Zlatý fond > Diela > Kratšie básne


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Kratšie básne

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1861 čitateľov

Opilý svet

[37]


Všetko ma nechalo,
krčmár aj svet,
už samotnejšieho
na svete niet:
tak teda už aj ja
domov ťahám,
ale — vínko — teba
tu nenahám. —

Ha! čože sa tomu
svetu robí?
Čo to za opilé
sú podoby?
Kníše sa, váľa sa
všetko na ňom:
bodajže ťa, svete,
aj s ožranom! —

Čože ty tak sliepňaš,
mesiac z neba?
No tebe tiež viac ver’
už netreba:
oči máš zmútené,
líca bledé;
hľa, tak sa ožranom
takým vedie!

A tie hviezdy ako
si tancujú
a hlávky opilé
nadhadzujú;
vše sa jedna na zem
dol’ skrbáli:
tie sa tiež náramne
dostrebali!

Už aj tie oblaky
sa doťali,
že sa tak po nebi
rozváľali:
pocestným pokoja
už nedajú,
a mňa, že piť nechcem,
oblievajú!

A ten slávik, ten — vraj —
vodu pije:
horká jeho voda —
čo tam zhnije!
Od čohože spieva,
vyskakuje? —
Poznať mu, že rád tiež
poťahuje!

Steny, ožrané ste,
to viem sväte,
lebo sa už na mňa
opierate! —
Ešte aj tie skaly
v hlave majú,
keď nohy triezvemu
podkladajú! —

Opilé je nebo,
ožraný svet,
všetko dosúkané —
triezve nič niet! —
No, svet nešľachetný,
dobre sa maj! —
pred ním, krčma moja,
ty ma schovaj!



[37] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 355 — 357.

Sládkovič posielal báseň Viktorinovi do Lipy. V sprievodnom liste (27. mája 1859) o nej píše: „Pripojujem… pre veselú družinu i komično-satirickú pieseň ,Opilý svět‘. Toto poslednie pochodí zo študentskej doby a niektorým mojim vrstovníkom aj s nápevom už známo je.“ Žiadal však, aby báseň bola uverejnená pod pseudonymom: „… pod ,Opilým svetom‘ môžte položiť ,Pivodá‘.“

K Sládkovičovej básni sa hľadali inojazyčné predlohy. Viliam Reis v článku „Ako písal Sládkovič Opilý svet“ (Kultúra, 1935, 261 — 262) nachádza jej predlohu v nemeckej buršáckej piesni:

„Sládkovič študoval v Štiavnici, žil a pohyboval sa vo veselých študentských kruhoch štiavnických za sedem rokov. Slovenský Heidelberg, Štiavnica, v tých časoch, tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia, mala už peknú tradíciu bezstarostného študentského života, zväčša, pravda, s náterom nemeckým…

Humor, ktorý mladí títo ľudia vkladali do spevu, do štúdií a do celého svojho života, nemohol nedotknúť sa ináč vážneho, často zamysleného žiaka štiavnického Andreja Braxatorisa-Sládkoviča. V ušiach a mysli dlho cvendžali mu lyrické serenády, ktoré dlho do noci vyspevovali zaľúbení akademici pod oblokmi svojich dievčat, tu zas humorné pesničky v buršáckych ,Gasthausoch a Wirthausoch‘ cez dlhé zimné večery. Z takýchto zvukových reminiscencií vzniká jeho Opilý svet inšpirovaný študentskou piesňou (Grad’ aus dem Wirthaus…) … Že Sládkovič túto svoju báseň písal v Štiavnici alebo úzko po svojom odchode zo Štiavnice, ukazujú užité v nej výrazy zo štiavnického nárečia.“

Reis, i keď radí Sládkovičovu báseň vedľa nemeckej buršáckej piesne, popiera, že by Sládkovič plagizoval.

Proti Reisovej koncepcii polemizoval Ján V. Ormis (v Sborníku Matice slovenskej 1938/39, 484 — 485). Popiera, že by boli v básni štiavnické nárečové prvky a dokazuje, že sa báseň Opilý svet nezhoduje s nemeckou predlohou ani počtom slôh. J. V. Ormis nenachádza doklad na to, že by existencia buršáckej piesne sa spomínala v štyridsiatych rokoch a správne poznamenáva o náplni básne: „Buršácka pieseň je sotva klapancia, kdežto Sládkovičov Opilý svet je skutočná a vtipná báseň.“

Z tejto polemiky vyplýva, že tu ide len o podobnosť námetu a že Sládkovič mohol poznať aj iné piesne podobného obsahu. Ako však vidieť z básne, Sládkovič ju tvoril svojskými umeleckými postupmi za svojich štúdií, pričom, usudzujúc podľa rukopisu, v polovici štyridsiatych rokov ju poslovenčil — a azda aj pôvodné znenie podstatne pozmenil.

Uvádzame odchýlky medzi naším textom a textom rukopisným (1 list rozmerov 23 × 27 cm, slohy sú číslované): v. 1: nechalo — nahalo; v. 3: samotnejšieho — samotňejšího; v. 4: na svete — na zemi; v. 31: náramne — víborňe; v. 60: triezve — trjezvo; v. 61: nešľachetný — ňešlechetní; v. 64: schovaj — skovaj.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.