Kratšie básne

^[15] Prvý raz uverejnená v Orle tatránskom II. 1846 č. 42, str. 329 — 330.

Rukopisný koncept (2 zošité listy rozmerov 19,5 × 12 cm) nasleduje za básňou Ohlasy, z čoho možno usudzovať, že vznikla v jej bezprostrednej blízkosti, teda po vyjdení pražských Hlasov (1846). Flora Kleinschnitzová sa domnieva, že na jej vytvorenie básnika inšpirovala láska k jeho budúcej žene, Antónii Júlii Sekovičovej. (Andrej Sládkovič a jeho doba, Praha 1928, 184.) Tento dohad je pravdepodobný, pretože o Sládkovičovom ľúbostnom vzťahu k Sekovičovej máme zachovaný doklad už z konca roku 1846, no viac je oslavou rodnej reči v čase jazykových sporov, akýsi doplnok k polemicky zahrotenej básni „Ohlasy“.

V rukopise si Sládkovič naznačil osnovu básne: 1. reč, 2. kraj, 3. krása, 4. mladosť, 5. boj, 6. smrť, čím si určil vedúci motív každej strofy. Až keď mal báseň hotovú, prečiarkol túto osnovu. Jednotlivé strofy si očísloval a pôvodne takto začínal báseň:

Sládkovič toto štvorveršie prečiarkol a počiatočné štvorveršie napísal na koniec.

Medzi uverejneným textom, textom rukopisným (R) a textom uverejneným v Orle tatránskom (OT) niet väčších odchýlok: v. 11: svet mladý drieme — R: svet mladích drjeme; v. 12: v ľúbych spevoch — OT: v lubích spevach; v. 20: cez žiaľ i boj — R: cez žjál a boj; v. 21: z duše — R: z duši; v. 22: vôňu ružovú — R: zápach ružoví.