Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Mária Hulvejová, Zuzana Rybárová, Lucia Jedla, Stanislav Sojka, Marek Danko. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 54 | čitateľov |
[6]
V sobotu večer zomrel Jan Neruda[7] po krátkej nemoci. Pražské listy uspeli priniesť posiaľ len krátke zprávy. Narodil sa 10. júla 1834[8] v Prahe, maturoval na akademickom gymnáziu, za dva roky počúval jus, potom prešiel na filozofiu, neskôr učil český a nemecký jazyk na nemeckej vyššej reálke. Skoro počal pracovať literárne, prevzal redakciu časopisu „Obrazy života“,[9] potom redakciu Besedníc denníkov „Času“, „Hlasu“ a konečne „Národných listov“, pri ktorých zotrval až do konca života, týždenne píšuc nedeľný fejtón pod známym znáčkom ?. Básne počal uverejňovať už roku 1854 v Mikovcovom „Lumíre“[10] pod pseudonymom Janko Hovora. Roku 1858 vydal zbierku básní „Hřbitovní kvítí“. V tom samom roku vydal s Fričom almanach „Máj“,[11] ktorý zvestoval naozaj jar v českej poézii. „Máj“ zhromaždil okolo seba mladých talentných ľudí a keď priniesol i mnoho nevykysnutého, vcelku znamenal veľký pokrok. Almanach tento je pohraničnou líniou medzi staršou a novšou dobou v literatúre českej. Roku 1860 vydal trojaktovú tragédiu „Francesca di Rimini“. No najsilnejší bol v žánrových obrázkoch. Roku 1864 vydal „Arabesky“ a „Pražské obrázky“, neskôr „Různí lidé“ a „Malostranské povídky“, ešte neskôr „Kosmické písně“. Týmito prácami stal si medzi najlepších spisovateľov a básnikov českých. Pred desiatimi rokmi počal redigovať „Poetické besedy“, zbierku pôvodných diel poetických, ku ktorej prispel básňami „Prosté motívy“ nazvanými. Jeho fejtóny vyšli v piatich zväzkoch. Jan Neruda pochorieval od desiatich rokov, viedol uprostred hlučného mesta život temer pustovnícky, vychádzal iba na prechádzku a to v posledných časoch vždy s verejným posluhom, bojac sa, aby nepadol. Neruda bol vrelý vlastenec, majster českej prózy i českého verša, duchaplný žánrista, satirik, najlepší fejtonista český. V jeho básňach sú niektoré perly prvej veľkosti a ceny — v jeho malých obrázkoch zrkadlí sa verne český život, menovite pražský. „Malostranské povídky“, „Kosmické písně“ a „Prosté motívy“ zabezpečili Nerudovi nesmrteľné meno nielen v českom národe, ale i v celom Slavianstve. Večná pamäť mužovi duchaplnému, vernému a duševne dobrému!
[6] „Národnie noviny“ 1891, č. 99.
[7] V sobotu večer zomrel Jan Neruda — zomrel dňa 22. augusta 1891
[8] Narodil sa 10. júla 1834 — chybný údaj. Narodil sa 9. júla 1834.
[9] prevzal redakciu časopisu „Obrazy života“ — „Obrazy života, domácí ilustrovaná biblioteka zábavního i poučného čtění“, začal vychádzať začiatkom januára 1859 nákladom Josefa Vilímka. Prispievali do neho Neruda, Hálek, Heyduk a iní. Od roku 1860 stal sa jeho redaktorom Jan Neruda.
[10] v Mikovcovom „Lumíre“ — Mikovec, F. (1826 — 1862), český dramatik, literárny a divadelný kritik. Roku 1851 založil literárny časopis „Lumír“, v ktorom Neruda uverejňoval svoje prvé básne.
[11] V tom samom roku vydal s Fričom almanach „Máj“ — Frič, J. V. (1829 — 1891), český politik a spisovateľ. Bol jedným zo zakladateľov almanachu „Máj“.
— syn Jozefa Miloslava Hurbana, autor poézie a prózy, literárny kritik, publicista, ideológ a politik, výrazná postava slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia, reprezentant nacionalistickej koncepcie slovenskej kultúry. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam