Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[18]
Zvon tichý k večeru zvoní
a noc padá z neba,
a po tom krásnom Pohroní
duch môj hľadá teba:
teba hľadá, družka moja,
a načo ťa hľadá?
Veď mu z mysle krása tvoja
nikdy nevypadá.
Ľúbil on devu dakedy,
slasť to bola krátka,
a zostal mu len tieň bledý
a žiaľna pamiatka.
Krásy tej devy povädli,
vernosť jej omdlela,
city mládenca ochladli
a ľúbosť umrela.
Tamtie city oplakané
zbila devy zrada:
nehaníš ho preto, však nie,
družka peknomladá?
nie je on bez viny:
ale ty mu tvoríš raje
a blahé hodiny.
A nemôže dávať sľuby,
prísahy nedáva,
ale nakoľko ťa ľúbi,
zrak jeho rozpráva:
ty mlčíš, ty v srdci tajíš,
čo jemu drahô je,
ale čo vyznať sa hájiš:
vraví oko tvoje.
[18] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 166 — 167.
Báseň Vraví oko tvoje sa nepochybne viaže na ľúbostný vzťah k Sládkovičovej nastávajúcej žene Antónii Júlii Sekovičovej, čo správne postihla aj Kleinschnitzová (Andrej Sládkovič… Praha 1928, 193.) V niektorých motívoch priamo nadväzuje na Marínu. Jasne to možno sledovať na rukopisnom koncepte (1 list rozmerov 22,5 × 14 cm, strofy sú číslované). Prečiarknuté štvorveršie, ktoré malo tvoriť začiatok 3. strofy:
Lúbosť jeho ňeumrela
Len preroďila sa,
Vskrjesila ju Tvojho čela
Oslávená krása
priamo nadväzuje na 222. strofu Maríny —
A ľúbosť? — ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva.
A aj z ďalšieho prečiarknutého štvorveršia vidieť (pôvodný záver 3. strofy), že Sládkovič v básni rozvádza len podnety z Maríny:
Žjarau bi si biť mohla mu
Zrjeť v duše hlbini,
Vzjať meno Maríni.
Báseň mala pôvodne toto zakončenie:
Budúcnosť jeho skritá je,
O ňje je bez vini,
Ale Ti stvoríš raje
A blahje hoďini;
Ľúbosť jeho ňeumrela,
Len preroďila sa,
Vskrjesila ju Tvojho čela
Oslávená krása.
Sládkovič v procese tvorenia tieto verše vyčiarkol a vytvoril terajšiu podobu básne. A tak medzi naším textom a rukopisom nachádzame len málo odchýlok: v. 5: družka moja — duša moja; v. 7: z mysle — z misli; v. 11: tieň — sťín; v. 19: však — čak.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
