Kratšie básne

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 1991 čitateľov.

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

Otčiny mojej spevy

^[30]

Či spev slávičí Tatrou zavieva?
Či škriváň slávi svit rána? —
Sladkosť slávičia v hlasoch tých spieva
ale proroctvo škriváňa:
Nespievaš vojny, otčina moja!
nespievaš dejín obrazy:
spievaš nádejné žiale pokoja,
mladistvých duší výrazy.

Z rozvalín Nitry časom len veje
tiché slávnych dní šeptanie;
zavialo otcov posvätné deje
osudov smutných zdúvanie:
nesvornosť bratov, spolky dôverné,
otčina, teba zhanbili:
slabosť tá zdvihla hordy neverné,
a teba zradci zdrapili.

Veď aj keď blúdi, ešte je milý
letov vysokých mládenec,
veď aj v sne drahej obraz spanilý
vrelo objíma milenec:
ale keď spieva syn tvoj nadchnutý,
otčina, Bohom mi daná,
ľúbosť mu z duše ohlasy núti,
nie mysle chladná fatamorgána.

V zorách večerných horiacej slávy
tešia sa zbledlé národy,
a tône voľnej rabstva ohavy
držia za duchov slobody:
ty žiješ, pekná moja otčina,
v citov mladistvých priestore,
v nádejach tvojich duch Hospodina
a v spevoch tvojich svitania zore.

Slovenka spieva, útlučká deva,
ohlasy nežnej ľúbosti,
ale duch spevov tých sa prelieva
v mohutné Slovana kosti:
ľúbosť tá z útlych ňadier sa tisne,
k Tatrám sa sto ráz udiera,
od Krkonošov k Donu zablysne,
od Dubrovníka k uhlu severa:

A hlasom tichým chladnosť preborí,
ozve sa v dušiach pol sveta,
a nezadusným blčaním horí
plameň ten — svetov osveta; —
a hlas ten tisíc hlasov utvorí
v priestorách slavianskych rodín,
a žalm ten prijme, žalm ten pokory,
ku poctám svojim svätý Hospodin.

^[30]Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 277 — 278.

Rukopisy — R1 (Sôvety v rodine Dušanovej a i.), R2 (Spevi Andreja Sládkoviča II) — nasvedčujú však, že báseň vznikla v polovici štyridsiatych rokov. Ba sám autor na Viktorinov dotaz, keď pre Spisy básnické potreboval bibliografické údaje, v odpovedi (21. marca 1861) naznačuje, že báseň je staršieho dáta: „Mne sa veru tak pozdávalo, že básne ,Otčiny m. spevy‘ a ,Kykymora‘ v ,Orlovi‘ boli uverejnené. Prehadzujúc ale časopis ten presvedčil som sa, že domnienka moja bola prázdna. Medzitým, neviem naskrze rozpamätať sa dačo určitého v tomto ohläde. Urobte s tým čo za potrebnô uznáte. Keď básne té udáte jako ,neuverejnené‘ nebude to ,peccatum contra spiritum S.‘ ak dakto budúcne zjaví: či a kde boli kedy tlačené.“

Odlišnosti medzi uverejneným textom a textom rukopisným (R1, R2) sú tieto: v. 1: Či spev slávičí Tatrou zavieva — R2: Či to slávičja pjeseň zazňjéva; v. 2: škriváň — R1, R2: škrváň; v. 4: škriváňa — R1, R2: škrváňa; v. 8: mladistvých duší — R1, R2: mlaďistvej duši; v. 10: slávnych dní šeptanie — R1: dnou slavních šeptanjé — R2: dňí slavních šeptaňja; v. 12: zdúvanie — R2: zdúvaňja; v. 16: a teba zradci zdrapili — R1: a korist tvoju zradci zdrapili — R2: čo korisť tvoju zdrapili; v. 17: Veď — R1: Šak; v. 20: vrelo objíma — R2: vrele obíma; v. 23: z duše — R1, R2: z duši; v. 24: mysle — R1, R2: misli; v. 28: za duchov slobody — R2: za slnce slobodi; v. 37: ňadier — R1: ňádrou; v. 39: Krkonošov — Rl, R2: Krakonošov; v. 24: v dušiach — R1, R2: v dušách; v. 43: blčaním — R1: blčanjém; v. 46: slavianskych — R1, R2: slovanskích.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Ohlasy