ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[106]

Syn hybianskych obyvateľov Jána Graichmana a Evy Zudla, Jakub Graichman, narodil sa 28. júla 1822, ako štvrté zo šiestich dietok.¹ Vychovaný bol v nábožnom duchu v dome rodičovskom; počiatky literárneho umenia si osvojil v školách hybianskych, potom rodičia poslali svojho nadaného, vedychtivého synáčika najprv do Šajov-Gemera, odtiaľ do Kežmarku. Po skončení stredných škôl odbavil v Prešove práva, odtiaľ sa odobral do Prešporku, kde skončil teológiu. Zatým bol na univerzite v Halle. Keď sa odtiaľ vrátil, vyvolili ho za kňaza v Dobšinej, v nemeckej cirkvi stolice Gemerskej. Horlivý Slovák nešiel do Dobšinej, chcejúc venovať schopnosti a sily svojmu národu. Keď primeranej kňazskej stanice nedostal, prijal službu pri stolici: stal sa najprv titulárnym stoličným notárom v Liptovskom Sv. Mikuláši, potom adjunktom pri sedrii v Kubíne a konečne asesorom pri sedrii v Mikuláši.

V tomto úrade našla ho ústavná éra:² zo služby so skromnou penziou, ako rodu svojmu slovenskému horlivo oddaný muž, bol prepustený. Ostal dlhšie bez služby, potom prijal okresný notariát v Hrádku, ktorý zastával vyše dvadsať rokov, kým sa neutiahol na odpočinok do Hýb.

V júli 1865 vstúpil do stavu manželského so slečnou Izabelou Philadelphi. Zväzok to bol ideálnej lásky, ktorý len smrť pretrhla. Manželstvo zostalo bez potomstva.

Na počiatku deväťdesiatych rokov podľahol porážke na pravom boku. Viac sa nemohol vystrábiť, vädol duševne i telesne, až 9. júna 1897 umrel v Hybiach.³

(1911)

SP, 31, 1911, s. 184 — 185; rukopis 1 strana, 49 CL 23; pretlačené vo Vôni domoviny, s. 426 — 427. — Škultétyho poznámka za názvom je uvedená ako úvodný perex článku: v tomto vydaní sme jej text zaradili za článok pod čiaru, aby sa nenarušilo ucelené kompozičné klišé iných Škultétyho štúdií.

1 Ako vysvitá z poznámky k názvu — tieto podklady poslal Škultétymu Ján Šimkovic (1854 — 1931), hybský evanjelický farár-senior.

2 Myslí sa na roky 1860 — 1861.

3 Graichmanovu literárnu činnosť stručne načrtol Škultéty neskôr v prednáške Storočná pamiatka 1822 — 1922 (uverejňujeme vyššie a doplňujeme vysvetľujúcou poznámkou 12 k tomuto príspevku).

4 Išlo o Škultétyho informatívny článok s názvom Pamiatke Jakuba Graichmana.

5 Treba zaregistrovať, že Škultéty si všimol krátkou glosou aj vydanie Básnických spisov Jakuba Graichmana v SP, 10, 1890, s. 459.