Básne
Autor: Karol Alexander Modrányi
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Jana Kyseľová, Martin Hlinka
Dievča moje, dievča, aké ty máš oči? Keď ja do nich pozriem, srdce sa mi točí. To mi Pán Boh určil z neba vysokého, by sa šuhaj lapil srdiečka mojeho. Dobre je dievčatku vidieť šuhajíka, ale ešte lepšie lapiť jak vtáčika. x. x. x.
Duch môj aj z nadpozemského sveta, drahá, kdes’ ty, vždy k tebe zalieta, on v najsvätejšej túžbe, nepokoji, milá, tebou v myšlienke sa kojí. A keď ho nával času uchytí, nebo sa mu tebou vždy vyčistí. A tys’ anjel ducha nemalého, ty pozdvihneš k veľkým činom jeho. Bolo by mi dobre spolu s tebou bývať, v tvoje krásne oči s potešením dívať. Ej, bolo by mi lepšie orlovi jak v lete, keď sa po tom svojom popozerá svete. Rovno, bez hukotu v rieke voda beží, pri potôčku zadumaný ešte tichšej[113] leží. Tak by aj ja býval pri tebe, dievčina, lenže nie vždycky bez hodného čina. Ale by sa s tebou najprv pozhováral, potom, duša drahá, veci by som stváral. Ľahko šuhajovi, keď on dievča ľúbi, ale kto neľúbi, ten len seba hubí. Slabúch ten, kto božský ten cit premáha, kto nie schopný k nemu, nech sa nenamáha, ale nech mu chvíľka spomenutia drahá.
