Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
(Pôvodne Chomiakov)
[2]
Lapajže minútu nadchnutia,
bažiac po čaši úchvatov,
a v sne hnilého zabudnutia
nehyň s dušou svojou svätou!
Lapaj minútu! preletuje
ako hromu blesk plamenný:
ale sto rokov nahradzuje
v jednom božskom okamžení.
No, jestli ty raz dušou chladnou
odsotíš ten nebeský dar,
a péčou suchou svätokradnou
zadusíš nadchnutia požiar;
akže ty raz lenivou hlavou
zavalíš sa v ničoty svet
a zviažeš reťazou pažravou
búriacej duši voľný let:
nespŕchne čistučká vlaha,
a zrenici tmou zaviatej
nezasvitne nebo blaha:
ale srdce biedne skrepenie
a dúm tvojich prešlých pole
ako pustina mŕtva onemie
v preludov zemských nevole.
[2] Báseň prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 5.
Sládkovič ju posielal spolu s básňami Anjel pokoja a Opilý svet Viktorinovi do prvého ročníka almanachu Lipa. V sprievodnom liste z 27. mája 1859 píše o nej ako „o slobodnom preklade výbornej básničky Chomiakovej“. Viktorin však ani jednu z poslaných básní v Lipe neupotrebil.
Rukopis básne: „Nadchnuťja (podľa A. S. Chomjakova)“ (1 list rozmerov 21 × 12 cm) je písaný štúrovským pravopisom. Vznik básne teda spadá do polovice štyridsiatych rokov.
Uverejnený text oproti textu rukopisnému vykazuje niekoľko drobnejších odchýlok: v. 4: s dušou svojou — s dušou tvojou; v. 13: akže ty raz lenivou hlavou — Ak ti raz leňivou hlavou; v. 17: poézie svätej — poézii svatej; v. 21: srdce biedne — srdce bjedno; v. 24: zemských — zemních.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
