Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[23]
Štiavnica! Sitna pekného dcéra,
k Sitnu svojmu sa prirovnaj!
Obraz jeho maj aj tvoja viera,
mohutnosť jeho aj ty maj!
Nezvratnosť sily vidíš v tých bralách,
výsosť slávy v tej výšine,
prísnosť v oblačných jeho povalách:
Sitnom tvojej buď rodine!
Štiavnica! zlatých pokladov mati!
Blesk tvoj mŕtva zem ti rodí;
slávu slávnejšiu môžeš dostati,
ale táto z neba chodí:
majú poklady čos’ mohutného —
zlato káže, svet poslúcha —
ale sloboda ducha statného
na štrng zlata má byť hluchá.
buď strediskom slovenských síl!
Vychovaj Sláve hodných šuhajov,
svojich si vzkries z nemých mohýl!
Úloha to je srdca živého
život liať do svojich údov,
a hlasom zvona udrieť hlasného
do zamknutých pŕs osudov!
Štiavnica! zámkov sivých dolina,
nezamkni sa v ich zvaliny!
Zo zámkov každá znie ti hodina,
každá volá tvoje činy!
Zámky sú punkty silnej obrany,
pamiatka ich slávny ohlas:
hradby si vystav na všetky strany,
buď slávnejšou ako bolas’!
Štiavnica! mesto vstalé na hore,
Fárusom buď svojmu ľudu!
Lej svetlo celej Sitna priestore,
bleskom prejmi temnú hrudu:
obete tvoje osveta vzýva,
obetuj aj tvojmu rodu,
zárody veľké kraj tvoj ukrýva
pre národ, um a slobodu!
Štiavnica! kraja svojho tržisko,
pole tvoje okolný kraj!
Ty mu osvety buď semenisko,
za zbožie ty mu ducha daj:
nekupuj ľudu toho mozole
za samý tvoj strieborný pľach;
obrábať strán tých duchovné pole
určené máš v tvojich silách!
Štiavnica! žitia môjho kolíska,
žitia môjho v krajoch ducha!
Dovoľ, že syn tvoj prajný si získa
naklonenosť tvojho ucha.
Slávnou ťa vidieť sláva je jeho,
mrieť tebe je mrieť nám obom:
buď aspoň hradom ducha rodného,
keď si lásky mojej hrobom!
[23] Prvý raz uverejnená v Orle tatránskom II. 1846, č. 43, str. 337 pod názvom Šťjavňici.
V zachovanom rukopise (2 zložené listy rozmerov 19,5 × 12 cm) sú strofy číslované. Nachádzame tam o jednu strofu viac, ktorá nie je uverejnená ani v Orle tatránskom, ani v neskorších jej vydaniach. Je to predposledná strofa, v rukopise označená číslom 7:
Šťjavňica! polyp slávi jazera,
Hlava ďjalních tvojích ulíc,
Udóm ti svojím staň za cisára,
Z nuoh tvojích stvor krídla orlíc,
A tak sa višiň v celok jednoti
Slávu tvoju stvorí ona,
Keď viďí ludstvo, že tvoje ploti
Sitna hori a breh Hrona!
Medzi naším textom, textom rukopisným (R) a textom uverejneným v Orle tatránskom (OT) sú tieto odchýlky: v. 2: k Sitnu svojmu — R, OT: k Sitnu tvojmu; v. 3: Obraz jeho maj aj tvoja viera — OT: Obraz jeho nach má tvoja vjera; v. 5: Nezvratnosť sily — OT: Sili ňezvratnosť; v. 7: povalách — R: povaľach; v. 11: slávu slávnejšiu — R: slávu slavňejšú — OT: slávu vzácňejšú; v. 16: štrng — R, OT: štrnk; v. 23: hlasného — OT: zvučnjeho; v. 29: sú punkty — R: sa punkti; v. 35: lej svetlo po celej Sitna priestore — OT: svjeť po celom Sitňjanskom prjestore; v. 38: aj — OT: i; v. 40: pre národ — R: pre vjéru; v. 41: Štiavnica! kraja svojho tržisko — R: tržišťa — OT: Šťjavňica, Slovenska trhovisko; v. 43: semenisko — R: semeňišťa; v. 44; za zbožie — R: za zbožja — OT: za strovu; v. 51: Dovoľ, že syn tvoj prajný si získa — R: Nak sin tvoj verní, nakže si získá — OT: Nach sin tvoj verní, nachže si získa; v. 55: aspoň — R, OT: aspon.