100 zl.) prijímať nám neprichodí, poneváč by to zapríčinilo zmätok v poriadku dosaváď urobenom.

Stanov Kníhtlačiarskeho spolku posielam pod krížovou obálkou 5 výtiskov.

Váš ochotný

J. Francisci, predseda

List 92. Výboru Matice slovenskej ^[617]

Slávny Výbor Matice slovenskej!

Pod číslom 21 zápisnice dňa 4. augusta lanského roku držaného výborového zasadnutia naložené mi je: dajednomu výborovému zasadnutiu podať návrh o vedeckých odboroch^[618] Matice slovenskej.

S poľutovaním priznať sa mi prichodí, že som tento návrh nevyhotovil.

Návrh ten podľa môjho presvedčenia mal by byť tak zostavený, žeby ústrojnosť otáznych odborov všetkým odvetviam vedy a umenia odpovedala; žeby sa organizmom Matice v súhlase bola; žeby zase o rok, o dva nezavdala sa nutnosť tých odborov meniť.

K všetkému tomu, samosebou rozumie sa, je potrebná zásoba dátok, známosť ustrojenia v týchto ohľadoch iných podobných ústavov, naposledy rozhľad a porada s mužmi, možne v poťahu na každú otázku s týmto predmetom spojenú skúsenými, orientovanými.

Ja som dosaváď nemal všetko naporúdzi, čo som potreboval, preto som naložený mi úkon ani vyhotoviť nemohol.

Na miesto hotového návrhu o ustrojení odborov mám štestie slávnemu Výboru predložiť tú náradu, žeby vymenovaný bol zvláštny odbor z mužov, ktorým by snadná vec bola osobne obcovať, s tým naložením, aby do januárového zasadnutia Výboru návrh o ustrojení vedeckých odborov Matice neomylne vypracoval a Výboru predložil — do januárového výborového zasadnutia hovorím preto, žeby do budúceho valného zhromaždenia času bolo návrh ten i vo výboroch matičných, alebo z ich spoluúčinkovaním náležite vyvariť a k zrelosti priviesť.

Aby ale v tejto veľmi vážnej záležitosti zase celý rok nepominul, za potrebné by som uznal vydať niektoré dočasné nariadenia.

Chyba terajšej „ústrojnosti“ vedeckých odborov je tá:

1. že odbory tie vlastne nemajú žiadnej ústrojnosti, poneváč nenáležia z iného, len z podelenia niektorých členov a zakladateľov Matice do toho, lebo onoho tak zvaného odboru;

2. že odbory tie ako odbory nemajú ani žiadnej činnosti, len ich jednotliví členovia, vlastne nie členovia, lež jednotlivci do odboru prináležiaci majú posudzovať práce prostredníctvom Matice im doručené — a potom držať prednášky pri valných zhromaždeniach Matice, akých pri terajšom ustrojení odborov bezmála nikdy nebude;

3. že odbory tie, vlastne mužovia do nich prináležiaci nemajú žiadnej samostatnosti, ani spontaneity ani iniciatívy.

Následok všetkého je, že z odborov tých Matica a národ nemá žiadneho úžitku, a odbory predsa zastupujú miesto v organizme Matice niečoho takého, čoho povolaním by bolo vedecko-umeleckú činnosť tvoriť, povzbudzovať, obživovať a vyhotovenie väčších či menších vedeckých umeleckých diel, či pre Letopis, či ako samostatné vydanie pre Maticu pripraviť a pripravovanie obstarávať.

Aby teda odbory ešte za celý rok za mŕtvych zaháľačov odsúdenými neostali, nahrádzam tieto dočasné ustanovenia:

1. Pre každý odbor ustanoviť za náčelníka muža činného, ochotného, súceho, a síce pod menom správcu, spravodajcu, náčelníka odboru, alebo akékoľvek iné uzná sa za príhodné.

