Kratšie básne

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 1991 čitateľov.

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

Elégia

^[38]

Zbohom, ostatná fajočka,
do tvojho pokoja,
za pol devätnásta rôčka
verná družka moja!

Iskry tvoje tíško tleli,
dym tíško sa kúril:
preto tróny nehoreli
a svet sa nebúril.

Malá si, za groš, za grajciar,
nestojíš dva domy:
a predsa na teba vladár,
biednu, sa lakomí! —

Darmo je kriesiť omdlenú
klobásou hrdlicu,
zvyklú na vodu studenú
a žltú pšenicu!

Darmo ti pokrm varený,
svet, fajočka, dáva:
to život tvoj nevymení,
to tebe otrava!

Ach, keď z úst tvojich pokonný
obláčok zdvihne sa:
pokonný dych sa vyroní
z úst mi na nebesá.

Do hrobu si ťa položím
a vezmem do neba,
tam potom pred trónom božím
vyponosuj seba.

Žaluj, že oheň života
svety ti zhasili,
a studenú — hrozná psota! —
na klin obesili!

A keď raz aj kosti moje
v hlinu sa zavinú,
zem svorno zmieša oboje:
s mojou tvoju hlinu. —