ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[35] Báseň prvý raz uverejnená v Sokole I. 1860, č. 20, str. 165 — 166. pod názvom Ohlas na Ohlas. Je zaradená hneď za Mácsayov preklad Vörösmartyho básne Szózat.

Sládkovič sa o básni v liste Dobšinskému z 30. októbra 1860 takto vyslovuje: „Tu máte slovenský ,szózat‘ — vypracovaný na základe Vörösmartovskom, — vlastne paródiu tamtoho s tým istým metrom, počtom slok a formou obsahu.

Zaveste ho, — ak Vám ďaka — ,Sokolovi‘ na hrdlo — nech zazvoní Otčinou.

V našej dobe je to síce nie ,s poradou tela a krve‘ — ale poručeno Bohu. Sme odsúdení, nehájme sa s pravdou. Každý kričí — nemlčme ani my.“

Keď však Dobšinský chcel Vörösmartyho báseň uverejniť v satiricko-humoristickej časti Sokola, v „Kubovi a Macovi“, a Sládkovičov Ohlas v normálnej beletristickej časti, Sládkovič sa proti Dobšinského úmyslu (v liste zo začiatku novembra 1860) ohradzuje slovami: „… spomneli ste včera, že maďarsky ,Szózat‘ dáte ,Kubovi a Macovi‘. — Nemám to za dobrô. Posmechom tým by Maďari rozzlostení boli neužitočne. Pri tom toho ani nezaslúži pieseň Vörösmartova, v svojom spôsobe skutočne dobrá.“

Báseň uverejňujeme v tom znení, ako bola vytlačená v Spisoch básnických: rozpisujeme 14-slabičný verš v Sokole na dva verše 8 + 6 slabičné. V tejto podobe je báseň aj v rukopise (1 list rozmerov 36 × 22,5 cm), kde má názov:

Alternatíva prvého dvojveršia:

je naznačená ceruzkou v tom znení ako v Sokole:

Ďalšie odchýlky medzi uverejneným textom, textom rukopisným (R) a textom v Sokole (S) sú tieto: v. 8: Boh — R, S: Bôh; v. 18: už — R: juž; v. 23: sa rozveľadil — R: sä rozvelädil; v. 24: zostalo — R: zôstalo; v. 27: nech — R, S: nach; v. 29: krv — R: krú; v. 30: za toľké vzdychanie — R: za mnohô vzdychanie — S: za toľko vzdychanie; v. 33: Boh — R, S: Bôh; v. 43: krvi — R, S: krve; v. 47: celé — R, S: celô; v. 50: svätú — S: svatú; v. 52: Ľúby — R: liuby; v. 55: trpieť — R: trpeť.