E-mail (povinné):

Alexander Sergejevič Puškin:
Z poézie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 44 čitateľov

Utopený

Do izbičky vbehly deti, strhly otca do kola: „Otec, otec! V našej sieti človekova mŕtvola!“ „Čerti malí! Cigánite,— otec na ne zavrčal, — len mi ešte s takým príďte! Kde by sa tam mŕtvy vzal! Lež súd príde, vinovatý gazda, dávaj odpoveď. Čože robiť? Gazdiná ty, daj mi kepeň, pozrem hneď. Kdeže mŕtvy?“ „Tuto, ľaľa!“ ukazujú na neho. Vskutku, kde sa rieka hnala, vidno v piesku mŕtveho. Trup je beztvárny a strašný, zpopolavel, napuchol. Aký chudák prenešťastný svoju dušu vydúchol? Či to rybár, odnesený odniekade vlnami? Opilec? Či okradený kupec, tuná neznámy? Komu by sa hádať chcelo? Čo ma robiť, úbohý? Hľadiac dokola, on telo vlečie do vĺn za nohy. Veslom brežnej so strminy odtisol ho nasilu, mŕtvy pláva do hlbiny najsť svoj kríž a mohylu. Mŕtvy vo vlnách sa hádzal, knísal, plával, sťaby žil, on ho zrakom odprevádzal a sa domov navrátil. „Šteňatá vy! Pozor dajte! Koláčom vám odplatím, a len niečo rozprávajte, bičiskom vás vymlátim!“ Búrka na noc prihrmela, rieka hučí, bedáka, lúčinka už dohorela v dymnej chate sedliaka. Deti spia a matka drieme, gazda leží na šope, búrka vyje, v zatvorené okno ktosi zaklope. „Kto tam?“ „Gazda, pusť ma dnuká.“ „Čo mi, kto mi kazí sen? Kain to blúdi?“ gazda húka… „Ký čert priniesol ťa sem? čo ma po tebe!“ mu šprihá. „Tesný, tmavý je môj dom.“ Pomaličky oblok dvíha, kto je to tam za oknom. Zpoza mrakov mesiac hľadí. Čože? Holý je pred ním. Leje sa mu voda s brady. Škúli zrakom nehybným. Všetko vraz v ňom onemelo, spustil ruky v údesu. V napuchnuté jeho telo račice, hľa, vpité sú. Gazda zavrel okno. Žasol, ako poznal holého. „Pukni!“ Šepol a sa striasol, pot ho zalial celého. Myšlienky sa pomiešaly, zubmi začal drkotať, a do rána neprestali búchať do okna a vrát. V národe chýr počuť strašný: od tých čias vraj každý rok čaká hosťa prenešťastný gazda náš, keď príde srok. Zrána hneď sa mračí, dúcha, v noci búrka prichváta, holý utopený búcha na oblok a na vráta. 1828




Alexander Sergejevič Puškin

— ruský romantický básnik a prozaik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.