ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. DUCH: Na vznešených Tatrách vítam vás,večné bytnosti,^[76] od vekov ku vekom strážcovia ľudskej činnosti. Vás, ktorým vložený je lós^[77] národa celého, vítam na svätosvätom temene vrchov jeho. Hľa, tu ľuďom dobre, čím lepšie má byť duchovi? Vo vetre divom väčšiemu, svätému tvorovi. Vitajte nám, bratia, čo s nami dobré hľadáte, čo k cieľu nášmu vôľu, vytrvanlivosť máte. 2. DUCH: Oj, bytnosti veľké, dobré hynie, zlé skvitáva, ani nábožnosť v ľude pôsobenie nemáva. Človek nevie, že človek, lež stane sa zviera, slabý sa stvorí, v hriechu vytrvalý zomiera. Svet viac nie je svetom, lež mesto zablúdenia, kde bytnosti veľkej strojí večné zahubenia. 1. DUCH: Viem, čo ľuďom chýba, vodca, čo by ich vodieval, čo by za oných myslieval, myslené robieval, by za nich trpel, za ich hriechy sa obetoval, čo by z večnej smrti život jejich vycitoval.^[78] 3. DUCH: Svetu treba znak — nech mu muž veľký znakom bude, čo mu novú cestu, novú koľaj z myšlienky vyhuďe.^[79] Lež príchod mužov slávnych veštiť má hviezd zjavenie a nechže mu hviezda ocasná bude veštenie. 4. DUCH: Tam nad Váhom strmí^[80] zámok v nebeské výšiny a v tom zámku žije chlapec najväčší krajiny. Oko mu už teraz ohnivo sype bleskami, keď sa mu stretne s nebeskými hviezdičkami, že silný duch jeho, aj v chlapca už vykvituje, keď sa už teraz k letu velikému hotuje. 1. DUCH: Nože, bratia, kamaráti, na zámok zletujme, ku boju sa s osudom veľkému hotujme. Bo čo my chceme, by sa na zemi stávalo, to on nechce, prst svoj dvíha, by to skazu vzalo. V chlapca ducha vlejme, k boju buďme pripravení, bo čas je, by svet zlý, bludný bol ponapravený.