2. Náčelníkom odborov naložiť, aby za svoju čestnú národnú povinnosť pokladali starať sa o to, žeby ich patričný odbor do istého, kroz správu matičnú určeného času neomylne pripravil vedecké práce pre Letopis Matice a tie práce z odbornoznaleckého stanovišťa odbor sám samostatne posúdil, a len kroz odbor za súce uznané Správe matičnej zavčasu predložil. Podobne týmže náčelníkom odboru naložiť, aby starosť viedli o vyhotovenie i samostatne, t. j. mimo Letopisu na útraty Matice vydať sa majúcich diel. Naposledy naložiť im postarať sa, aby pri nastávajúcom valnom zhromaždení Matice držanie prednášok stalo sa už raz skutkom.

3. Náčelníkov odborov splnomocniť, žeby v záležitosti v 2. bode vyloženej obrátiť sa mohli i k mužom do odborov neprináležajúcim, slovom, všetky schopnejšie sily v národe k činnosti literárnej a umeleckej povzbudiť, použiť.

4. Samosebou rozumie sa, že útraty dopisovania a zásilok náčelníkom odborov nahradené byť majú z pokladnice matičnej.

V T. Sv. Martine dňa 20. augusta 1870.

Ján Francisci

zakladateľ Matice slovenskej

List 93. Adolfovi Petrovi Zátureckému ^[619]

Turč. Sv. Martin 28/8 1870

Blahorodý pane!

Odpusťte, že na Váš ctený list od 15. t. m.^[620] pre naše národné práce, prípravy N ním a výkony za nich, iba teraz odpovedám. Teší, veľmi ma teší, že sa predsa niekto našiel, čo chce vážne pozornosť a prácu svoju predmetu tomuto veľmi vážnemu venovať.^[621]

Na predložené mi otázky nechcem tak odpovedať, že by to malo ísť do novín, poneváč sa obávam, že by predmet nevyčerpal a tak iba nedorozumenie zapríčinil. Ale Vám vec chcem predsa objasniť.

Myslím, že som nie chybne vytnul smer tých spisov, ktoré majú prísť do Knižnici národnej. Ale potom špeciálnosti, mieru a spôsob zábavnosti a poučnosti atď. atď., ktože by to mohol v teórii určiť. Iste mi porozumiete, keď Vám poviem, že nám treba spisy, ktorých by sa vyše 3.000 minúť mohlo, a síce možno čím najskorej. Znáte naše obecenstvo, podľa toho môžte i obsah a formu určiť. Konkrétne by som Vám znal povedať, čo je súce, čo nie súce; ale in teoria Vám neviem viac povedať, ako som povedal. Miseris sapientius et dixeris ei sama.^[622] Ja myslím, že zvlášte na počiatku povesti či pôvodné, či pristrojené pre nás — ale všetko zo života a pre život sú najsúcejšie, — cestopisy atď.

Keby ste si nesťažovali oznámiť mi, aké spisy máte hotové, alebo strojíte vyhotoviť, bol by som Vám veľmi povďačný; a ak mi i obsah, i formu udáte, asnáď že by som Vám potom i ja znal i špeciálnu mienku povedať.

Veľmi by ma tešilo, keby ste sa za tento predmet energicky zaujali, a naskrze nepochybujem, že by sme vec čím najpríhodnejšie pre podujatie dohovorili. Podujatie toto je také, že ovšem i spisovateľ má mať svoju vôľu, ako sa hovorí; ale keď sa ním obrat v národe urobiť zamýšľa, onomu dávať, čo slúži potrebe národa.

Honorár som v novinách neuverejnil,^[623] ale vo Výbore poslednom^[624] bolo dohovorené 10 — 20 zl. od hárku 16-stránkového. Ešte raz Vás prosím, zdeľte mi, aké predmety máte pred sebou, a majte dúveru i v podujatie i k tým, čo sa zanímajú ním.

Chcel by som sa vynasnažiť, žeby s budúcim rokom Knižnica už riadne vychodiť mohla,^[625] a síce 1/4-ročne po zväzku, či vopred, či pozatýmne, závisieť bude od toho, či bude rukopisov nadostač. Vúbec od tej dostači bude i to závisieť, či sa s novým rokom dačo započne, lebo kým niet na jeden rok rukopisov, dotedy by neopatrná vec bola započínať.

