ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď sa národ zbudí a keď sa zdvihuje, prvý sa spevec objaví, ten len vždy dumá a vždy zaspevuje, ten mu pamiatku vystaví. Toho si duch lieta tam v nekonečnosti, kde byt^[54] je mieru^[55] večného, ten sa len vo forme baví tu v zemskosti, panujúc v podobe jeho. Ten zvest je spriaznený národu svojemu, zná jeho veľké tajnosti, bo on jak kráľ ducha rozkazuje jemu, jeho je v biede, v radosti. On keď si na skale sedí zadumený, svety pozemské panuje, nad osudmi jejich on je postavený, on ich riadi a spravuje. Väčší nad kráľa, bo duchom rozkazuje, ich hlbokosťou pohýna — a keď zlých zničí, dobrých pohybuje, jak prorok on sa spomína. Väčší nad kráľa trón v duchu vystaví, odtiaľ sa po svete šíri, na tróne citu panovanie slávy, o ňom všade idú chýry. Jak hviezda vychádza, básnik tak začína, spieva, nad rodom dumáva; a jak hviezda hasne, pomaly zhasína, tak básnik veľký skonáva. (r. 1846)