Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[31]
Čože sa hnev váš búri a srdí
na reči rodnej sladké výlevy?
Čože pľujete, vy srdcotvrdí,
v mladé líca krásnej devy? —
Či ľúto vám je, že z nízkych smradov
vychádza s tvárou spanilobľadou?
Tvrdosrdcí, tvrdohlaví! —
No aký orkán sa to rozvliekol
nad mladých druhov, že z rabstva vekov
chcú vytrhnúť dcérku Slávy!
Ha, ha, ha! — duchov zhaslých tôňami,
šprihaninou ledajakou,
hnevlivcov slabých jedoslzami
so susedou krvozrakou
chcieť zastaviť tok valného Hrona!
vysušiť bystrý, prudký Váh,
rozváľať Sitno, Tatry rozrúcať,
orlovi smelý väz povykrúcať
a zhasiť blesk v mladých prsiach!
Či neviete vy, že duša smelá
mátoh sa bájnych nebojí? —
Že dosť by Hoľa mŕtvych zavrela
v odvážnom padnutých boji?
Neviete, že keď ku slncu lieta
orol, maznavé nedbá na dieťa,
ani na huk Krkonošov? —
Nuž teda duchu nerúhajte sa,
nedržte za trón diablov nebesá
a Cherubov za loptošov!
Nič si ty svetu neublížila,
reč sladká našich pradedov!
Tristo vekov si v nízkosti žila
a nik ťa z nej nevyviedol!
Ale aspoň ti nik nenahádzal
na oči biedu, ktorou ťa zviazal
vrah, čo slávu hanil tvoju:
Teraz vlastný rod hádže blatom
na teba, a čo mal by ťa zlatom
krásiť, nuž ťa strká k hnoju! —
K hnoju, ku stajni, k mŕtvej prírode! —
Čo na to rieknu susedia,
ktorí o tvojom vysokom rode
a o krásach tvojich vedia?
Po satansky sa jedni uškrnia,
druhí sa hnevom svätým naplnia —
A my čo? — My večne s tebou!
My sa tešíme, že tvoje krásy
tým krajšie skvitnú, keď bludné hlasy
pred tvojou zmĺknu velebou! —
Rúhači, ktorí hlas svojich otcov
do chlievov zamykať chcete!
Viete vy, akú hanbu vy z tých slov
na vlastnú hlavu sypete? —
Či v chlievoch ste sa vy narodili?
Či kočišia vás vravieť učili?
Či ste vy sprostí bačovia?
Či milé vaše vravia ohavu?
Či deti vaše oslovia kravu,
keď mať slovensky oslovia? — —
Otcovia drahí! nahnevajte sa
na deje vlastného ducha;
vy vodu liali na tie kolesá,
vám hnutie toto prislúcha:
A vy dnes-zajtra k otcom zájdete,
my zostaneme na búrnom svete,
ponesieme ťarchy žitia;
vaše je, vaše časy čo zvinia,
zo svojich vývod vydajú synia,
keď ich veky nové schytia. —
Ale ty, slabúch zlostný, lenivý,
bez skutkov, bez svätej vôli!
Ty vyskacuješ ako vlk divý
na peknom slovenskom poli:
Vieš ty našprihať cudzím zásluhám
a vysmievať sa nádejným dúham
a vymýšľať zradu, klamy!
Ty hluchý, kremä telesných uší,
ktorý pre blaho slovenských duší
nepreložils’ krížom slamy!
Nazdáš sa, že keď otcov si ctíme
v spore jednom, v stých pokojoch,
že my s tým istým srdcom stojíme
aj v špatných s planci rozbrojoch? —
Alebo tvojich striel sa bojíme? —
Never, niet guľky v tom tvojom dyme:
oj, nejdeš nás skutkami biť.
Kto hnil až podnes, aj dneska hnije,
hniť bude, až mu k smrti odbije,
aj naveky len bude hniť!
[31] Báseň prvý raz uverejnená v Orle tatránskom II. 1846, č. 38, str. 297 — 298.
Báseň je priamym ohlasom na knihu „Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky“, Praha, 1846. Nasvedčuje tomu popri polemickom zameraní básne proti útokom na spisovnú slovenčinu aj motto z knihy, uvedené v rukopisnom koncepte (2 zošité listy rozmerov 19,5 × 12 cm, strofy sú číslované; báseň je napísaná spolu s Prosbou), „Púl toho, púl to jen etc“.
Ohlasy Sládkovič uverejnil v Spisoch básnických bez zmien podľa znenia v Orle tatránskom. Väčšie odchýlky vykazuje iba rukopis. Medzi uverejneným textom, textom rukopisným (R) a textom v Orle tatránskom (OT) sú tieto odchýlky: v. 1: Čože sa hnev váš búri a srdí — R: Čo žlč sa vaša búri a srďí; v. 3: Čože pľujete, vy srdcotvrdí — R: A čo pľujeťe, vi srdcotvrdí; v. 5: Či ľúto vám je — OT: Či vám je lúto; v. 10: chcú vytrhnúť — R: túža virvať; v. 16: vzkriesenia — R: vskríseňja; v. 18: rozváľať Sitno, Tatry rozrúcať — R: rozváľať Tatri, Sitno rozrúcať; v. 20: v prsiach — R, OT: v prsách; v. 28: teda — R: tedi; v. 32: našich pradedov — R: mojich praďedou; v. 35: aspoň — R, OT: aspon; v. 40: krásiť — R: krášliť; v. 41: ku stajni — R: ku staji; v. 50: pred tvojou zmĺknu velebou — R: pred tvojou kľaknú velebou; v. 55: v chlievoch — R, OT: v chljevach; v. 56: vravieť — R: vraveť; v. 57: Či ste vy sprostí — R: Či sprostí sťe vi; v. 58: milé vaše — R: ženi vaše; v. 62: na deje vlastného ducha — R: na djelo vlastnjeho ducha; v. 64: hnutie toto — R, OT: hnuťja jeho; v. 69: zo svojich vývod — R: vívod zo svojích; v. 73: vyskacuješ — OT: viskakuješ; v. 74: na peknom — R: na ťichom; v. 78: kremä — R: krome; v. 82: pokojoch — R, OT: pokojach; v. 84: rozbrojoch — R, OT: rozbrojach; v. 86: niet guľky — R: ňjet guluok; v. 88: Kto hnil až podnes, aj dneska hnije — R: A kdo hňiu posjal, aj teraz hňije — OT: Kdo hňiu až dosjal, aj teraz hňije; v. 90: ten bude hniť — R, OT: buďe ten hňiť.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
