SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na hrobe materi

[13]


Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      ctí verne pamiatku tvoju.
Spi sladko, duch tvoj jej neumiera,
      bárs telo padlo k pokoju.

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      srdce tvoje v prsiach nosí;
a viera tvoja je i jej viera,
      žiale tvoje jej ponosy.

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      s duchom tvojím ide žitím;
anjel tvoj ju pred biedou zastiera
      štítom cnosťami obitým.

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      nie je biedna, opustená;
na večnú vernosť sa podopiera
      v ľúbosti blažená žena.

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      ruku tvoju požehnáva;
a vďačne často v kraj ten poziera,
      kde je hrobná tvoja tráva.

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      praje ti toho pokoja.
Už tam ťa bolesť viac neudiera;
      spi sladko len, mati moja!

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      v Boha svojho ešte verí;
a zraky svoje k nebu opiera,
      kde dobre je jej materi.

Spi sladko, mati! veď tvoja dcéra
      skôr-neskôr sa k tebe vráti;
spi sladko! ach, je sladká to viera:
      spíš? — sladko spíš, sladká mati!



[13] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 122 — 123.

Na rukopise (2 listy zložené rozmerov 23,5 × 13,5 cm) je pod nadpisom uvedený i dátum vzniku básne: Na hrobe maťery. [V ďen] (1-ho Oktobra) 1847.

Medzi uverejneným textom a rukopisom sú tieto odchýlky: v. 1: veď tvoja dcéra — veď céra Tvoja; v. 6: v prsiach — v prsach; v. 7: je i jej — je aj jej; v. 12: cnosťami — ctnosťami; v. 13: tvoja dcéra — céra Tvoja; v. 19: pozerá — pozjera; v. 20: hrobná — hrobňja; v. 23: bolesť — bolasť.