SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo duch?

[122]

Hodina odbila, duch sa z tela tratí, on sa tratí sťa mhly,[123] viac sa nenavráti. Zem k zemi padne, pomaly zapadá, tvrdá, neúprosná žitia je rada. Kde duch sa podeje, kde prebýva, kde žije a kde sa mu sníva. Či má žitia večný deň, či len lásky krásny sen? Duch v neúhľadnú[124] ďalekosť zaletuje, boľasť, hnev, nádeju v priepasť zahadzuje. Bytnosť,[125] viera, skutočnosť mu ostane, spomienka sladkých dní pred neho stane. V nich žije, mhla nad mhlami stáva, hodinku spomienkam necháva, bár má pravdy večný deň, má aj lásky krásny sen.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[122] Básňe, s. 105.

[123] mhla — hmla

[124] neúhľadná — nedohľadná, nezhliadnuteľná

[125] bytnosť — tu podstata, má však aj význam jestvovanie, existencia