Zlatý fond > Diela > Kratšie básne


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Kratšie básne

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1770 čitateľov

Nehaňte ľud môj

[32]


Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí;
keď predkov nemal — a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? —
čo bys’ sa mu ty zato posmieval?
Na potomkov on bohatý.

Nehaňte ľud môj! že nemá dejov
slávy svojej minulej sklad;
on ešte peknou kvitne nádejou,
budúcnosť má jeho poklad:
Počuješ bájne hlasy povestí?
Hovoria tie, keď čas čuší,
zázračný z nich on svet má vyviesti,
budúci svet v nich on tuší.

Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!
že ľud môj je len ľud sprostý;
často sú múdri hlúpi ľudkovia
dľa súdu svetskej múdrosti:
Počuješ? Spieva slovenské pole,
spievanky zrodia Homérov;
len ľúbosť útlu spievajú hole,
no budú aj bohatierov. —

Nehaňte ľud môj, ústa nečisté!
že odhodok on je hlúpy;
múdrosťou jeho vykúpení ste
a ešte vás raz vykúpi!
Či nepočuješ slová rozumné,
čo deň po dni opakuje?
Večné v nich pravdy, hlboké, umné;
ten ľud vedu si hotuje.

Nehaňte ľud môj! že je len malý,
že nevládne celým svetom.
Kde telo ducha k zemi nevalí,
tam duch lieta ľahším letom.
Na helénsky že ľud si spomnite —
duch si svet vlastný utvorí;
či v žaludi hôr zárod vidíte?
Nie! — no viďte dubísk hory!

Nehaňte ľud môj! že je chudobný,
že kraj biedny, smetisko má;
to je blud! má svet sebe podobný,
má hory, rieky, zlato má! —
A keď by nemal? — ale má hlavy,
má obchodu silný zárod. —
Alebo či sú čriedy a bravy
a koniarne komus’ národ?

Nehaňte ľud môj! že je ľud tichý,
že rád trpí, že je slabý; —
pravda, surovej on nemá pýchy,
nie je v zápasoch pochabý.
Vy to neviete, že duch národov
práve takú povahu má:
keď má vystúpiť s činnou slobodou,
najprv ticho myslí, dumá. —

Nehaňte ľud môj! že úcty nemá,
že ľud môj je potupený. —
Slávnejšie ešte svet tupí plemä,
nuž kto je tam zhanobený? —
Ach, zlé sú časy! na všetky strany
svet žertvuje bohom zlatým. —
Ale nechaj mi národ bez hany;
národ patrí k veciam svätým!



[32] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom I. 1845, č. 5, str. 33.

Text básne Nehaňte ľud môj je do Spisov básnických 1861 prebraný podľa znenia v Orle tatránskom. Medzi týmito textami niet väčších odchýlok. Odchýlky medzi naším textom a textom uverejneným v Orle tatránskom sú iba tieto: v. 2: posmievači — posmevači; v. 39: v žaludi — v žaluďe; v. 56: najprv — najprú; v. 63: nechaj — ňehaj; v. 64: k veciam — k vecam.

Veľké odchýlky zato sú v rukopise (Spevi Andreja Sládkoviča). Rukopisné znenie teda odtláčame:

Ňehaňte ľud muoj

Ňehaňťe ľud muoj, že ľud je mladí,
Klebetárskí posmjevači!
Predkovjá jeho boli lampadi,
Vaší boli podpaľači!
Keď predkóv ňemau, — a či jích ňemau
Čo žjárili dobou zlatou?
Čobis sa mu ti zato posmjévau?
Má potomkóv a má bratóv.

Ňehaňťe ľud muoj! že ňemá ďejóv,
Slávi svojéj minuléj sklad! —
On ešťe peknou kvitňe naďejou,
Budúcnosť má jeho poklad!
Počuješ bájnjé hlasi povesťí?
Hovorjá tjé keď čas čuší,
Zázrační z ních svet on má vivjésťi,
Budúcí svet v ňích on tuší.

Ňehaňťe ľud muoj, slepí sudcovja!
Že ľud muoj je len ľud sprostí! —
Či sa nje múdrí jeho zradcovjá,
Dľa smislu vašéj múdrosťi?
Počuješ? Spjévá slovenskuo pole,
Spjévanki zroďjá Homérov;
Len ľúbosť čistú spjevajú Hole,
No, budú aj bohaťjeróv! —

Ňehaňťe ľud muoj, ústa nečistje!
Že odhodok on je hlúpí!
Múdrosťou jeho vikúpení sťe,
A ešťe vás raz vikúpí! —
Či ňepočuješ slová rozumu
Čo ďen po dňi opakuje?
Večnjé pravdi sa nosjá v tom šumu,
Tam ľud vedu si hotuje.

Ňehaňťe ľud muoj! že je len malí,
Že ňevládňe celím svetom!
Kďe cent ťelesní k zemi ňevalí,
Tam duch vzljetňe ľahším letom;
Na hellenskí-že ľud si spomňiťe,
Duch si svet vlastňí utvorí;
Či dušičku v žaluďe viďíťe? —
Ňje! — no, vidzťe dubísk hori! —

Ňehaňťe ľud muoj! že je chudobní,
Že kraj bjední, smeťisko, má!
To je blud! — má svet sebe podobní;
Má hori, rjeki, zlato má. —
A keď bi ňemau? — ale má hlavi,
Má obchodu silní zárod!
Alebo či sa črjedi a bravi
A koňjarňe, komus národ? —

Ňehaňťe ľud muoj! že je ľud ťichí,
Že rád trpí, že je slabí! —
Pravda, surovéj on ňemá píchi,
Ňje je v zápasoch pochabí:
Vi to ňevjeťe, že duch národóv
Práve takú prírodu má, —
Keď má zahrmeť činnou slobodou,
Najprú ťicho mislí, dumá. —

Ňehaňťe ľud muoj! že ucti ňema,
Že ľud muoj je potupení! —
Boha židovskuo hanobí plema,
Nuž kdo je tam zhanobení? —
Ach, zljé sa časi! na všecki strani
Svet žertvuje bohóm zlatím! —
Ale, beda, kdo národ muoj haňí!
Národ patrí k vecam svatím!





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.