Ostávam s úplnou úctou a očakávam skorú odpoveď.

Váš ochotný

Francisci

List 94. Pavlovi Križkovi ^[626]

Číslo 180

Blahorodý pane!

Mám šťastie Vás úctivo poprosiť, aby ste ráčili pripojených 61 kusov obrazu „Dom Matice slovenskej“^[627] ako dar rozdať nasledujúcim podporovateľom základiny Domu tohože v Kremnici a vo Vašom okresu, a síce:

V nádeji, že obrázok tento nebude nemilou rozpomienkou darcom na ich, keď i skromné, ale ochotné obeti v prospech národnej slovenskej osvety, ostávam s úplnou úctou

v T. Sv. Martine dňa 30. aug. 1870.

Ján Francisci, povereník Matice slovenskej

List 95. Predsedníctvu Matice slovenskej ^[628]

Číslo 113

Slávne Predsedníctvo Matice slovenskej!

Výbor Kníhtlačiarskeho spolku tunajšieho vo svojom dňa 3. júla r. t. držanom zasadnutí pod čís. zápisnice VII. uzavrel rukopis básne „Rastislav“ od Ľud. Želo slávnej Matici slovenskej odstúpiť.^[629]

Následkom čoho mám štestie rukopis ten slávnemu Predsedníctvu v prílohe týmto doručiť^[630] a ostávam s úplnou úctou

V T. Sv. Martine dňa 14. sept. 1870.

Ján Francisci, predseda Kníhtl. účast. spolku

List 96. Pavlovi Križkovi ^[631]

Turč. Sv. Martin dňa 23/9 1870

Blahorodý pán Pavel Križko

učiteľ v Kremnici

Tamejší knihár Ľudovít Demian^[632] písal sem 12/6 a kázal sa preznačiť na 100 výtiskov kalendára^[633] pod tou výminkou, že kalendár ten len kroz kníhkupcov a knihárov, a nie i kroz učiteľov, farárov atď. predávaný bude.

Poneváč my snažiť sa musíme náš kalendár hneď v prvý rok rozšíriť, ako len možno, a preto i každému predať vo veľkom, kto od nás kúpi, bez ohľadu na to, či je kníhkupec, knihár alebo nie: buďte tak dobrý opýtať sa, či Demian a pri tejto okolnosti chce mať a koľko kalendárov od nás, a síce viazaných či neviazaných. Cena podrobno je viazaného 16 xr.,^[634] neviazaného 15 xr., na sto viazaného 13 zl., neviazaného 12 zl. — a útraty zásilky — rozumie sa za hotové, lebo malé kalendáre do komisie dávať ani nezvykli, ani neprichodí. Medzitým, ak by Demian zaviazal sa neminuté výtisky najďalej do Nového roku nám navrátiť, lebo po Novom roku žiadnych neprijmem, a každý niže sto predaný výtisk 16 xrami nám zaplatiť, dáme mu i do komisie.

S úplnou úctou

J. Francisci, predseda

List 97. Augustovi Horislavovi Škultétymu ^[635]

V Martine 15/11 870

Brat môj drahý Horislav!

Len napochytre Ti zdeľujem, že by som za dobré a potrebné držal vydať povesti, ale len vybranejšie a s obrázkami, aby naše vekom a intelektuálnou dospelosťou mladé pokolenie malo vábivé čítanie, a tak naučilo sa i vážnejšie knihy čítať a kupovať. Zbierka povestí bude v zborníku,^[636] ktorého I. zväzok sa už viaže, uložená.

Prosím teda od Teba k tomuto podujatiu privolenie a zdelenie výminiek,^[637] pod ktorými k tomu privolíš. Dobšinskému som už tiež písal. Pripomínam ešte len toľko, že mnohé povesti bude treba i prepracovať, porovnať, vo Vašom vydaní koľko povestí, toľko i spôsobov písania a časti i nepríhodných.

