Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[43]
Veliká noc sa skončila
v slávnom Jeruzaleme,
ľudstva sa rozchádza sila
do svojej Svätej zeme:
len v zázračnom kostole
pri zlatom, obetnom stole
starejších stoja rady
a s nimi Kristus mladý.
Nebová rúška zastrela
nebeské údy jeho,
na útly krk pleť zletela
vlasu zlatožltého,
z čela mu svieti nevina,
z úst idú hlasy Bohsyna,
a divná múdrosť sedí
v otázke, v odpovedi.
Chlapec ten má dvanásť rokov,
v tridsiatom svet prechodí:
a Izraela prorokov
nečutý mráz prechodí,
ten hnevne mraští obrvy,
tento úklady varí,
tamten myslí na čary.
Tu vkročí slávna mať jeho
a dieťa si zobjíma,
mohutnosť ľaku hrozného
materské ňadrá zdýma;
syn Máriu teší malý:
Čo ste ma inde hľadali?
Viete, že musí byť Syn,
kde je Otec Hospodin!
Dieťa bol on, náš vrstovník,
rastúci duchom, vekom;
on, ľudstva svätý milovník,
zmieril Boha s človekom:
zvrátil bludných duchov hrady,
rozsvietil pravdy lampady! —
Oj, často svet netuší,
čo z mladých svitne duší.
[43] Báseň prvý raz uverejnená v A. H. Škultétyho Rečňovanke II, 1855.
Rukopisný koncept (Kĺzačka a i.) nasvedčuje, že báseň vznikla v polovici štyridsiatych rokov.
Medzi naším textom, textom rukopisným (Rk) a textom, uverejneným v Rečňovanke (Rč), sú tieto odchýlky: V. 5: v zázračnom kostole — Rk, Rč: vo velkom jej kostole; v. 6: pri zlatom, obetnom stole — Rk: pri zlatom obeťí stole; v. 7: starejších — Rk, Rč: biskupou; v. 8: s nimi — Rk: pred ňimi; v. 10 — 12 majú v Rk i v Rč toto znenie:
Mlaďistvje údi jeho
A na šije mu zleťela
Pleť z hodbábu žltjeho
v. 14: Bohsyna — Rk, Rč: božjeho Sina; v. 16: v otázke — Rk: v otázki; v. 18: v tridsiatom — Rk, Rč: v tricjatích; v. 26: zobjíma — Rk: zobíma; v. 27: ľaku — Rk: ľäku.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
