ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Obydlie a nečiny obra Puchora na Rvačári. Černokňažník Faust doznáva sa o ňom a pojíma myšlienku o jeho záhube. Básnik vzýva Umku^[19] a vyslovuje svoju radosť nad pokresťanením pohanských bohov.)

U Číňanov kypí už oddávna učený spor, so všetkým možným natriasaním vrkočov, o vzniku tupomyseľných obrov. Jedni z nich učia, že ich boh ušuľkal z hliny ešte pred Adamom; druhí, že až vtedy, keď už oľutoval stvorenie človeka. Ja sa pripojujem v tomto učenom spore k stránke posledných, s tým jedine rozdielom, že za látku, z ktorej boli stvorení obri, nepovažujem hlinu, lež výpary pálenkou rozohriatej obraznosti, s hojným prídavkom nevedomosti.

0ni sú nesmrteľní ako povery a túlajú sa posiaľ po skalnatých horách; lenže už teraz, odkedy ľudia vymysleli školy, tak sú neškodní ako krv cicajúci vlkolaci, na metlách a ožehoch jazdiace strigy, pekelníci, mrtveci a iná, pred kohútím spevom a fyzikou prchajúca, nečistá sberba.

Ale za dávnych časov nebolo tak. Oni vtedy hospodárili v našich Tatrách ako Turci medzi kresťanmi, odkedy europská diplomacia odstrčila od týchto ochrannú ruku ruskú^[20] a postavila ich pod spoločnú ochranu všetkých kresťanských mocností. Úbohým kresťanom dostane sa vždy výdatná pomoc, ak náhle ich mohamedáni poškrtia. Pokiaľ sú živí, lietajú diplomatické nóty od jedného kraja Europy k druhému. A keď vykrvácali, potom sa pohnú hrozné armády na podporu — Vysokej Porty,^[21] ktorá je tým Atlasom,^[22] na ktorom politický nebasklon spočíva. V tej hodine rozpadol by sa svet v rumy a celá osveta by naveky zanikla, náhle by oholené turecké hlavy prestaly na poloostrove Balkánskom rozširovať vzdelanosť, udržovať poriadok, spravodlivosť, ľudskosť — bastonádami.^[23] Europa to dobre vidí, preto sa zaujíma o kresťanov tak, aby panstvo osvetonosných Turkov nad nimi stálo pevne. Nebožiatka kresťanskí bratia! Musíme vám poslať aspoň my naše litánie, modlitby a piesne, ktoré ešte vždy znejú z úst nábožných otcov a matiek, keď ich synovia tiahnú s veselou muzikou^[24] na pomoc polmesiacu a čalmám. Divný úkaz! Otcovia sa modlia proti Antikristu Turkovi: synovia podporujú jeho vetchý trón bodákmi. Pri takejto ochrane veriacich v Krista požívajú veriaci v Mohameda úplnú slobodu pri udlávení tamtých. A takú slobodu požívali za dávna i hlúpodiví obri v Tatrách.

Medzi nimi vynikal zbojstvami zvlášte istý Puchor. Potvora táto pelešila na ploskom nose Rvačára, vrchu, čnejúceho nad samým Kocúrkovom, v hradbách, ktoré mu vystaval Alexander Veľký.^[25] Keď totiž sarmatskí kronikári^[26] priviedli tohto macedónskeho hrdinu, ktorý musel všetko na svete urobiť, o čom sa nevie, kto to urobil, s nesčíselnými falangami^[27] k Tatrám, aby bojoval s ich sarmatskými historickými výmyslami, zajal mu Puchor toho premilého koňa Bucefala, bez ktorého ešte dosiaľ žiadnej exhortácie^[28] v semeništiach nebolo ani nikdy nebude, a nevypustil mu ho dokiaľkoľvek nevydal Slovanom slávny diplom pod pečaťou,^[29][30] že môžu na večné časy v úplnej slobode slúžiť každému, kto ich hašterného ducha a rozcapartenosť použije na podmanenie, a pokiaľ jemu, obrovi, nepostavil ohromný chliev pre jeho kozy na Rvačári. Od toho času to bola stála jeho rezidencia.

