Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 1988 | čitateľov |
[10]
Načo si to srdce, načo si mi dal, Bože!
Keď nikomu v šírom svete ľúbiť sa nemôže?
Jakby ruže v poli nevidené spadali:
tak moje vädnúce krásy nik, nik nepochváli!
Sto žiaľov, bied tisíc dušu devy môž’ raniť:
a mňa, mňa tak opustenú nemá kto obrániť!
Kto číta tie slzy, čo v samote padajú?
Keď sa ústa požalovať nikomu nemajú!
Spievala by rada, na ústach mi hlas hynie:
lebo kto ma za tú pieseň ku srdcu privinie?
Žiadala by si smrť, ale načo hrob chváliť,
keď nad mojou mohylôčkou nemá kto požialiť!
[10] Prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 199.
Podľa rukopisu básne (2 listy zložené rozmerov 9 × 12,5 cm) možno usudzovať, že vznikla v polovici štyridsiatych rokov. V rukopise sú dvojveršové slohy rozpísané na strofy štvorveršové typu: A6, B7, C8, B6. Strofy sú číslované. Iné odlišnosti nášho textu oproti rukopisu sú tieto: v. 7: padajú - spadaju; v. 11: Žiadala by si smrť,/ ale načo hrob chváliť — Žjádala bi si hrob,/ Ale načo smrť chváliť.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam