Kratšie básne

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 1991 čitateľov.

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

Duchu Puškinovmu

^[45]

Spevec severa, brat duše mojej,
génij nadchnutej mladosti!
Smutno mi duši, oj, bolestno jej,
že v mohyle tvoje kosti!

     Puškin! ľúbim ja tvoje stvorenie,
     ľúbim Čerkesku vľúbenú,
     na klebetníkov tvoje horlenie,
     aj Poltavu pobúrenú,
     aj Onegina, švárneho druha,
     hráča s vlnami strastných dňov;
     ľúbim obrazy tvojich snov
     ligotavých ako dúha. —

Puškin! nač ťa smrť mladým vytrhla?
Načo mne ťa, druh, vyrvala? —
Sudba! čos’ ľud môj v žiale uvrhla?
Čos’ kraj jeho rozplakala?!

^[45]Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom III, 1848, č. 90, str. 702.

Medzi textom naším a textom uverejneným v Orle tatránskom niet väčších odchýlok: v. 5: stvorenie — stvoreňja; v. 7: horlenie — horleňja: v. 8: Poltavu — Pultavu.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Zosnulému Štefanovi Laidovi