Zlatý fond > Diela > Kratšie básne


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Kratšie básne

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1861 čitateľov

Zúfalec

[7]


Na kraj hory skala, na kraj skaly more,
na kraj mora tôňa, tôňa ľudskej tvári,
s ňou si blesk zahráva, bledý blesk mesiaca,
a ona si s bleskom belavým pohráva;
ale hra je to, jak rozhnevané vody
v zápasoch s divým a búriacim severom.
Hneď ticho stojí, hneď sebou zase trhá,
mrští sa o zem, jakby sa chcel pochovať
za živa; hneď zas sa vychytí hore a
žilnatým ramenom nebo chce uchopiť,
akoby strhnúť chcel k nížinám oblohu,
alebo vyšinúť seba k tým výšinám. —
A zver vydurená z ponocných peľachov
vyskočí, zastane, díva sa; díva sa
utíchly Oceán; aj hviezdy zvedavé
z ich belasých nebies na belasé more
okolo tej tône sadli si: myslel bys’,
že zlatých tisíce má očí Oceán;
mlčí aj sama noc v tichom užasnutí
a svieti si lampou nebeskou a hľadí
na hladinu mora, kde obraz strašlivý,
obraz divokosti, tieň duše zúfalej! —
Zhasil by nešťastník slabé svetlo noci,
aby ani tôňu on svoju nevidel,
aj aby od sveta on videný nebol:
ale keď to nemôž’, aspoň tichosť nočnú
prelomí a kliatbou zahrmí k nebesám,
a ohlas roznáša temnými horami
žaloby zúfalca diaľ a diaľ okolo:
„Šelmy pustých hôr tých, čo chcete? — mám šelmy
v duši svojej divšie nad vás! — A čo chcete,
vy lampy nebeské? — žiaden svit nádeje
od vás mi nepadá! — Čo chceš, ty zradná noc?
Či obraz čierneho smútku mi podávaš?
Čo si stíchol naraz, svet vodný? Asnáď chceš
počúvať žaloby duše rozbolenej? —
Hoj, viem už! Hýbate sa, zvery, a svetlo
z vás, vy hviezdy, prší: hýbanie a svetlo!
Živly to života: noc je odpor svetla,
smrť odpor života: čo padne v Oceán,
to zmizne, stratí sa, tak čo smrť uchytí,
zanikne, v hrobovej stratí sa hlbine.
Preťažké volenie! tu život a tam smrť,
tu dni plné biedy, tam strašné zhynutie!
Život môj, smrť moja! dve strany bytností,
ktorá z vás má spásu pre dušu zúfalú?
Hrozný je život, že nieto v ňom pokoja;
sladká je smrť, že v nej býva večná tichosť.
Sladký je život pre večný svoj nepokoj;
hrozná je smrť práve pre tú večnú tichosť! —
Čo? sladký je život? prekliaty je život:
v otroctve zrodila ma mať, a preto som
otrokom, a preto bič, hlad, hanba, reťaz
s osudom nešťastným od kolísky tvrdej
až dosiaľ mi dušu v otroctve trápili! —
Sám svätý ten Ganges, svätým mokom svojím
nevie zmyť z duše mi poškvrnu otroctva;
pes viac je tyranom nežli ja; červiaka
ušetrí v prachu tom noha brahmanova,
mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou;
chrobák právo žitia má, ja v očiach katov
ani len života nezdám sa byť hoden!
Prečo aspoň práva smrti neužiješ,
keď právo života kradne ti poroba? —
Či všemožný Brahma preto ma len zrodil,
aby som nástrojom stal sa pýchy cudzej?
Či vôňu kvetov a príjemné ovocie
dáva len tyranom? — Hádam krádež je to,
keď vôňa kvetová oveje otroka?
Tuším každý pohľad na krásu prírody
je hriech a na veľkosť pomyslenie zločin!
Nič, nič nemá otrok: aj ten dych, čo dýcha,
je cudzí a s každým dýchnutím okrádza! —
Čo? sladký je život? prekliaty je život!
Čo odkladáš, more, vody svoje vyliať
a strhnúť v bezdnotu svoju zavrženca?
A čo, vy potvory, ostré nezatnete
pazúry do údov reťazmi zodraných? —
Život môj nebol môj, aspoň smrť je moja:
ohavnosť žitia, v tých vodách ťa utopím!
Vlastnej vôle plodom ani jedinký čin
nebol v biedach mojich, aspoň smrť nech bude
činom slobody! —“
A tu ešte jeden raz
zatočí zrakma po bohatej prírode
mládenec biedny — len skok — a dve milostné
ramená sa mu kol hrdla ovinuli. —
Obzrie sa — skrotne — vzdychne: „Otrok ľúbosti
ani umrieť nesmie! —“
A sklamané vody
pod milým a milou smutne zastenali.



[7] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 9 — 12.

V rukopise („Spevi Andreja Sládkoviča“) jej pôvodný názov je Indián. Tento pôvodný názov úzko súvisí s celkovým ladením básne, ako aj s miestom a prostredím, kde sa dej odohráva. Oprava názvu Indián na Zúfalec je neskoršieho dáta, čomu nasvedčuje i odlišný druh písma. Zúfalec vznikol v tesnej blízkosti so Sôvetmi. Nachádzame podobnosti aj v obraznom vyjadrení aj v stavbe veršov. Odlišnosti uverejneného textu od rukopisu sú tieto: v. 7: Hneď ticho stojí, hneď sebou zase trhá — Hňeď ťicho stojí, — hneď sebou trhá; v. 10: uchopiť — uchiťiť; v. 16: z ich belasých — z jich belastích; v. 17: tône — touňi; v. 22: tieň — stín; v. 25: videný nebol — viďením ňebou; v. 31: v duši svojej divšie nad vás! — A čo chcete — v duši mojéj od vás ďivejšje! — čo chceťe; v. 32: nádeje — náďeji; v. 36: duše rozbolenej — duši zboľasťenéj; v. 45: Život môj, smrť moja — Ti život a ti smrť; v. 46: pre dušu zúfalú — pre dušu zúfalca; v. 52: ma — mňa; v. 57: z duše — z duši; v. 58: pes viac je tyranom nežli ja — pes vjác je ako já tiranóm; v. 61: v očiach — v očach; v. 79: Život môj nebol môj, aspoň smrť je moja — Život muoj ňebou muoj aspon smrť mám v rukách; v. 80: utopím — zamorím; v. 81: vôle — vuoli; v. 82: nech — nach; v. 86: mládenec biedny — mláďenec jarí; v. 88: obzrie sa — obzre sa; v. 91: smutne zastenali — ďivo zarevali.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.