Zlatý fond > Diela > Báj Maginhradu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Báj Maginhradu

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 242 čitateľov


 

Báj Maginhradu

[1] [2]


Na polnoc už odzvonili po doline všade —
A čože to za svetlo na tom Maginhrade?
Len kto to tam ešte hore pozde svieti?
Či to priadky dajaké zaplietlis’ v klebety?
Či to pani Maga tam s kýmsi dnes haruje?
Či sa to mocný Jiskra do boja hotuje?
Ach! nieže, nie — nepleti! — dávna tomu chvíľa,
dávno sa na tom hrade sviečka vyhasila;
ej, dávno tam už všetci dolu políhali —
dávno, dávno Maginhrad víchrice rozviali!
Len tá povesť jediná, čo časy stratili,
popletá sa jak duša okolo mohyly;
prejde deväť chotárov pri polnočnom tichu
a nikde, nikde, biedna, nenájde oddychu.
Ide domov zmorená, za stôl sa usadí,
chcela by dač hovoriť tej svojej čeľadi,
chcela by sa vytúžiť, ale nemáš komu —
všetko spí, darmo kýva, volá ich von z domu.
Keď ju aj niekto zbadá, za ňou nemá chuti,
ešte si hlavu lepšie do perín zakrúti.
Vtedy ona, pod ťarchou tajomstva skľúčená,
uchodí, preklínajúc nehodné plemená.
No, keď ju kto ochotne sprevodí poza dom,
toho ona ku skrytým zavedie pokladom.

O polnoci, na Vstúpenie,
na tom pustom Maginhrade
odomknú sa tajné siene —
sám Boh to zná, jak a skade.

V jednej sieni stôl zastretý,
na ňom kríž a kalich starý;
na tom kríži hviezda svieti,
v tom kalichu krv sa varí.

A pred stolom rytier stojí
na dlhý meč podoprený,
koldokola vojskom v zbroji,
jakby lesom, obtočený.

Stojí on tam ako liaty,
tvár mu jak noc Silvestrova;
oka z kríža neodvráti,
neprerečie ani slova.

I to vojsko, rad po rade,
stojí nemo jak z kremeňa:
tma v pohľade, mráz na brade,
v ruke šabľa zhrdzavená.

Tu raz hviezda slnkom zjasá:
z kalicha krv vybúši von;
vodca krížom prežehná sa
a ku stolu pristúpi on.

Kalich zdvihne — a kalichom
blysne tri ráz ponad sbory —
sbory zdunia tajným vzdychom,
ako víchrom staré hory —

Vypije ho. Božie muky!
Tu sa zo dna krv zas spení,
a sbor mlčky berie z ruky
kalich opäť preplnený.

Ide kalich v dlaň zo dlani,
každý pije ako môže;
ale div to neslýchaný:
vyprázdniť ho, nedajbože!

Tak ho čo rok ten sbor pije
a zas ho jak peniaz zloží.
A kedy sa ho dopije?
To sám Boh zná a Syn boží.

No keď bude raz vypitý —
„Kalich a Kristus!“ on zvolá:
zakliato sa vojsko schytí
i vytiahne von do poľa.

A na poli prápor biely
rozvlní sa víchricami,
sbor poletí ako včely
za novými nádejami.

Už na deň odspievali dolinou kohúty,
už to svetlo zhaslo, už palác zamknutý.
Len spievať neprestáva kýs’ kohút červený:
a ľudia si hovoria, vraj: čas sa premení.


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 2.

[2] Vznik udáva Botto na Skálniku r. 1849. Prvý raz vyšla v Lipe II, 1862, str. 325 — 7 s podtitulom Romanca. V oboch rukopisných zošitoch ju Botto upravil pre Spevy. Zmeny nie sú podstatné. — Podľa udania Dobšinského (Slov. pohľady III, 1883, str. 475) o vlastných opravách Bottových pozmenili sme prvých päť veršov, ktoré vo vydaní Spevov 1880 vyzerajú takto:

Na polnoc odtrúbili hlásnici už všade —
a ešte svetlo vídať na tom Maginhrade.
Len kto to tam hor’ ešte takto pozde svieti?
Či sa to dáke priadky zaplietli v klebety?
Či Maga, hradná pani, s kýmsi tam haruje?

Z toho istého dôvodu zmenili sme verš „Len poviestka jediná, čo časy stratili“ na „Len tá povesť jediná, čo časy stratili“, a verš „No, keď ju kto ochotne sprevodí von z domu“ ukončili sme poza dom“.

Poznámka Bottova na str. 22. Spevov: „Maginhrad, neveľký hrádok nad Rimavou, na kopci, ktorý strmí medzi vŕškami východnej reťaze. Bol jednou z oných pevností Jiskrových, ktoré zboriť dal kráľ Matiaš v polovici 15. stoletia. Teraz z hradu sotva rumy nájsť možno.“




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.