Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Karol Alexander Modrányi:
Básne
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Jana Kyseľová, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 68 | čitateľov |
[133]
V čiernu zem sa braček zložil, pre mňa nikdy nevstane, čože robiť, Bože večný, ak on vo mhlách zostane? Veď som ho dosť vyzerala, či mi príde, milený, lež nádeja ma sklamala a brat svetu stratený! Kdes’ meč nahal, braček zlatý, čo jak strela spadúval, kdeže štít tvoj sedmoraký, ten, čo otec zdvihúval? Kdeže ti je kosierôčik, čo som ti ho trhala? Veď tá páva smutná bola, čo som ju preň chytala! Kto mi bude holúbence, čo sa ľúbia, schytávať? Kto ma bude, sestru tvoju, nadovšetko miluvať? Ty si padol, braček zlatý, sila sa ti stratila — a družina tebe verná všetko v hrob tvoj zložila. Dovoľ, brat môj, sestre tvojej, dovoľ s tebou zomierať a ty, Bože všemohúci, z nás daj studňu vyvierať. Teč, studienka, z hrobu nášho, nad ňou vietor zavievaj a ty, šuhaj, spevec lásky, nám dvom piesne zaspievaj. Keď nás prídu sestry hľadať — a ja s bratom dobre spím — nechže k milým večná láska z hrobu nášho príde k nim. Azdaj potom zaspievajú, ja ich ale nečujem, lebo večne s drahým bratom svet ten krásny ľutujem. (V mesiaci veľký rujeň, dňa 5.)
[133] Básňe, s. 122 — 124. V obsahu rukopisu je báseň označená ako Sestra nad hrobom bratovím, pieseň.
V rukopise tejto básne urobil autor mnoho zmien, preto uvádzame pôvodnú (neopravovanú) verziu v plnom znení:
Pjeseň sestri nad mrtvím bratom
V čjernú zem sa bračok zložiu, zmeniu, A nám vjac už ňestaňe, Čože robiť, ach Bože muoj Keď mi vo mhlách zostaňe? Veť som ho já vizerala Či mi príďe milení; Lež náďeja ma sklamala Veť mi je on zomdlení. Kďe že meč tvoj bračok zlatí, Čo jak strela spadúvau, Kďeže štít Tvoj sedmorakí, Čo aj oťec zdvihúvau! Kďeže ťi je kosjeruočik Čo som ťi ho trhala? Veť ta páva smutná bola, Čo som hu preň chitala! Kdo mi buďe holúbence, Čo sa lúbja schitúvať? Kdo ma buďe sestru tvoju, Nadovšetko miluvať? Koho som ja miluvala Ten mňa brata pozbaviu Na brata som zabúdala Keť ma sláskou zabaviu. Daj mi mjesta bračok zlatí, Daj mi s Ťebou zomjerať, Daj že bože dobroťiví, S nás dvoch lásku vivjerať. Teč stuďjenka shrobu nášho Nad ňou, vjetor zavjevaj — A ti šuhaj, spevec láski, Nám dvom pjesňe zaspjevaj. Keď nás prídu sestri hladať — A ja s bratom dobre spím — Ňechže k bratom večná láska S hrobu nášho príďe k ňím. Preci potom zaspjevajú — ja jích ale ňečujem, Bo ja večne s drahím bratom, Svet ten krásní lutujem. vmesjaci velki Rujeň dňa 5.