Tam býval s celým svojím stádom ako dáky poľský chlop^[31] a lúpil celé okolie, odháňal šuté kozy, kde aká sa zjavila. Nemohli ho skrotiť ani strážcovia slobody, žandári a pandúri, ani ochrancovia mešcov, financi, ani hájitelia spravodlivosti, advokáti, ani na kaštiele mihajúci „beamtri“ a „tisztovia“ so všetkými vyšnurovanými hajdúchmi, ani na ochranu ústavy sohnané miliónové vojská. Keď sa shromaždili proti nemu s bubnami, obor kýchol a všetko sa rozutekalo ako zemianska insurekcia pri Komárne.^[32]

Našiel však naposledok i on svojho chlapa. Doznal sa o ňom a o jeho neviazaných slobodách povestný černokňažník a strigúň v Lipsku, doktor Faust,^[33] od turčianskych olejkárov, znamenitých týchto lekárov, ktorí ešte naposledok i Viedenčanov vyliečia z ich turkománie a rusofobie, a umienil si naučiť ho móresu.

Hrdinský jeho čin bude obsahom týchto letiacich arabesiek.^[34]

Ale nemôžem sa pustiť do rozprávania bez poriadku. Musím učiniť zadosť nezmeniteľným predpisom poetiky a postupovať podľa vzorov čelnejších našich i cudzozemských spisovateľov.

Každý opravdivý lyrik musí omdlievať od lásky ako vysoké panie v Čechách od zvukov češtiny; musí lkať a upieť za svojou krásavicou, hoc ju nikdy nevidel, ako Don Quijote svoju Dulcineu; musí sa žalovať nebu, zemi, horám, riekam i vrabcom na streche a naposledok i zastreliť sa v zúfalstve nad stratou toho, čím nikdy nevládol. Zas každý opravdivý epi-kus musí vzývať Umku, keď to raz učinil Homér, a potom len rozprávať o nebylinách.^[35] Ak je klasi-kus, musí v časomerných veršoch vylíčiť dopodrobna turnaje a bitky a udať akurátne, kto ako rúbal hlavy, kto prišiel o nos, oko, ucho, nohu, aby sa vedelo pre koho má sa hotoviť posteľ v lazarete. Ak je ale romantik, musí maľovať prstom obrazy v povetrí, aby ich nikto nevidel. To sú zákony neodbytné a tak stále, ako panovníkmi národom darované ústavy.^[36]

Ja sa nemusím dať dopichať ani končistým špendlíkom chlipnej Lady,^[37] ani šípom jej šelmovského synáčika Milka,^[38] ktorý ešte vždy v hlavách našich básnikov mátoží a dláta i štetky samotvorných umelcov kresťanských zaneprázdňuje, hoc už dávno na kolomaž sa rozplynul. Lebo lyrik žiaden nie som, čo mi aj kritikusi slovenskí hodnoverne dosvedčia; nemám teda ani povinností lyrika. Nemusím trúbiť o tom, s čím každý človek sa skrýva, len psi a mačky nesú celému svetu na obdiv.

Umku ale, v ktorú nikto neverí, vzývať s celou nábožnosťou musím. Bo hrdinská báseň tak sa bez toho zaobísť nemôže ako mladý človek bez okuliarov, františkán bez tabačnice, žid bez krčmy, Nemec bez žehrania na Rusov a ich pomoci, Poliak bez revolúcie, Maďar bez teremtettovania, šnúr, ostrôh a hrkálok. Forma zachovať sa musí, a tá neodbytne požaduje vzývanie Umky.

Dúchni do mňa ako kováč mechom, ale viď, abys’ nikomu neublížila. Daj pozor, abys’ neprišla, ako Slovenka, pred porotný súd maďarský alebo do inkvizítorských rúk liberálnych pánov,^[40] bo veru vtedy za nič ti neručím. Mohla bys’ sa dostať do chládku. A čo by potom robili Slováci? Kde by vzali básnici svoju Umku?

