Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 1988 | čitateľov |
[12]
V slzách matička sedela,
často vzdychlo sa jej,
a malé, útle dievčatko
vraví mamke svojej:
„Čo kropíš tými slzami
moje žlté vlasy?
Či vari visia nad nami,
mamička, zlé časy?“
Pritisknúc k srdcu vrelému
mať púčok ružový,
a ústa k čielku bielemu,
dcérušku osloví:
„Otec tvoj nechce z hrobu vstať,
spod zelenej trávy:
a nevie, nevie tvoja mať,
čo svet z teba spraví!
Svet má zbroje, tys’ bez zbroja,
veľký svet, tys’ malá:
a nevie, nevie mať tvoja,
komu ťa chovala!“
A slza v očiach dievčatka
teší plač materi,
a potecha tečie sladká
z nevinných úst dcéry:
„Dobrí sa zlostných neboja,
čo by sa ich báli? —
Boh má zbroje, svet bez zbroja,
Boh veľký, svet malý!“
A dve ľúbosti objímu
nádeje svet nový;
pritiskne k srdcu vrelému
mať púčok ružový.
[12] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom III. 1847, č. 83. str. 657.
Ľudovít Grossmann v Orle 1879, str. 222 uvádza, že báseň Sládkovič poslal do časopisu pre mládež „Včelka“, ktorá začala vychádzať r. 1851 v Humpolci za redakcie Jana Sluníčka, kde bola aj v 5. čísle druhého ročníka uverejnená po česky.
Text básne bol čoskoro i zhudobnený. Báseň sa teda často spievala spolu s inými národnými a ľudovými piesňami, ako to aj Grossmann opisuje, uvádzajúc zaujímavú príhodu zo Sládkovičovho života: „… prišiel raz Sládkovič, už jako radvanský farár, keď už dávno bol na tieto duchovné plody zapomnel, k tamejšiemu učiteľovi Fuchsovi, u nehož práve bol jeden suplikant. Tento chcejúc učiteľove dcéry zabaviť, dal sa do spevu rozličných národných piesní. Sládkovič jeho spev s obľubou poslúchal. Tu prišiel rad na pieseň, ktorú Sládkovič nikdy predtým nepočul a ktorá zvlášte upútala jeho pozornosť nielen svojou melódiou, ale ešte viacej svojím obsahom, ktorý sa mu známym zdal byť, bez toho, aby sa hneď v prvom okamžení bol mohol rozpamätať skade. Rozmýšľal teda a poznával, až sa konečne priznal svojmu vlastnému, už od rokov stratenému, teraz už slovenským obecenstvom jako miláček odchovanému a v rúchu krásnej melódie odenému dieťaťu. Bola to po prvý raz vo ,Včelke‘, ktorú Sládkovič asnáď nikdy ani nevidel, v rúchu českom uverejnená pieseň: ,V slzách matička sedela‘. Že táto udalosť, ktorú mi sám Sládkovič rozprával, bola nielen milým prekvapením pre nebožtíka, ale aj tou najlepšou kritikou na jeho duchovný výtvor, o tom ani hovoriť netreba.“
Rukopisný koncept, hojne prečiarkovaný a opravovaný (1 list rozmerov 18,5 × 15,5 cm) má názov Poťešujúca. Strofy sú číslované. Medzi naším textom, textom rukopisným (označujeme ho skratkou R) a textom uverejneným v Orle tatránskom (označujeme OT) sú tieto odchýlky: v. 3: útle dievčatko — R: útlo ďjoučatko — OT: útlo ďjevčatko; v. 7: vari — OT: azda; v. 9 — 12 majú v R odlišné znenie:
Priťiskla k srdcu vrelími
Mať púčok ružoví,
Priťisknúc ústa k čjelku bjelímu
Céročku osloví
v. 15: tvoja mať — OT: bjedna mať; v. 16: z teba — R, OT: z ťebä; v. 18: tys’ malá — R: ti malá; v. 19: mať tvoja — OT: bjedna mať; v. 21: v očiach dievčatka — R: v očach ďjoučatka — OT: v očach ďjevčatka; v. 30: nádeje svet — R, OT: naďejí svet; v. 31: pritiskne — R: priťisknúc.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam