ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[8] Prvý raz uverejnený v Spisoch básnických 1861, 12 — 14.

Báseň bola pôvodne napísaná po česky: „Anděl pokoje“. Pod týmto názvom ju Sládkovič čítal na ôsmom zasadnutí bratislavského Ústavu 26. septembra 1840 spolu s básňou „Naděje“, ktorá sa však nezachovala. Posudok o básni v zápisnici znie: „Hlavní ráz národního básnictva Slavského jest přirozené, prostozvučné líčení předmětu, básnik náš zachovával a hlubokou bolest silně sice, né ale přepiatě a nadpřirozeně vyjádřil. První báseň „Anděl pokoje“ opěvá mocnymi libozvučnými výrazy sílu ducha do světa vidin sahajíciho a jest na libé i krásné obrazy, na plnozvučné verše přebohatá: škoda jen, že osnova myšlének a hlavní myšlenka velmi jest zavinutá.“ (Milan Pišút: Počiatky básnickej školy Štúrovej, Bratislava 1938, 195.) České znenie sa však nezachovalo. Zachovaný je iba rukopisný koncept v zošite Znovuzrodzeňec a i. Keďže na konci zošitu je udaný rok 1845, možno usudzovač, že ju Sládkovič tohože roku poslovenčil. V slovenskom znení Sládkovič ju posielal 27. mája 1859 Viktorinovi do Lipy, žiadajúc ho, aby báseň bola uverejnená pod značkou: „Pod tou ,Anjel pokoja‘ môže stát S.“

Medzi uverejneným textom a textom konceptu sú tieto odlišnosti: prvé štvorveršie je v koncepte škrtnuté; v. 7: svedomie — svedomja; v. 11: Čo ducha morí — Čo ducha marí; v. 14: Čo sily marí — Čo sili morí; v. 20, 22: nech — nak; v. 23: biedne — bjedno; v. 24: mysle — misli; v. 25: Kam ti v obrazoch vo zlatých nádeje — Kam ťi vo zlatích obrazoch náďeji; v. 33: nech — nak; v. 39: vášne — vášni; v. 45 — 46 pôvodne zneli:

(oprava je neskoršieho dáta); v. 53: Cherub mladý — cherub svatí; v. 56: Duchu človečí — Duch človečí; v. 58: buď verný národu — verní buď národu; v. 60: čiň čo je sväté, vznešené, krásne — rob čo je svatuo, vznešenuo, krásno; v. 62: a svietiť bude — a buďe svietiť.