Pováž i to, že si už teraz počestná kresťanka, nie viac rozpustilá pohanka. Naši filologovia a básnici dali ti pri krste svätom národné slovenské meno, čo je vec pre celý svet nadmieru dôležitá. Učinený je tým prvý krok k prevedeniu celého Olympu^[41] do kresťanského Neba. Onedlho musí z neho preč ten starý židovský bradáč, o ktorom je pochybné, či on stvoril človeka, či človek jeho, so všetkými kadiacimi mu pod nos zástupmi. Na trón jeho zasadne Zeus-Jupiter^[42] a odtiaľ bude metať perúny svoje, vadiť sa so žiarlivou Hérou, chlipkať očima na pekné nevesty, hroziť nepokojnej čeliadke väčších-menších bohov i bohýň a skákať na kravy,^[43] čo zvlášte pre naše obce bude veľmi dôležité, keď pri slobode bujakov prepily. Héra znovu započne svoju žiarlivosť, Afrodita^[44] bude podpaľovať smilstvo na nebi i na zemi, Bakchus^[45] zasadne na svoju bočku a naplní ju teraz už nie vínom, lež pálenkou, ktorú bude rozlievať po celom svete. I Hefaistos^[46] zriadi znovu svoju zapustlú vyhňu a bude brániť svoju milú matičku pred korbáčom rozhnevaného božského tatíčka. Slovania tiež uvedú svojich mnohohlavných bohov^[47] do obnoveného Olympu, aby tam mali verný obraz seba. I Nemci poponáhľajú sa preniesť ta hore z Mníchova svoju Walhallu.^[48] Maďari podobne nezameškajú zaopatriť svojmu Maďarištenovi čestné miesto.

Táto miešaná čeliadka bude snáď múdrejšie hospodáriť v nebi než ten nevľúdny samodržiteľ, ktorý nám, ako talmud píše, pätou činieva zatmenie slnca, keď sa rozvaľuje a naťahuje lenive na kobercoch. Príde, neborák, teraz do maďarskej alebo českej sbierky starožitností, kde sa mu znovu premeria ten nos, ktorý už talmudisti vymerali na siahy a stopy. Nebude viac tam v nebi fušovať, keď to iní lepšie rozumejú.

Tu na zemi prestanú tie nudné kázne, pri ktorých sa tak sladko spí. Budú ich potom len lekári predpisovať miesto ópia. Chrámy sa premenia na jatky a bordele. Popi budú mäsiariť, ohliadať črevá, kŕmiť husi a sliepky, pozorovať straky a vrany a behať nahí s bubnami a tureckou muzikou po uliciach. To budú časy, ktoré si všetci tak žiadame nazpät ako Bachovu rovnoprávnosť^[49] všetkých rečí s výlučným panovaním nemeckej.

Vitaj teda, Umka! Vitaj, vzácna prvotina pokrstených pohanských bohov, v jednej deväť, v deviatich jedna. Natŕčam a otváram ti ucho ako Mohamed tomu anjelovi, čo mu toľko pekných veci našeptal o rozkošných huriskách v nebi.^[50] Ty vieš o všetkom, čoho nebolo, ako kronikári, a vidíš všetko, čoho niet, ako novinári. Máš tak dobrú pamäť pre všetky nebyliny, ako ľudia pre krivdy a svedomie tak útle ako politika a hovoríš i vtedy pravdu, keď luháš.

Ty si hľadela s Kobyly s jednou Cigánkou, boly ste obe zakrútené do vetchých plachetiek, keď sa stal onen večne pamätný príchod doktora Fausta do Kocúrkova, o ktorom ani Goethe nič nevedel. Bolo to, pravda, dávno, čo vidno z toho, že ešte vtedy všetky nemecké a maďarské noviny a histórie dýchaly najčistejšou láskou oproti Slovanom. A predsa ty vieš všetko, súc neomylná, ako policajmajster Päuman^[51] v Prahe, a povieš nám čistú pravdu ako historik Szalay.^[52]