ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Synu svetomúdry, vieš kedy to bylo,
keď anjelstvo na diabla Bohu sa túžilo —
že načo je a prečo je, že nik s ním neskáže,
a že sám ho Tvorca púšťa i do svojej kráže.
Už, vraj, niet človeka, ani ho nebude,
dokiaľ dá samopašiť Boh takej ostude:
a čo my raz napravíme, to čert desať razy
nám na posmech, svetu na hriech, bohozdurne skazí.
A len čo, vraj, myslí ten náš milý starý,
že mu ešte necháva tie rozumu dary,
a nám pritom nič nedáva, len samú dobrotu,
ktorá vyšla po čertovskom rozume na psotu.
Miesto odpovede Pán Boh jedným mihom
zachytil svoje anjelstvo až ku zemi stihom
a ukázal na jedného materinho syna,
ten len premôže satana, na kom všetkých vina.
Za mestom na vŕšku tri sú šibenice
a pod nimi dve matky plačom pláču líce,
lebo jejich synovia tam visia smutne na nich,
ktorých celý svet jednako všetkých mal za planých.
Ale nie tak Pán Boh, ani jedna mati,
z oných, čo tam plakali na smrtnej postati,
bys’ prvší raz vtedy zvedel, čo mu po zlej vôli,
zožral môru svoje dieťa márno v krčnom bôli.
Lebo ten v prostriedku mrel za všetkých vinu,
sprava ten vinu trestal — bol zbojník zločinu,
a ten zľava, to bol satan, on chcel na smiechotu
životom i smrťou priviesť tú Božiu dobrotu,
chcel dokázať všetkým duchom, že zomrieť je pletka,
keď je život využitá sebevôľa všetka.
I hovorí ten sprava v prostriedku ku tomu:
„Ja som žil na tom svete, brat môj, čo syn hromu;
farizejov, zákonníkov a ľudu tyranov
bil, vraždil som neskrotených to sveta satanov.
Za to trpím prave — ale tys nevinný,
keď prídeš do svojeho kráľovstva na mňa pomni.“
Na to mu ten v striedku povie: „Dnes so mnou si v raji,
tys prvší-posledný taký na tom zemskom kraji,
kto za tebou príde, znesie trest zlosyna,
lebo vinu vinou moriť dvojaká je vina!“
Riekol v striedku — a to pravda je v každú hodinu.
Hej, beda ti, Jánošík, zbojník si zločinu!
Ten zľava sa smeje — „Hej, čudo nad čudá,
budeže to rozumným človekom ostuda,
že lotor prišiel do raja — nechcem ísť ta za ním,
ja za živa i po smrti budem len tým samým.
Zlí sú moji, ale dobrých ja chcem a dobrotu
predsa musím na tom svete vyniesť na smiechotu!“
„Ba, nevynesieš ju, ani len takého,
aký tu je sprava, nedám ti žiadneho,
keď mu anjeli neslúžia, ty mu slúžiť musíš,
probuj s ním sa dať do spolku, uvidíš čo skúsiš.“
Riekol v striedku — a to pravda je v každú hodinu.
Hej, beda ti, Jánošík, zbojník si zločinu!

- - -

Tieto dva verše refréniť: i po tej strofe, kde stojí:^[51]
„Lebo vinu vinou moriť…“