Kratšie básne

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 1991 čitateľov.

Autor: Andrej Sládkovič

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ohlas

(Na Vörösmartyho „Szózat“)

[35]


Slovenský brat! objím si mať,
ľúb verne objatú:
zem slovenská je tvoja mať,
miluj zem tú svätú!

Zem tá je krásna, slávna časť
v sveta desatine:
ak dá trpieť, zhynúť nedá
Boh toľkej rodine.

Pred tisíckou vtrhli k tebe
Arpádovcov voje:
svet nepamätá, odkedy
máš ty meno svoje.

Tvoji dedovia sadali
k prestolu Štefana,
ich junač pri Ostrihome
ubila pohana. —

Sloboda! hej, aké časy
ty si tu už mala,
keď priateľskú ruku do pút
nevďaka zbíjala!

Chceli, by ich veľa bolo,
nás nič, lebo málo:
národ náš sa rozveľadil,
ich málo zostalo. —

A svet národov našinských
hlasom hromu vetí:
kto chce žiť, nech vloží ruku
v ruku mojich detí!

Za mnohú krv rozlievanú,
za toľké vzdychanie —
výbojcov synovia, už raz
učiňte pokánie!

Žije Boh, večne verná je
svätá jeho vôľa:
kliatba rabstva pravde jeho
navždy neodolá! —

Svitne — hej, zasvitnúť musí
tam lepšia hodina,
miliónov sto kde za to
prosí Hospodina:

Bo keď by raz veľnároda
predsa stiekli žily,
prúdy krvi jeho by svet
celý zaplavili:

A kto veľkému národu
potom hrob vykope,
keď ľudstvo celé utonie
v sĺz vlastných potope? —

Nuž k Bohu oko povďačné
a modlitbu svätú!
Slovenskú zem, tú svoju mať,
žehnaj, ľúby bratu!

Sveta šíreho ona je
slávna desatina:
trpieť môže, lež zhynúť — nie
slovenská rodina.


[35] Báseň prvý raz uverejnená v Sokole I. 1860, č. 20, str. 165 — 166. pod názvom Ohlas na Ohlas. Je zaradená hneď za Mácsayov preklad Vörösmartyho básne Szózat.

Sládkovič sa o básni v liste Dobšinskému z 30. októbra 1860 takto vyslovuje: „Tu máte slovenský ,szózat‘ — vypracovaný na základe Vörösmartovskom, — vlastne paródiu tamtoho s tým istým metrom, počtom slok a formou obsahu.

Zaveste ho, — ak Vám ďaka — ,Sokolovi‘ na hrdlo — nech zazvoní Otčinou.

V našej dobe je to síce nie ,s poradou tela a krve‘ — ale poručeno Bohu. Sme odsúdení, nehájme sa s pravdou. Každý kričí — nemlčme ani my.“

Keď však Dobšinský chcel Vörösmartyho báseň uverejniť v satiricko-humoristickej časti Sokola, v „Kubovi a Macovi“, a Sládkovičov Ohlas v normálnej beletristickej časti, Sládkovič sa proti Dobšinského úmyslu (v liste zo začiatku novembra 1860) ohradzuje slovami: „… spomneli ste včera, že maďarsky ,Szózat‘ dáte ,Kubovi a Macovi‘. — Nemám to za dobrô. Posmechom tým by Maďari rozzlostení boli neužitočne. Pri tom toho ani nezaslúži pieseň Vörösmartova, v svojom spôsobe skutočne dobrá.“

Báseň uverejňujeme v tom znení, ako bola vytlačená v Spisoch básnických: rozpisujeme 14-slabičný verš v Sokole na dva verše 8 + 6 slabičné. V tejto podobe je báseň aj v rukopise (1 list rozmerov 36 × 22,5 cm), kde má názov:

OHLAS
:dlä Vörösmarty-ho „Szózat-u“:)

Alternatíva prvého dvojveršia:

Slovenský brat, obím si mať,
liub verne objatú

je naznačená ceruzkou v tom znení ako v Sokole:

Ohlás sa duša slovenská
V slovenskom „szózatu“!

Ďalšie odchýlky medzi uverejneným textom, textom rukopisným (R) a textom v Sokole (S) sú tieto: v. 8: Boh — R, S: Bôh; v. 18: už — R: juž; v. 23: sa rozveľadil — R: sä rozvelädil; v. 24: zostalo — R: zôstalo; v. 27: nech — R, S: nach; v. 29: krv — R: krú; v. 30: za toľké vzdychanie — R: za mnohô vzdychanie — S: za toľko vzdychanie; v. 33: Boh — R, S: Bôh; v. 43: krvi — R, S: krve; v. 47: celé — R, S: celô; v. 50: svätú — S: svatú; v. 52: Ľúby — R: liuby; v. 55: trpieť — R: trpeť.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Kĺzačka