Kratšie básne

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 1991 čitateľov.

Autor: Andrej Sládkovič

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tajomstvá

[4]


Už slnce za hory pozlátené padá
a sen sladký pokoj prírode podáva;
s mladým sa večerom hrá dolinka mladá
a zora milý blesk láskave uspáva:
      Cítim to, sladko mi doba táto hovie,
      ale čo to za slasť, ktože mi odpovie?

A tichá noc mrakom svety naše kryje
a svetlá čarovné jasným nebom seje;
zrak môj sa do bleskov nebeských zavije
a celým sa srdcom sladký cit rozleje:
      Hľadím, že snáď blesk ten na to mi odpovie,
      čo v ňom oko moje teší? ktože ho vie?

Nad horou strašná vylietla čierňava,
hrmí, hromy bijú, blýska sa a leje,
utíchne; — od hory k druhej hore vstáva
dúha a slnce sa milé zas usmeje:
      Oko moje v slze radostnej sa topí,
      ale čo za radosť to? kto ju pochopí?

Pod lipou si pekná mladucha sedela,
spievala ľúbezne a vienočky vila,
tvár sa jej pod ružou červenou belela
a v oku sa hviezda ranná roziskrila:
      V jej krásach sladko sa oko moje baví,
      ale krásu tých krás ktože mi vyjaví?


[4] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom I. 1845, č. 4, str. 25.

Rukopis básne (v „Spevoch Andreja Sládkoviča“) sa na niektorých miestach znateľnejšie líši od znenia, uverejneného v Orle tatránskom a tak rukopisný text viac súvisí s textom uverejneným v Spisoch básnických.

Pri uvádzaní odlišností tu uverejneného textu od textu rukopisného a od textu v Orle tatránskom používame tieto skratky: rukopis — R, znenie v Orle tatránskom — OT. Odlišnosti sú tieto: v. 1: Už slnce za hory pozlátené — R: Už slnko za hori pozlácenjé — OT: Už slnko za hori pozláťenje; v. 3: s mladým sa večerom hrá dolinka mladá — OT: na dolinki, vŕški ťichí večer sadá; v. 4: a zora milý blesk láskave uspáva — OT: na zápaďe zora hrá si ligotavá; v. 11: Hľadím, že snáď — R, OT: Hlaďím, asnaď; v. 13: vylietla — OT: zavisla; v. 16: slnce — R, OT: slnko; v. 18: ale čo za radosť to? kto ju pochopí — R, OT: lež, čo to za radosť? — kdo že ju pochopí; v. 19: Pod lipou si pekná mladucha sedela — R: Pod lipou pekná mladucha seďela — OT: V zakvitnutej tráve ďjevčina seďela; v. 20: a vienočky — OT: i venčeki; v. 22: ranná — R, OT: raňja.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Hviezdy