ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Aj, čia to zem, čo predo mnou zasmútená leží? Aká to rieka, čo cez ňu zamútená beží? Či to Keltov^[71] a či Gallov^[72] starých ležovisko? Či jejich sa v luhách pamätný prekovával čin? To je sväté, to je dávne Slávov bytovisko,^[73] tu si na vranom^[74] žrebci chodieval slobody syn. Váh s jeho vlnkami od strmých skál odrazený, rieka je tá bludná, to ten potok zamútený. Spievať mám veľké činy slávneho bohatiera, jak on za princíp svoj pevne bojuje, zomiera, a vystaviť pána Považia v svojej vznešenosti, jak plný ohňa vatru národa rozduchuje, jak sa duch jeho slobodný vznáša v nezmernosti a silou obrovskou svet svoj riadi a panuje. Spievať budem ako plný svätého presvedčenia, s presvedčením, s činom čakal rodu vykúpenia. Tajný zákon Boží, divné je jeho riadenie, hlbokosti plné národov hasnutie, budenie. Často sa muž veľký jak hviezda ligotná zjaví, svet ho očakáva, veľkého v svojom vstávaní; kým žije, národy vstávaním svojím nezohaví — riadi ich, lež ony padnú v jeho padaní. Bohatier zhynul, s ním jeho pamiatka zhynula, čas uletel, lež myšlienka jeho sa neminula.