Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 1988 | čitateľov |
[31]
Čože sa hnev váš búri a srdí
na reči rodnej sladké výlevy?
Čože pľujete, vy srdcotvrdí,
v mladé líca krásnej devy? —
Či ľúto vám je, že z nízkych smradov
vychádza s tvárou spanilobľadou?
Tvrdosrdcí, tvrdohlaví! —
No aký orkán sa to rozvliekol
nad mladých druhov, že z rabstva vekov
chcú vytrhnúť dcérku Slávy!
Ha, ha, ha! — duchov zhaslých tôňami,
šprihaninou ledajakou,
hnevlivcov slabých jedoslzami
so susedou krvozrakou
chcieť zastaviť tok valného Hrona!
zastaviť zvesty vzkriesenia zvona,
vysušiť bystrý, prudký Váh,
rozváľať Sitno, Tatry rozrúcať,
orlovi smelý väz povykrúcať
a zhasiť blesk v mladých prsiach!
Či neviete vy, že duša smelá
mátoh sa bájnych nebojí? —
Že dosť by Hoľa mŕtvych zavrela
v odvážnom padnutých boji?
Neviete, že keď ku slncu lieta
orol, maznavé nedbá na dieťa,
ani na huk Krkonošov? —
Nuž teda duchu nerúhajte sa,
nedržte za trón diablov nebesá
a Cherubov za loptošov!
Nič si ty svetu neublížila,
reč sladká našich pradedov!
Tristo vekov si v nízkosti žila
a nik ťa z nej nevyviedol!
Ale aspoň ti nik nenahádzal
na oči biedu, ktorou ťa zviazal
vrah, čo slávu hanil tvoju:
Teraz vlastný rod hádže blatom
na teba, a čo mal by ťa zlatom
krásiť, nuž ťa strká k hnoju! —
K hnoju, ku stajni, k mŕtvej prírode! —
Čo na to rieknu susedia,
ktorí o tvojom vysokom rode
a o krásach tvojich vedia?
Po satansky sa jedni uškrnia,
druhí sa hnevom svätým naplnia —
A my čo? — My večne s tebou!
My sa tešíme, že tvoje krásy
tým krajšie skvitnú, keď bludné hlasy
pred tvojou zmĺknu velebou! —
Rúhači, ktorí hlas svojich otcov
do chlievov zamykať chcete!
Viete vy, akú hanbu vy z tých slov
na vlastnú hlavu sypete? —
Či v chlievoch ste sa vy narodili?
Či kočišia vás vravieť učili?
Či ste vy sprostí bačovia?
Či milé vaše vravia ohavu?
Či deti vaše oslovia kravu,
keď mať slovensky oslovia? — —
Otcovia drahí! nahnevajte sa
na deje vlastného ducha;
vy vodu liali na tie kolesá,
vám hnutie toto prislúcha:
A vy dnes-zajtra k otcom zájdete,
my zostaneme na búrnom svete,
ponesieme ťarchy žitia;
vaše je, vaše časy čo zvinia,
zo svojich vývod vydajú synia,
keď ich veky nové schytia. —
Ale ty, slabúch zlostný, lenivý,
bez skutkov, bez svätej vôli!
Ty vyskacuješ ako vlk divý
na peknom slovenskom poli:
Vieš ty našprihať cudzím zásluhám
a vysmievať sa nádejným dúham
a vymýšľať zradu, klamy!
Ty hluchý, kremä telesných uší,
ktorý pre blaho slovenských duší
nepreložils’ krížom slamy!
Nazdáš sa, že keď otcov si ctíme
v spore jednom, v stých pokojoch,
že my s tým istým srdcom stojíme
aj v špatných s planci rozbrojoch? —
Alebo tvojich striel sa bojíme? —
Never, niet guľky v tom tvojom dyme:
oj, nejdeš nás skutkami biť.
Kto hnil až podnes, aj dneska hnije,
hniť bude, až mu k smrti odbije,
aj naveky len bude hniť!
[31] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom II. 1846, č. 38, str. 297 — 298.
Báseň je priamym ohlasom na knihu „Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky“, Praha, 1846. Nasvedčuje tomu popri polemickom zameraní básne proti útokom na spisovnú slovenčinu aj motto z knihy, uvedené v rukopisnom koncepte (2 zošité listy rozmerov 19,5 × 12 cm, strofy sú číslované; báseň je napísaná spolu s Prosbou), „Púl toho, púl to jen etc“.
Ohlasy Sládkovič uverejnil v Spisoch básnických bez zmien podľa znenia v Orle tatránskom. Väčšie odchýlky vykazuje iba rukopis. Medzi uverejneným textom, textom rukopisným (R) a textom v Orle tatránskom (OT) sú tieto odchýlky: v. 1: Čože sa hnev váš búri a srdí — R: Čo žlč sa vaša búri a srďí; v. 3: Čože pľujete, vy srdcotvrdí — R: A čo pľujeťe, vi srdcotvrdí; v. 5: Či ľúto vám je — OT: Či vám je lúto; v. 10: chcú vytrhnúť — R: túža virvať; v. 16: vzkriesenia — R: vskríseňja; v. 18: rozváľať Sitno, Tatry rozrúcať — R: rozváľať Tatri, Sitno rozrúcať; v. 20: v prsiach — R, OT: v prsách; v. 28: teda — R: tedi; v. 32: našich pradedov — R: mojich praďedou; v. 35: aspoň — R, OT: aspon; v. 40: krásiť — R: krášliť; v. 41: ku stajni — R: ku staji; v. 50: pred tvojou zmĺknu velebou — R: pred tvojou kľaknú velebou; v. 55: v chlievoch — R, OT: v chljevach; v. 56: vravieť — R: vraveť; v. 57: Či ste vy sprostí — R: Či sprostí sťe vi; v. 58: milé vaše — R: ženi vaše; v. 62: na deje vlastného ducha — R: na djelo vlastnjeho ducha; v. 64: hnutie toto — R, OT: hnuťja jeho; v. 69: zo svojich vývod — R: vívod zo svojích; v. 73: vyskacuješ — OT: viskakuješ; v. 74: na peknom — R: na ťichom; v. 78: kremä — R: krome; v. 82: pokojoch — R, OT: pokojach; v. 84: rozbrojoch — R, OT: rozbrojach; v. 86: niet guľky — R: ňjet guluok; v. 88: Kto hnil až podnes, aj dneska hnije — R: A kdo hňiu posjal, aj teraz hňije — OT: Kdo hňiu až dosjal, aj teraz hňije; v. 90: ten bude hniť — R, OT: buďe ten hňiť.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam