E-mail (povinné):

Stiahnite si Básne a piesne ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Karol Alexander Modrányi:
Básne

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Jana Kyseľová, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 55 čitateľov

Miesto duchov zakliatych

[29]

Kto zná kraje, kde vlnky Váhu šumného v koryte rieky bystro preletujú, kde činy slávne sú Matúša[30] veľkého, kde žili a k životu zas sa vzbudzujú. Kde sú v dolinách duchovia skamenelí, kde bárs začaraní, ešte predsa vstanú. A keď vstanú, život príde znovunarodený, prídu, život vzbudia jakby na vítanú. Ale kto zná, kde? Kde sú oni zakliati, v aké diery ako prášik zaviati, kto to potvrdí, že oni nehlivejú, ale sa k životu novému vzbudzujú? Kto zná tie tajnosti? Kde sa pripravujú a k vstaniu slávnemu kde sa pozdvihujú? Kto zná, či sú preč a či večne mladí žijú, kto zbadá tajnosti, ktoré duchov kryjú? Sú divy tu i v nebi, ktoré nezbadá ani duch najväčší, nikdy nevyhľadá, ale len tušenia dáke o nich v sebe má, a to v duchu — druhému z toho ver nedá. Nedá? Isto nepotvrdí, ale tušenia má! Cíti i ďalšie ľudské pokolenia. Tušenie nespasí — nám len pravdu treba, druhého nás chráň, Ty z vysokého neba! Kde sú duchovia, poviem, kde sú zakliati, v aké diery ako prášik zaviati: Od vrchu dolina dnu sa rozťahuje, dnu sa tiahne, ťahá, zastavuje. Po doline voda beží, sa ozieva, nad dolinou vietor fúka, previeva. A v tom vetrov tichom, tuhom vaniu spieva si dač’ pieseň k zmŕtvychvstaniu. Nad dolinou vŕštek stojí — hlaď a pozri zas, v dolinu tiež pozri, tam stoj začas. V dolách sú skaly ako hroby duchov zakliatych, ako práškov vetrom v priepasť zaviatych. Hľaď zas, či to vraví, či to mámenia a či to vetrov divých divné skučenia. Tu nič nežije, skaly sa len mučia a nad muky jejich besné vetry skučia. Nežije to, ale žilo a sa hýbalo, zakiaľ živé bolo, zakiaľ Boha malo. To sú národy, to kniežatá slávne, to ich pomníky, to ich hroby dávne. To sú duchovia v povestiach zakliati, ako prášik vetrom do jaskýň zaviati. Tu mŕtvo, ale sochy hlbšie cítia, bár žiadna meč v ruku nepýta. Všetko načúva vetrov divému vaniu, kedy zaspievajú pieseň k zmŕtvychvstaniu. To mŕtve, ale skaliská razom ožijú, keď zakliatia dlhé hodiny odbijú, keď zosilnie najmladší kráľa najstaršieho, keď sa zotaví syn národa svojeho; keď on paloš[31] zdrapí, ježibabu skazí, keď sviecu tú veľkú zakliatia zahasí. Tu sa zdvihne, kraje, tuhé vetrov vanie, tu vstanú, pieseň spievajúc k zmŕtvychvstaniu. (r. 1846)



[29] Básňe, s. 23 — 25. V obsahu rukopisu je názov uvedený ako Mjesto kďe Duchovja sú zakljati.

[30] Matúš — Matúš Čák Trenčiansky, ktorý na začiatku 14. storočia ovládal približne dve tretiny Slovenska (12 stolíc) a počínal si ako neobmedzený vládca. Romantická tradícia napriek tomu, že pochádzal z maďarského rodu, urobila z neho slovenského panovníka.

[31] paloš — meč




Karol Alexander Modrányi

— redaktor študentského Národného zábavníka, autor veršovaných prác i prózy Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.