SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K mladosti

[1] [2]


Čože tak vädneš, mladý svet?!
Jak mrazom prvší jarný kvet,
jak tá rosa na doline
hynie, hynie — až zahynie;
chýru, znaku po tebe niet:
oj, mladý svet, môj mladý svet!

     Čos’ tak pletieš po tej zemi
     s opustenou nadol hlavou —
     ako pustyňou tieň nemý,
     ako motýľ kryptou tmavou:
     štyri steny — tvých svetov svet,
     prach a pleseň — tvých kvetov kvet,
     liezať, padať — tvých letov let,
     oj, mladý svet, môj mladý svet! —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Čos’ tak tichý, svet môj mladý?!
Jak ten potôčik pod ľady,
jak dom vymretý v pokore.
Čo značia tie tvoje dumy? —
Čis’ to jak pred búrkou more?! —

Piesne treba, víchru treba!
Nech sa zdvihnú luny v nebá —
a svet starý padne v rumy!
Piesne treba, prúdu treba,
čo potopou svet zaleje,
ten svet padlý, bez nádeje;
čo splákne mrcín hromady,
žúžaly, chrobač i hady:
že tvár zeme zoškvrnená
nanovo sa zazelená.

     Piesne treba, búry treba!
     Čo zatrasie štyri strany,
     čo razom strie, razom zmelie
     modly, tróny spráchnivelie,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
     čo zdrúzga putá i knuty,
     i všetky krivé rozumy,
     i nadutej pýchy dumy,
     ich vežou Bábel[3] zarúti.

Piesne treba, blesku treba!
Čo krížom-krážom dva svety
strelou Perúna preletí,
čo prenikne v špik i kosti,
čo zažne srdcia mladosti
v požiar velikých obetí:
iskra za iskrou nech letí
do výsosti, do výsosti! —
Že tmavé nebo nad nami
zjasá novými zorami
slávy, krásy, velebnosti! —

     Novej piesni zaznieť treba,
     piesni, mladosť, hodnej teba!
     Čo zhrmí jak na počiatku
     slovo „Staň sa!“ z Tvorca hrudi,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
     i vyvolá z živlov zmätku
     nové svety, nových ľudí!



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Poézia mladosti / K mladosti.

[2] V rukopisnom zošite Sobrané spevy Jána Botto 1873 má ju pod poradovým číslom 1. Je veľmi počiaraná, takže sa z nej stal makulát. Dôležité je, že v „Obsahu“ zošitu v rubrike „z roku“, kde mal pôvodne 1848 (pravdepodobne vtedy, vznikol variant predošlý) a hneď za tým Skálnik ako miesto vzniku, opravil ceruzkou na rok 1847 a na Levoču, t. j. Botto si uvedomil, že najprvší jej text je priam v nadpise pripísaný presnému dátu (1. júna 1847).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

V rukopisnom zošite Sobrané spevy Jána Botto 1879 je tak isto na prvom mieste text, ktorý odtláčame. Dobšinský ju odtiaľto odtlačil do Slov. pohľadov III, 1883, str. 471 — 2, odkiaľ ju Škultéty prevzal do vydania Spevov r. 1909, str. 217 — 9. — V tomto rukopise datuje Botto báseň pri texte rokom 1846, odkiaľ akiste prevzal vročenie i Dobšinský do Slov. Pohľadov. No Botto v „Obsahu“ tohto zošitu udáva rok 1846/7, čiže najprvší text je Duma dňa 1. lipňa 1847, potom Pieseň mladosti a napokon K mladosti, upravená do takejto podoby až po roku 1873, v ktorom ešte tejto podoby nemala (vid. zošit z r. 1873).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pieseň mladosti odtláčame tu ako zaujímavý variant tejto dôležitej básne. (Zachovala sa v Bottovom rukopise na osobitnom liste. Škultétyho pozostalosť v archíve Matice slovenskej. Nekatalogizované. Tlačou vyšla v Dobšinského Sokole I, 1860, str. 62 — 3.)

Pieseň mladosti


Čo tak vädneš, môj mladý svet,
jak mrazom prvší jarný kvet!
    Mladosť tvoja len tak hynie
    jak rosa na ďateline:
chýru, šľaku po tebe niet!

Blúdiš po tej čiernej zemi,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
večne hluchý, večne nemý
    s ovesenou smutnou hlavou
    ako motýľ kryptou tmavou!
Prach a plieseň — tvých kvetov kvet,
štyri steny — tvých svetov svet,
liezať, padať — tvých letov let —
čo tak hynieš, môj mladý svet! —

Čos’ taký tichý, môj svet mladý,
jak spustlý dom bez čeľadi,
    v hlbokej voždy pokore!
    Dlhé dumy — žiadne šumy:
    čis’ to jak pred búrkou more?!
Víchru treba, piesne treba!
žes’ vlny zdvihnú do neba —
a svet starý padne v rumy! — —

Novej piesni zhrmieť treba —
čo bude siahať od zeme do neba!
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
    Sem! Bojanova surmita —
    zvuk Lumírovho varyta!
    Hlasy všetkých duchov!
    Proroctvá vedúchov —
    i kliatby padúchov,
    čo lietate nad mohyly! —
    Všetky moci, všetky sily,
    čo držíte prášky, nebá!
    Sem! hviezdy, slnká, víchrice,
    hromy, búrky, blýskavice!
    Rachot boja — šum prápora,
    hukot hory — jakot mora!
    hlahol trúby na súdny deň! —
    Sem v chór jeden — sem v hlas jeden!!
Nech zahučí pieseň nová,
pieseň, mladosť, hodná teba:
    ozvena božieho slova! —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Piesne treba, piesne treba!
čo zahrmí, čo zašumí,
že sa strasú štyri strany!
Čo razom strie, razom zmetie
tróny rabstva spráchnivelie —
i všetky krivé rozumy,
ich vežou Bábel zachráni!

Piesne treba, piesne treba!
čo potopou svet zaplaví,
ten nízky svet, svet pľuhavý!
Čo splákne mrcín hromady,
hnusnú chrobač, podlé hady —
že tvár zeme zoškvrnená
nanovo sa zazelená!

Piesne treba, piesne treba,
čo paromom svet preletí!
Zapáli srdce mladosti,
že vzbĺkne žiarou obetí: —
iskra za iskrou poletí
do výsosti, do výsosti —
nového kde sa života
hviezdou večne zaligotá! —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Novej piesni zhrmieť treba!
čo bude siahať od zeme do neba —
všetky živly vzbúri k bojom! —
že sa zem, nebo otvorí!
Čo myšlienku večnú vzbudí,
    spiacu pod noci závojom —
    a jediným „staň sa!“ stvorí
    nové svety — nových ľudí!! —

[3] Bábel — podľa mylného výkladu Gen. 11, 9 vznikla legenda o veži babylonskej, pri ktorej nastalo zmätenie jazykov. Babylon sa hebrejsky nazýval Bábel.