Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[10]
Načo si to srdce, načo si mi dal, Bože!
Keď nikomu v šírom svete ľúbiť sa nemôže?
Jakby ruže v poli nevidené spadali:
tak moje vädnúce krásy nik, nik nepochváli!
Sto žiaľov, bied tisíc dušu devy môž’ raniť:
a mňa, mňa tak opustenú nemá kto obrániť!
Kto číta tie slzy, čo v samote padajú?
Keď sa ústa požalovať nikomu nemajú!
Spievala by rada, na ústach mi hlas hynie:
lebo kto ma za tú pieseň ku srdcu privinie?
Žiadala by si smrť, ale načo hrob chváliť,
[10] Prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 199.
Podľa rukopisu básne (2 listy zložené rozmerov 9 × 12,5 cm) možno usudzovať, že vznikla v polovici štyridsiatych rokov. V rukopise sú dvojveršové slohy rozpísané na strofy štvorveršové typu: A6, B7, C8, B6. Strofy sú číslované. Iné odlišnosti nášho textu oproti rukopisu sú tieto: v. 7: padajú - spadaju; v. 11: Žiadala by si smrť,/ ale načo hrob chváliť — Žjádala bi si hrob,/ Ale načo smrť chváliť.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
