ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[51]

Z Prahy došiel chýr o triumfe panej Gabriely Preissovej. V nedeľu tam dávali v Národnom divadle jej drámu „Její pastorkyně, drama z venkovského života moravské Slovače v 3 jednáních“. Kritik „Národných listov“ hovorí, že i pri tejto dráme ukázala neznalosť dramatických remeselných strán, nezručnosť scénickú, nevhodné epizódy so spevom a iné poklesky. Na každom kroku vidno, že autorke ešte nesedí na nohe pevne dramatický koturn. Ale čo znamenajú všetky tieto iste oprávnené výčitky (kritik p. Kuffner je muž veľmi umný a kritik výborný) proti tomu, čo hovorí o hlavnej veci, o sile dramatickej! On hovorí, „že Preissová je talent, ktorý i bez takých vedomostí sa zaobíde. S božskou neznalosťou techniky namočí talent svoje pero, zahľadí sa do svojich vidín a píše. Píše ako vidí a cíti od začiatku do konca, a keď je hotový, podívate sa, ako je všetko pravdivé, živé a mocné. ,Pastorkyňou‘ dobyla autorka druhého velikého úspechu. Ona strhla z tichej chalupy sedliackej strechu s bezohľadnosťou neumelého, samorastlého talentu. Aká dráma neúhľadná a úchvatná. Neubránite sa hlbokému dojmu. Máme dramatikov, ktorí s väčšou znalosťou scénickou pracujú k efektom, lepšie vedia rovnať scény a rozvinovať vhodné od nevhodného, pôsobivé od nepôsobivého, ale neváhame tvrdiť, že nemáme dramatika, ktorý by pravdivejšie vedel zasiahnuť do vnútra ľudského srdca, než táto básnička slovenského kraja. Kontúry jej dramatu, ako kostolníčka Buryjovka z čistej lásky ku pastorkyni odhodlala sa k vražde decka, jak myšlienka klíči, uzrie náhle a mechanickou silou psychologickej sugescie premení sa v skutok, je kus tak krvavo správnej duševnej pitvy, že celí trniete… Autorka vidí len pravdu a nerozoznáva — vy rozoznávajte. Jej mnohé scénické chyby veľmi zavadzajú, ale celok je tak silný a vo svojej mohutnosti neúmerný, že zmizne úsmev, zabudnete mrzutosť a bez milosti podľahnete dojmu. Že herci dobre hrali, je pochopiteľné: snadno reže sa, keď jest do čoho krájať“. Dľa slov kritika, a dľa toho, čo noviny píšu o dojme na obecenstvo, Preissová predbehla o hodný kus ostatných dramatikov českých — a ako slabou je v novele, tak silnou ukázala sa v dramaturgii! Hľa, rozličné sú dary… Úprimne vyznajúc, my tešíme sa z úspechu a želáme jej ďalších. Proti talentu márny je boj privilegovaných géniov, márne olympské posudzovanie, aké sme čítali v istom českom liste, márne striekanie kolínskou vodou duší prudériou a falošnou salónnou „morálkou“ presiaklych. Preplnený dom, vence, záujem obecenstva, uznanie povolaného, nestranného kritika, udržanie sa na repertoári — to viac platí, než fádne poznámky toľko ráz prepadnutého dramatika, koľko ráz kusy jeho uzreli svetlo elektrických lámp. Pani Preissová bola na premiére, a dostalo sa jej oslavy spontánnej, všestrannej.