ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ty dôvernica čudnej stariny, čo smiešne, smutné bájky vymýšľala — znal som ťa dobre v jarné moje dni v dňoch radosti a zasnenia sa z mala! Čakával som ťa. Podvečernou tmou prišla si s tvárou veselou a jasnou, v kožuchu sedela si nado mnou v okuliaroch s hrkálkou samopašnou. Kolísku kolembajúc malinkú, si detské uši spevom zabavila, píšťalku vsunula pod perinku, ktorú si najprv sama očarila! Chlapčenstvo prešlo ako ľahký sen, ty potichúčky si ho navštívila. No ten istý je obraz tvoj a šat? Ach, aká milá, rýchla je v nich zmena! Jak jagá sa ten úsmev od plameňa! Jak prívetive vedia oči pláť! Plášť víri sa jak vlna neposlušná, v ňom postava sa ledva skrýva vzdušná, v kučerách celá, kvietím obvitá, z prelestnej hlavy jemná vôňa veje, hruď biela žltým skvostom zakrytá sa ticho zatriasla a červeneje!… 1821