Kratšie básne

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 1991 čitateľov.

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

Sokoly

^[26]

Poďme, starý otče, skryť sa tam v tie skaly,
z tých čierňav polnočných hrozia nám prívaly.
„Nie sú to oblaky, syn môj, nie čierňavy,
ale je to Sitna vrchol hrdohlavý.
Na hore tej staré černejú sa bralá
a nejedna povesť v bralách tých zaspala:
pod horou tou ale pieseň sa ozýva
a nejedna povesť v bralách tých ožíva.“

Ej, nie sú to, dedko, sitnianske vrchole,
ale to pohronské musejú byť Hole:
Sitnianske skaliny sneh svoj už vypili
a hole sa snežnou belosťou prikryli. —
„Mýliš sa, junoško, že je to sneh biely,
na sitnianske skaly sokoly zleteli;
zleteli na skaly, aby vidiek celý,
kraj ten sladkých žiaľov šír a šír videli;
časom sa k belastným výšinám dívajú,
zdá sa, že tam pomoc, tam nádeju majú.“ —

Vidíš, starý otče, pravda povesť detí. —
Hľa, na tých sokolov strašný šarkan letí! —
„Hoj, nie je to šarkan, synak môj milený,
šarkan zlý je večne do brál tých zavrený:
orol to mohutný pod nebom si pláva,
hrom je sila jeho a blesk hromu sláva;
v širokých kolesách nad Sitnom sa krúti,
ani sa nehnevá, ani sa nermúti.“ —

Otče! tie sokoly k oblakom veslujú,
hádam sa s tým orlom do bitky hotujú. —
„Syn môj! sily rastú, keď si ruky dajú:
on sa ku nim níži, ony sa zdvíhajú,
na mohutných krídlach nad svety sa ronia,
ako sa oblaky za oblakmi honia:
nesú sa víťazne k slncu svojej slávy,
v ich belosti miznú krahulcov mrákavy.
Tak, synku, len sily spojiť, užiť treba:
kde svet neuvládze, zvládze Cherub neba.“

^[26]Báseň prvý raz uverejnená v Sokole I. 1860, č. 4, str. 29.

Sokoly vznikli v polovici štyridsiatych rokov, čomu nasvedčuje rukopis (Sôvety v rodine Dušanovej a i.), ako aj Sládkovičov list z 10. apríla 1860, v ktorom posielal Dobšinskému okrem básne Sokoly básne Letel mladý sokol a Rečňovanku: „Posielam Vám ,z mladších dôb‘ tri piesne. Prvá ,stará národnia‘ ide len za to, že je z tých našich národných, v ktorých ,sokol‘ starodávno svoje priateľstvo v národnom našom básnictve vysvedčuje. Pieseň túto som ja vyhrabal z prachu z jednej starej knižnici na povrchu ležiacej. Originál je písaný rukou v písaní naskrz nezbehlou: Hádam rukou samého púvodca.“ Text piesne (Sokole, Sokole, Jarabe perja maš je v Archíve MS, opatrený touto Sládkovičovou poznámkou: „Pesničku túto som najšou medzi starími spismi jednéj staréj knihovni. Hodná je pamäti potomkov. And. Braxatoris 1844.“ Slová piesne však užšie nesúvisia ani s básňou Sokoli, ani s básňou Letel mladý Sokol, takže ťažko hovoriť o nejakej bezprostrednejšej inšpirácii.

Odlišnosti medzi naším textom, textom rukopisným (R) a textom v Sokole (S) sú tieto: v. 1: starý otče — R: starí oťec; v. 3: Nie sú — R: Njé sa; v. 10: pohronské — R: nadhronskje; v. 12: snežnou belosťou — R: večnou belosťou; v. 13: Mýliš sa, junoško — R: Míliš sa Janko muoj; v. 19: starý otče — R: starí oťec; v. 20, 21, 22: šarkan — S: šiarkan; v. 31: krídlach — S: kriedlach; v. 32: za oblakmi — S: za oblaky; v. 34: belosti — S: bielosti; v. 36: neuvládze, zvládze — R: neuvládne, zvládne.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Čierna Hora