Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[34]
Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
to buď aj potomkom, čo si otcom bola!
Lipa! tichým šumom zvestuj otcov deje,
že z vekov zapadlých zrodia sa nádeje!
Lipa! s výškou tvojou, s letkom tvojej vôni
k sláve neba duch náš nechže sa vyroní!
Lipa! darujže nám peň tvoj mäkkobiely,
spravíme varytá, čo by milo zneli!
Lipa! daj nám kvetu, liek z neho navarí
Boh, že zastydnuté srdce sa rozjarí!
Lipa! dajže medu, osladíme lieky,
ktorými nás prísne uzdravujú veky!
majúce obuté nohy v pokoj svätý!
Lipa! z halúz tvojich napárame lyká,
nech roda kmeň s kmeňom svorne žiť privyká!
Lipa! v poliach našich pozakladaj háje,
že v chládku ich slávsky bojovník okraje!
Lipa! tvoje tône mohyly ovinú
tých, čo žili, mreli za svoju otčinu!
Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
buďže vnukom aj to, čos’ otcom nebola!
[34] Prvý raz uverejnená v almanachu Lipa I. 1860, str. I — II pod názvom K lipe s mottom Jána Kollára:
Stojí lípa na zeleném luze,
Plná starožitných pamětí,
Ku ní, co jen přišlo podletí,
Bývala má nejmilejší chůze;
Žele moje, city, tužby, nouze,
Nosil jsem jí tajně k odnětí,
Jedenkráte v jejím objetí
Takto zalkám rozželený tuze:
„O ty, aspoň ty už, strome zlatý,
Zastiň bolesti a hanobu
Lidu toho, kterému jsi svatý!“
J. Kollár
Motto z Kollára vsunul najpravdepodobnejšie Viktorin, pretože s ním sa nestretáme ani v rukopise a ani užšie nesúvisí s koncepciou básne, ktorú Sládkovič vysvetlil v korešpondencii s Jozefom Viktorinom.
Viktorin totiž Sládkoviča požiadal o úvodnú báseň pre pripravovaný almanach Lipa v liste z 19. februára 1859 slovami: „Veľmi by mi bolo milo, keby ste Vy, Slovutný Pane! úvodnú báseň ,na Lipu‘ vypracovať ráčil. Zajiste pekný, bohatý predmet pre básnika — len prosím, nezabúdajte na — policiu.“
Sládkovič poslal báseň Lipa 27. mája 1859. V sprievodnom liste o básni napísal: „Uchádza čas lehoty na zaslanie článkov do ,Lipy‘. Odkladal som s mojimi príspevky po dnes sčiastky pre mnoho jiných nutnejších, bližších povinností, — ktoré dielom aj teraz ešte vylihujú, — sčiastky ale aj v tom úfaniu, že prijde doba, ktorá by mi dačo do pera položila. Medzi tým nového nič, krome piesne ,K Lipe‘, ktorú Vám tuto posielam. Ak Vám nebude po chuti, odpusťte; ja som pri najlepšej chuti ani lepších myšlienok, ani lepšej nádoby na ne vystanoviť vstave nebol. Je tam reč o tom: ako každá čiastka a celá povaha ,slavostromu‘ toho je užitočná. Ja som strom použil vo vyššom zmyslu a tak tuším i na Vašu ,Lipu‘ prilepiť by sä dala. Ale, ak máte čo lepšieho, použite Vášho redaktorského práva v úplnej miere.“
Viktorin báseň bez zmien uverejnil, čo možno zistiť porovnaním s rukopisným konceptom (1 list rozmerov 22,5 × 14 cm). Rukopisný koncept je pozoruhodný jednak tým, že sú tam podčiarknuté „čiastky slavostromu toho“: šumom, výškou, peň, kvetu, medu, v kôre, z halúz, v chládku, tône, a jednak tým, že na ňom vidno, ako Sládkovič báseň tvoril, pretože pôvodne strofy boli v tomto poradí: 1, 3, 5, 2, 9, 10, 8, 4, 7, 11, 6 (až neskôr červenou ceruzkou naznačil terajšie poradie strof).
Medzi uverejneným textom, znením rukopisným (R) a medzi textom v Lipe (L) niet vlastne väčších odchýlok: v. 2: otcom — R: dědom; v. 10: sa — R: sä, v. 11: medu — R, L: mädu; v. 16: kmeň s kmeňom — R, L: kmen s kmenom; v. 21: Slavianov — R, L: Slavianstva.