Rád by som previesť, že by ste na budúci rok Vy vyhotovili, prosím, zábavnú čiastku kalendára,^[638] a milá vec by mi bola, keby ste mi zdelili svoje poznamenania o terajšom.

Pozdrav všetkých i Reusovcov^[639] a ostávam

zbohom

Tvoj oddaný Francisci

List 98. Štefanovi Závodníkovi ^[640]

V T. Sv. Martine 26/11 870

Brat môj ctený a drahý!

Ponáhľam sa oznámiť Ti, že sečkovú mašinu Ďarmek^[641] o týždeň sám dovezie do Žiliny, len odpíš s obratom pošty, u koho ju má zložiť. O 10-14 dní by ju ten, kto má pre ňu ísť, na tom mieste našiel.

Po tej istej príležitosti^[642] pošleme i objednané tiskopisy pre peňaž. Bystrickú vzájomnú pomocnicu.

Kalendáre^[643] ale odošlem hneď zajtra po pošte, aby sa neopozdili. Pripravovanie „Včelára“^[644] podľa uzavretia matič. výboru sa už dokončilo. Ale má byť zase Výboru predložený v januári. Kalinčiakovi som oddal predplatok^[645] a o rukopisu „Boh Slováka neopustí“^[646] Tvoju vôľu zdeliť.

O Správy^[647] gymn. Kláštorskú a Revúcku som písal, aby Ti poslali.

Boh Ti pomáhaj

Tvoj oddaný Francisci

List 99. Augustovi Horislavovi Škultétymu ^[648]

V T. Sv. Martine 24/2 1870

Brat môj drahý!

Predvčerom som dostal príhlasy^[649] a hneď v ten deň poslal Dru Hurbanovi a Slov. novinám. V Národ. novinách sa práve teraz tlačí, a osobitných odtiskov dal som vyhotoviť 300 na moje útraty, ktoré Ti teraz posielam. Čo budem môcť, urobím i ja v tejto záležitosti, len mám ešte za pár týždňov poriadok robiť sám so sebou.

Od Dobšinského som dostal list. Vaše výminky sú priskromné.^[650] Keď Vy tak, nuž budem vedieť aj ja, ako to považovať.

Klemens^[651] mi nechcel prijať kreslenie obrázkkov, že je vraj na celý rok už zaujatý, ale ho ešte raz idem bombardírovať.

Ormisovi, prosím Ťa, povedz, nech pošle standopeda rukopis,^[652] lebo sa nám už minul s 8-mým hárkom.

Lojkov^[653] list o vytlačenie divadelnej cedule tiež tak dlho šiel z Revúce, že som cedule potom len rovno poslal do Tisovca.

O kalendáre^[654] sa tu poradíme a upresníme po sviatkoch na budúci týždeň.

Porúčam Ti „Dennicu“^[655] k podporovaniu prácami vašich šuhajcov, trebárs z levočských písaných časopisov.

Odpusť, že tak potrhane a daromne píšem, ale sú mi ruky od zimy skrehnutie. V tomto Turci väčšia bieda o drevo ako v pustej Ambrii. Dnes mi nemali čím zakúriť, lebo na vieru sľúbené drevo neprišlo, a zima ako v Sibíri.

Ponáhľam sa, aby tie osobitné odtisky^[656] ešte dnes mohli prísť na poštu, a mám všelijakej ešte roboty.

Pozdrav všetkých!

Daj Vám bože šťastlivé a radostné sviatky a taký Nový rok, zvlášte Tebe, ty presentiovaná obeť a práca národa slovenského.

Tvoj oddaný priateľ a ctiteľ

JFrancisci

Ešte jedno: Lud. Dohnány^[657] z Trenčína poslal mi po tieto dni zbierku sa seminište revúcke. Zoznam Ti tu pripojujem a peniaze dnes oddávam na poštovú asignáciu spolu 11 zl. Príležitostne mňa pouč o prijatí a Dohnánymu pošli poistenie.