SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K Nitre

[22]


Zhrmelo nebo — blesky sa rozsvitli —
obloha smutná horko zaplakala,
a nad lúkami, čo práve zakvitli,
vysoká Nitry zatriasla sa skala:
a v hrmavici pod zámkom sa zjaví
v postave slávnej mladá deva Slávy.

Oko vysiela v krásne svoje kraje;
cez lúky spevné a cez tiché háje
túžobne milé na Slovensko hľadí;
myseľ za rod a cit za ľud tej vlasti,
tam slzu blaha, tam slzu bolesti
na líc vädnúce ruže tíško cedí.

Slýchava ona často v tichej dobe
tie žiaľohlasy, čo Slovenskom lkajú,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
slýcha, či v tom veľkom sa Tatier hrobe
hlasy vzkriesenia už neozývajú:
časom za hriechy bratov sa modlieva,
časom im pieseň o sláve zaspieva.

Pod zámkom Nitry deva sa zrodila,
slovenská Tatra vlastná je jej mati,
tá ju modliť sa, tá spievať učila
žalm ten: „Zmiluj sa, Hospodine svätý!“ —
„Amen!“ zvon Nitry na pokánie zvoní,
na kajúcich sa zmilovanie skloní!



[22] Prvý raz uverejnené v almanachu Nitra I. 1842, 4 — 5 po česky.

Český text uverejňujeme v druhom zväzku medzi básnikovými Prvotinami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama