Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[33]
Nabok, vy jedných bolesti,
keď biednych tisícov chóry
na výslní slobody spievajú! —
Na štít Ossianovec mohutný
udrel a víťazstvom sa zmladili hory
a ozvali radosťou z kraja ku kraju.
A pozor smutný
ešte na jazvách pút hrdzavých stojí
a slzou sladkou, radostnou ich hojí:
od Dunaja ku slovenským horám
nadchnutie duše prejalo,
nadchnutím svätým prsia prekypeli:
koniec nevoľným pohromám!
Tyranstvá tajno zubmi zaškripeli.
Tak sa stalo. —
Zabudni, mater, na bolesť pôrodu,
narodíš syna slobody!
Duch večný súdi: a zlatú slobodu
rodia si spolné národy!
Zabudni, sedľač, na svoje mozole,
malé máš síce, ale vlastné pole,
len chalupu máš, ale tvoju vlastnú,
máš biednu minulosť, lež budúcnosť šťastnú:
mať, na pôrodu zabudni stonanie,
nezrodilas’ si rabské preklínanie! —
Už spadli centy z chrbta zhrbeného,
už vyšli hlasy z hrdla zamknutého;
k váhe poddaného kloní sa sloboda,
k váhe panskej pravda zbitého národa;
zákon jeden na stohlavú výsadu,
na zbraň vlastná päsť a vývod na vládu;
nie Rím, nie Augsburg, nie poddaný, nie pán!
Jedno, v dolománi, v taláre, či v huni:
česť mu, kto verný krajan!
Česť kráľovi a svätej korune!
Sláva Hospodinu!
Hymny vyveďte organy!
Zhučte radostné tympany! —
Pristavte čaše k miernemu vínu,
a v štrngu jednom nech sa zaligotá
zákonná rovnosť a právna jednota!
Zažnite fakle! zasvietiť ľudu
von z tmy podlosti, von zo tmy bludu!
Zdvihnite čaše, zmyť otcov vinu!
Poddaným ruku dávajú páni!
Zhučte, radostné tympany!
Hymnu sprevaďte, organy!
Sláva Hospodinu!! —
Lež čo to dušou mojou preletelo?
Duch otrok — voľné telo! —
Slovák rab — človek slobodný!
Ľud, slova ľudstva nehodný!
Kde ti je meno? kde česť? kde školy?
Želiar, cudzinec v drahej otčine!
Slobodný v väzbách nevoli!
Hanba ti vravieť — spievať zrada!
Tomu, čo Žida k prsiam privinie,
tys’ málo viac od hoväda! —
Sem ten trpký chlieb — sem moje jarmo!
Horkáže naša sloboda!
Dať sa prezývať „voľným“ nadarmo!
Nám je toho mena škoda!
No ale vedzte, bratia Maďari!
Nie ste naši zbavitelia:
voľnosť vaša sú danajské dary,
kým nie ste naši priatelia!
„Vykupiteľ“ je sväté meno:
a plemeno,
ktoré z národov rabov robí,
samé je plemä poroby! —
Uctiť Slavianstvo, uctiť národy!
Ruka ruku nech umýva;
preč pýcha a vládobažnosť!
Jeden cieľ a jedna snažnosť!
Voľnosť má byť spravodlivá!
Hurráh! sem ruku! — Strom slobody
pučí a kvetom sa bujným osýpa;
keď zjaria sa druhé stromy,
zakvitne aj naša lipa:
a v jej tôni oddýchne si
aj syn veľkého národa:
Hurráh!
Tresknite diel sviatočných hromy!
Až ozvú sa zmladené lesy
a z mŕtvych vstane národov sloboda!
Jeden zákon, jedna otčina!
Zhučte zvony k poctám Hospodina!
Zhučte, radostné tympany!
Cnosti synov zmyjú otcov vinu!
Hymnu vyveďte, organy,
spravodlivému Hospodinu!
[33] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom III, 1848, č. 93, str. 735 — 736.
Rukopis básne (4 listy voľne vložené rozmerov 17,5 × 10,5 cm) má na titulnej strane názov: „1848. Mesjác Brezeň“, podľa čoho možno usudzovať, že báseň Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti bola jednou z cyklu básní, ktorými chcel Sládkovič privítať revolučné udalosti roku 1848.
Medzi naším textom, textom rukopisným (R) a textom v Orle tatránskom (OT) niet väčších odchýlok: v. 11: nadchnutie — R, OT: nadchnuťja; v. 13: pohromám — R: pomorám; v. 16: bolesť — R: boľasť; v. 24: stonanie — R, OT: stonaňja; v. 25: preklínanie — R, OT: preklínaňja; v. 31: vlastná — R: vlastňja; v. 40: nech — R, OT: nach; v. 42: fakle — OT: fakli; v. 48: Sláva Hospodinu — OT: Storaz sláva Hospoďinu; v. 56: vravieť — R, OT: vraveť; v. 57: k prsiam — R, OT: k prsam; v. 62: toho mena — R, OT: mena toho; v. 64: Nie ste naši zbavitelia — R: Ňje sťe ľudu zbaviťelja; v. 72: nech — R, OT: nach; v. 73: preč pýcha a vládobažnosť — R, OT: preč podmaňovaňje a vládobažnosť; v. 75: spravodlivá — R: spravedlivá; V. 82 — 83 je v R spojený v jeden verš; v. 82: ozvú sa — R, OT: sa ozvú; v. 87: k poctám — R, OT: k pocťe.