Kratšie básne
Autor: Andrej Sládkovič
Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Filip Pacalaj, Nina Dvorská, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[9]
Na Sitna vrcholci dumná visí skala,
tam večne sedí samota trúchlivá,
tam si sedela, tam horko plakala
mať moja, mati biedna, žalostivá.
Šanuj sĺz mojich horké spomenutie,
ušetri bôľne duše mojej hnutie!
Storočných bôľov obraz to tam sedí,
tak biedny je nie obraz samej biedy;
sedela v závoj čierny zahalená,
žialila ťažkým žiaľom rozžialená:
„Synovia moji, nevďační synovia,
Sláviu, matku svoju viac neznajú!
Skalám žalujem, zlý svet sa mi smeje:
snáď vám sa pohnúť odrodilci dajú
a moje znovu ožijú nádeje!“
Ja som jej syn, je ona mati moja —
ó, aké boje v duši mojej stoja! —
No, čo sto bojov nado mnou zahučia,
ja s celou dušou padnem v jej náručia!
Ó, neplač, mati, mati naša drahá!
Zájde ten mrak, čo tvoje slnce kryje,
pre deti tvoje príde doba blahá. —
Málokto je tvoj, ale každý verný,
čo svedomie si zradou nezačierni;
nejedno srdce ešte k tebe bije,
odhodlanosť je, čo ťa vyslobodí,
táto nádeju — nádeja čin splodí,
a činom slávnym rod tvoj zas ožije! —
I neplač teda, mati naša drahá,
zájde ten mrak, čo tvoje slnce kryje,
a tebe, tvojim príde doba blahá!
[9] Prvý raz uverejnená v Nitre I. 1842, 161 — 162 po česky.
Prv ako ju Sládkovič preložil do slovenčiny, vyšla v časopise Česká včela X, 1843, č. 28. Jej české znenie uverejňujeme v druhom zväzku medzi básnikovými prvotinami.
O autorovi
Andrej Sládkovič
básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie.
Galéria obrázkov
Obrázok
