Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 1988 | čitateľov |
[26]
Poďme, starý otče, skryť sa tam v tie skaly,
z tých čierňav polnočných hrozia nám prívaly.
„Nie sú to oblaky, syn môj, nie čierňavy,
ale je to Sitna vrchol hrdohlavý.
Na hore tej staré černejú sa bralá
a nejedna povesť v bralách tých zaspala:
pod horou tou ale pieseň sa ozýva
a nejedna povesť v bralách tých ožíva.“
Ej, nie sú to, dedko, sitnianske vrchole,
ale to pohronské musejú byť Hole:
Sitnianske skaliny sneh svoj už vypili
a hole sa snežnou belosťou prikryli. —
„Mýliš sa, junoško, že je to sneh biely,
na sitnianske skaly sokoly zleteli;
zleteli na skaly, aby vidiek celý,
kraj ten sladkých žiaľov šír a šír videli;
časom sa k belastným výšinám dívajú,
zdá sa, že tam pomoc, tam nádeju majú.“ —
Vidíš, starý otče, pravda povesť detí. —
Hľa, na tých sokolov strašný šarkan letí! —
„Hoj, nie je to šarkan, synak môj milený,
šarkan zlý je večne do brál tých zavrený:
orol to mohutný pod nebom si pláva,
hrom je sila jeho a blesk hromu sláva;
v širokých kolesách nad Sitnom sa krúti,
ani sa nehnevá, ani sa nermúti.“ —
Otče! tie sokoly k oblakom veslujú,
hádam sa s tým orlom do bitky hotujú. —
„Syn môj! sily rastú, keď si ruky dajú:
on sa ku nim níži, ony sa zdvíhajú,
na mohutných krídlach nad svety sa ronia,
ako sa oblaky za oblakmi honia:
nesú sa víťazne k slncu svojej slávy,
v ich belosti miznú krahulcov mrákavy.
Tak, synku, len sily spojiť, užiť treba:
kde svet neuvládze, zvládze Cherub neba.“
[26] Báseň prvý raz uverejnená v Sokole I. 1860, č. 4, str. 29.
Sokoly vznikli v polovici štyridsiatych rokov, čomu nasvedčuje rukopis (Sôvety v rodine Dušanovej a i.), ako aj Sládkovičov list z 10. apríla 1860, v ktorom posielal Dobšinskému okrem básne Sokoly básne Letel mladý sokol a Rečňovanku: „Posielam Vám ,z mladších dôb‘ tri piesne. Prvá ,stará národnia‘ ide len za to, že je z tých našich národných, v ktorých ,sokol‘ starodávno svoje priateľstvo v národnom našom básnictve vysvedčuje. Pieseň túto som ja vyhrabal z prachu z jednej starej knižnici na povrchu ležiacej. Originál je písaný rukou v písaní naskrz nezbehlou: Hádam rukou samého púvodca.“ Text piesne (Sokole, Sokole, Jarabe perja maš je v Archíve MS, opatrený touto Sládkovičovou poznámkou: „Pesničku túto som najšou medzi starími spismi jednéj staréj knihovni. Hodná je pamäti potomkov. And. Braxatoris 1844.“ Slová piesne však užšie nesúvisia ani s básňou Sokoli, ani s básňou Letel mladý Sokol, takže ťažko hovoriť o nejakej bezprostrednejšej inšpirácii.
Odlišnosti medzi naším textom, textom rukopisným (R) a textom v Sokole (S) sú tieto: v. 1: starý otče — R: starí oťec; v. 3: Nie sú — R: Njé sa; v. 10: pohronské — R: nadhronskje; v. 12: snežnou belosťou — R: večnou belosťou; v. 13: Mýliš sa, junoško — R: Míliš sa Janko muoj; v. 19: starý otče — R: starí oťec; v. 20, 21, 22: šarkan — S: šiarkan; v. 31: krídlach — S: kriedlach; v. 32: za oblakmi — S: za oblaky; v. 34: belosti — S: bielosti; v. 36: neuvládze, zvládze — R: neuvládne, zvládne.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam