Kratšie básne

Nabok, vy jedných bolesti,
keď biednych tisícov chóry
na výslní slobody spievajú! —
Na štít Ossianovec mohutný
udrel a víťazstvom sa zmladili hory
a ozvali radosťou z kraja ku kraju.
A pozor smutný
ešte na jazvách pút hrdzavých stojí
a slzou sladkou, radostnou ich hojí:
od Dunaja ku slovenským horám
nadchnutie duše prejalo,
nadchnutím svätým prsia prekypeli:
koniec nevoľným pohromám!
Tyranstvá tajno zubmi zaškripeli.
     Tak sa stalo. —

Zabudni, mater, na bolesť pôrodu,
narodíš syna slobody!
Duch večný súdi: a zlatú slobodu
rodia si spolné národy!
Zabudni, sedľač, na svoje mozole,
malé máš síce, ale vlastné pole,
len chalupu máš, ale tvoju vlastnú,
máš biednu minulosť, lež budúcnosť šťastnú:
mať, na pôrodu zabudni stonanie,
nezrodilas’ si rabské preklínanie! —
Už spadli centy z chrbta zhrbeného,
už vyšli hlasy z hrdla zamknutého;
k váhe poddaného kloní sa sloboda,
k váhe panskej pravda zbitého národa;
zákon jeden na stohlavú výsadu,
na zbraň vlastná päsť a vývod na vládu;
nie Rím, nie Augsburg, nie poddaný, nie pán!
Jedno, v dolománi, v taláre, či v huni:
česť mu, kto verný krajan!
     Česť kráľovi a svätej korune!

Sláva Hospodinu!
Hymny vyveďte organy!
Zhučte radostné tympany! —
Pristavte čaše k miernemu vínu,
a v štrngu jednom nech sa zaligotá
zákonná rovnosť a právna jednota!
Zažnite fakle! zasvietiť ľudu
von z tmy podlosti, von zo tmy bludu!
Zdvihnite čaše, zmyť otcov vinu!
Poddaným ruku dávajú páni!
Zhučte, radostné tympany!
Hymnu sprevaďte, organy!
Sláva Hospodinu!! —

     Lež čo to dušou mojou preletelo?
Duch otrok — voľné telo! —
Slovák rab — človek slobodný!
     Ľud, slova ľudstva nehodný!
Kde ti je meno? kde česť? kde školy?
Želiar, cudzinec v drahej otčine!
Slobodný v väzbách nevoli!
Hanba ti vravieť — spievať zrada!
Tomu, čo Žida k prsiam privinie,
tys’ málo viac od hoväda! —

     Sem ten trpký chlieb — sem moje jarmo!
Horkáže naša sloboda!
Dať sa prezývať „voľným“ nadarmo!
Nám je toho mena škoda!
No ale vedzte, bratia Maďari!
Nie ste naši zbavitelia:
voľnosť vaša sú danajské dary,
kým nie ste naši priatelia!
„Vykupiteľ“ je sväté meno:
a plemeno,
ktoré z národov rabov robí,
samé je plemä poroby! —
Uctiť Slavianstvo, uctiť národy!
Ruka ruku nech umýva;
preč pýcha a vládobažnosť!
Jeden cieľ a jedna snažnosť!
Voľnosť má byť spravodlivá!

     Hurráh! sem ruku! — Strom slobody
pučí a kvetom sa bujným osýpa;
keď zjaria sa druhé stromy,
zakvitne aj naša lipa:
a v jej tôni oddýchne si
aj syn veľkého národa:
     Hurráh!
Tresknite diel sviatočných hromy!
Až ozvú sa zmladené lesy
a z mŕtvych vstane národov sloboda!
     Jeden zákon, jedna otčina!
Zhučte zvony k poctám Hospodina!
Zhučte, radostné tympany!
Cnosti synov zmyjú otcov vinu!
Hymnu vyveďte, organy,
spravodlivému Hospodinu!