Kratšie básne

^[37] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 355 — 357.

Sládkovič posielal báseň Viktorinovi do Lipy. V sprievodnom liste (27. mája 1859) o nej píše: „Pripojujem… pre veselú družinu i komično-satirickú pieseň ,Opilý svět‘. Toto poslednie pochodí zo študentskej doby a niektorým mojim vrstovníkom aj s nápevom už známo je.“ Žiadal však, aby báseň bola uverejnená pod pseudonymom: „… pod ,Opilým svetom‘ môžte položiť ,Pivodá‘.“

K Sládkovičovej básni sa hľadali inojazyčné predlohy. Viliam Reis v článku „Ako písal Sládkovič Opilý svet“ (Kultúra, 1935, 261 — 262) nachádza jej predlohu v nemeckej buršáckej piesni:

„Sládkovič študoval v Štiavnici, žil a pohyboval sa vo veselých študentských kruhoch štiavnických za sedem rokov. Slovenský Heidelberg, Štiavnica, v tých časoch, tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia, mala už peknú tradíciu bezstarostného študentského života, zväčša, pravda, s náterom nemeckým…

Humor, ktorý mladí títo ľudia vkladali do spevu, do štúdií a do celého svojho života, nemohol nedotknúť sa ináč vážneho, často zamysleného žiaka štiavnického Andreja Braxatorisa-Sládkoviča. V ušiach a mysli dlho cvendžali mu lyrické serenády, ktoré dlho do noci vyspevovali zaľúbení akademici pod oblokmi svojich dievčat, tu zas humorné pesničky v buršáckych ,Gasthausoch a Wirthausoch‘ cez dlhé zimné večery. Z takýchto zvukových reminiscencií vzniká jeho Opilý svet inšpirovaný študentskou piesňou (Grad’ aus dem Wirthaus…) … Že Sládkovič túto svoju báseň písal v Štiavnici alebo úzko po svojom odchode zo Štiavnice, ukazujú užité v nej výrazy zo štiavnického nárečia.“

Reis, i keď radí Sládkovičovu báseň vedľa nemeckej buršáckej piesne, popiera, že by Sládkovič plagizoval.

Proti Reisovej koncepcii polemizoval Ján V. Ormis (v Sborníku Matice slovenskej 1938/39, 484 — 485). Popiera, že by boli v básni štiavnické nárečové prvky a dokazuje, že sa báseň Opilý svet nezhoduje s nemeckou predlohou ani počtom slôh. J. V. Ormis nenachádza doklad na to, že by existencia buršáckej piesne sa spomínala v štyridsiatych rokoch a správne poznamenáva o náplni básne: „Buršácka pieseň je sotva klapancia, kdežto Sládkovičov Opilý svet je skutočná a vtipná báseň.“

Z tejto polemiky vyplýva, že tu ide len o podobnosť námetu a že Sládkovič mohol poznať aj iné piesne podobného obsahu. Ako však vidieť z básne, Sládkovič ju tvoril svojskými umeleckými postupmi za svojich štúdií, pričom, usudzujúc podľa rukopisu, v polovici štyridsiatych rokov ju poslovenčil — a azda aj pôvodné znenie podstatne pozmenil.

Uvádzame odchýlky medzi naším textom a textom rukopisným (1 list rozmerov 23 × 27 cm, slohy sú číslované): v. 1: nechalo — nahalo; v. 3: samotnejšieho — samotňejšího; v. 4: na svete — na zemi; v. 31: náramne — víborňe; v. 60: triezve — trjezvo; v. 61: nešľachetný — ňešlechetní; v. 64: schovaj — skovaj.