ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na čele zástupu sa popri Hrone na hrdých koňoch nesú nádvorník Vešelíni a jeho tajomník Naď z Lešene. Za nimi idú služobníci, ktorí svojho pána nikdy neopúšťajú.

„Ako myslíš, Naď? Nechať vec protestantov trinástich hôrnych stolíc v Banskej Bystrici otvorenú?“ obrátil sa pred Lučatínom na svojho sekretára nádvorník.

„Radil by som, aby sa vyšlo v ústrety katolíkom i protestantom, pokiaľ nevyjde najavo odpadnutie od kráľa.“

„Ako to myslíš?“

„Držať obidve strany v neistote a vec preťahovať. Môže sa im sľubovať zjavne, aj za chrbtom, že vec sa pre nich dobre skončí.“

„Máš pravdu. Nemá zmysel dráždiť strany, ktoré budeme potrebovať. Takým spôsobom bude jedna aj druhá strana dúfať a veriť a budú nám pomáhať.“

Takto uvažovali a rozprávali po ceste do Banskej Bystrice.

Vešelíniho sem posiela kráľ, aby ako predstata dal do poriadku cirkevné záležitosti trinástich slovenských stolíc. .;

„Dostal si voľajakú depešu?“

„Asi pred hodinou, osvietený gróf.“

„Čo je v nej?“

„Otomanská vláda vďačne prijala náš dar šesťdesiattisíc zlatých a osvedčuje sa, že nám v našej veci bude pomáhať. Keď nadíde čas, vtrhne s vojskom do Nemecka.“

„Ani sa nečudujem, za toľko peňazí! No ale, kto chce dosiahnuť cieľ, musí použiť všetky prostriedky. Ruka ruku umýva. Je to dobre premyslené, teraz všetko závisí od Turka. Keď sa on pohne a my udrieme z druhej strany, bude po kráľovi. A Mikuláš sa už vrátil z Carihradu? Čože hlásil?“

„Potvrdil, že Turci udržia spojenectvo a priateľstvo s Uhorskom, len aby sa aj oni mohli spoľahnúť na Uhrov.“

„O to sa netreba obávať, len aby oni stáli v slove! A Viťnedy sa už vrátil z Ostrihoma?“

„S najlepšou správou. Arcibiskup sa tvrdo hotuje do boja a ťahá na svoju stranu aj iných magnátov a biskupov. Okrem toho sa medzi ľudom opatrne hovorí o slobode, na niektorých miestach sa už verejne za slobodu káže, proklamácie sa odpisujú a rozširujú. Aj peniaze sa zháňajú. Arcibiskup poslal desaťtisíc.“

„Koľko máme my v pokladnici na Muráni?“

„Tridsaťtisíc korún.“

„Výborne!“

„Okrem toho Lippai píše, že čaká peniaze od Nádašdyho, Zrínskeho, Frangepana, Žofie Bátoryovej,^[24] Tattenbacha a od iných magnátov.“

„Ľady sa pohli! Hneď v Bystrici to oznámiš sedmohradskému kniežaťu.“

„K službám, osvietený gróf!“

„Priniesli Kádaš a Streloš nejaké novosti z dolného Gemera?“

„Aj tam sa to dobre kľuje. Katolíci a protestanti sa upokojili a čakajú na znamenie. Boli u Nokol-Orló de Karva, u Dončovcov, u Satmáryho, Uzu, Ragáliho, Géciho a u iných zemanov, ktorým sloboda bola dávno drahá.“

„Teraz už verím, že naša svätá vec zvíťazí. Ešte krátky čas a aj ty, šabľa moja, budeš mať robotu. Pri takej všeobecnej oduševnenosti a hneve proti labancom niet takej moci na svete, ktorá by nám mohla odolať. S nami sú Turci a spoľahliví Sedmohradčania. Len to cirkevné brojenie! Ale nič to, skončím to v Bystrici šikovne, ako to ešte nikto nezariadil. Spojím ich načas akýmikoľvek prostriedkami a zaujmem za našu svätú vec. Keď uvediem do poriadku túto vec, verím, že čoskoro vytiahneme meč z pošvy.“

„Čo ešte treba zariadiť?“ spýtal sa nádvorník o chvíľu Naďa.

„Osvietený pane, vidí sa mi, že všetko je dobre prihotovené. Už neostáva nič, len na dané znamenie udrieť.“

„Veru tak,“ pochvaľuje si pán. „Turci pri nás, rákóciovci za nás, my všetci jednej mysle, peňazí dosť — len ešte tie cirkevné hádky skončiť. Potom už smelo do boja a vlasť vytrhnúť z pažeráka divej zveri.“

,Hm,‘ víria mu hlavou povznášajúce myšlienky, ,aká sláva ma čaká! Stanem si na ich čelo a ak vybojujeme slobodu, vystúpim na najvyšší stupeň úradu. Koho iného potom vyvolia? Nikoho iného, ja sa stanem — mňa vyvolí celý uhorský národ za… hah!… za kráľa!‘

V tom okamihu dvihol oči hore. Práve keď sa blížili k Ľupči, zrútil sa zo zámockej veže kríž!