SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chmára

Si posledná. Búrka je už rozohnaná. Ty v azúre belasom nesieš sa sama, ty sama, čo prináňaš žalostnú tieň, ty sama, čo rozsmútiš radostný deň. Ty nebo si nedávno obľahla celkom, a blesky ťa obvily v úžase veľkom, a z teba tak rachotil tajnostný hrom, a smädnú si pojila zem lejakom. Už dosť bolo, strať sa už. Minula chvíľa, čo zem je zas svieža a búrka sa skryla, a vietor, ten s lístkami pustil sa v reč, z pokojného neba ťa odháňa preč. 13. IV. 1835