Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[13]
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
ctí verne pamiatku tvoju.
Spi sladko, duch tvoj jej neumiera,
bárs telo padlo k pokoju.
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
srdce tvoje v prsiach nosí;
a viera tvoja je i jej viera,
žiale tvoje jej ponosy.
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
s duchom tvojím ide žitím;
anjel tvoj ju pred biedou zastiera
štítom cnosťami obitým.
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
nie je biedna, opustená;
na večnú vernosť sa podopiera
v ľúbosti blažená žena.
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
ruku tvoju požehnáva;
a vďačne často v kraj ten poziera,
kde je hrobná tvoja tráva.
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
praje ti toho pokoja.
Už tam ťa bolesť viac neudiera;
spi sladko len, mati moja!
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
v Boha svojho ešte verí;
a zraky svoje k nebu opiera,
kde dobre je jej materi.
Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
skôr-neskôr sa k tebe vráti;
spi sladko! ach, je sladká to viera:
spíš? — sladko spíš, sladká mati!
[13] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 122 — 123.
Na rukopise (2 listy zložené rozmerov 23,5 × 13,5 cm) je pod nadpisom uvedený i dátum vzniku básne: Na hrobe maťery. [V ďen] (1-ho Oktobra) 1847.
Medzi uverejneným textom a rukopisom sú tieto odchýlky: v. 1: veď tvoja dcéra — veď céra Tvoja; v. 6: v prsiach — v prsach; v. 7: je i jej — je aj jej; v. 12: cnosťami — ctnosťami; v. 13: tvoja dcéra — céra Tvoja; v. 19: pozerá — pozjera; v. 20: hrobná — hrobňja; v. 23: bolesť — bolasť.